Diárium Jozefa Gabrieňa (Liptov 19. storočia) 4. časť

Pozoruhodné zápisky Jozefa Gabrieňa (1810 – 1887) zachytávajú udalosti horného Uhorska v 19. storočí. Približujú nám sociálne, hospodárske, politické, ale aj prírodné pomery vtedajšieho Liptova, v mnohom podobné aj ostatným častiam Uhorska. Napríklad na klimatických pomeroch a ich vplyve na (ne-)úrody je nádherne vidieť následné vlny cholerových epidémií. Jozef Gabrieň žil v Nemeckej (teraz Partizánskej) Ľupči. Dnes vám vďaka Petre Mojíkovej prinášame štvrtú časť.  Tentoraz sú témou hromadné úhyny zvierat – epidemické choroby, nazývané dul, mor, pliaga. Zápisky sú v pôvodnom znení tak, ako sa zachovali v originálnom zázname.

Liptov v 19. storočí – Dul

1830 Dul v doline pri volárovi, predtým u nás neslýchaný, vzniknul, takže v predku Lovnači velkieho vyše sto kusov statku okrem koží zakopali. Pri tomto duli byl Comissarom Jorg Sparnansis, který sa toho mäsa najeu koľko chcel, ale preto nezomrel.

1838 Dul na jaseň pri volárovi sa zjavil, a opäť pred Lovnačom vyše 30 kusov okrem kože zakopali. A ostatný statok, ten čo byl pri volárovi, samá junčovina, lebo voly boli vtedy už v poli, tedy tu junčovinu v predku doline na vápeniciach pobili, do sudov posolili, a potom aj pojedli.

1852 Rok byl nepríjemný, ponevač Dul byl tak zúrivý, že pre ten chorý statok postavený byl Špitál v Pavlovie záhrade pri zadnej vode, do kterého každý Gazda povinný byl svoje chorô hovado doviesť a udať, který statok potom tam opatrovali Adam Szirotka a Joseph Krman aliter Škubík. Tito dva sa mäsa najedli z toho statku, kolko chceli, ostatnie mäso bez kože tamže pri Špitáli zakopávali, a pre sebe aj loja napražili. Ten loj když boli obžalovaní, ja sem byl takový contrabantovať, a potom byl zakopaný. Čí statok sa do Špitála dostal, ten sa viac tomu Gazdovi neprinavrátil, ponevač ten tak riadený nebyl, jako by si ho byl doma riadil, a tak mnozí Gazdovia značne uškodení byli.

1863 Dul, v poriadku bežných rokov pozabudnutý, prítomne vyznačujem, a síce: tento rok 1863 byl velmi suchý, a z tej príčiny neúrodný, z této suchoty a krmu, hlúpeho a neužitečného, vzniknul Dul dne 5 Feb. a s koncom Marca prestal, v kterom Duli 60 kusov statku zhynulo, okrem koží, které do zeme pozakopané byli. Tento Dul oškodil najviac Pana Samuela Hendl mladšieho a Prepelicovcov, pri kterom Duli ja pisatel sem byl Comissarom.

1863 Rok ešte aj preto byl pre mňa zaškodlivý, že ja byvší Arendator Jarmačného, tri ročný, pre Dul v krajine takmer celej zúrící, – za tie tri roky, krome 4 Jarmaky sem mel so statkom, ostatnie všecky bez statku, a tak nasledovne sem na Arende utratil, ani nepíšem kolko, ale moc, a preci Mesto mi neodpustilo ani Grajciar.

 

Kto je autorom zápiskov?

Pisateľ diária Jozef Gabrieň žil v Nemeckej Lupči v rokoch 1810 až 1887. Podľa všetkého bol hospodár. V priebehu života zrejme zastával aj rôzne spoločenské funkcie, keďže v zachovanom zápisniku sa zachovali aj rôzne príhovory a reči. O tom, že jeho život zaznamenal viaceré vzostupy a pády, svedčí aj táto poznámka: “Niže podpísaný sem dostal tú satisfactiu, že mňa Úrad 1844 roku do Areštu dal, a roku 1845 v Novembri Richtárom Meštianstvo vyvolilo.

Práve vyšla unikátna publikácia AKO SI ZOSTAVIŤ RODOKMEŇ, ktorá vám pomôže odhaliť históriu vášho rodu. Objednajte si ju pod stromček za zvýhodnenú cenu s venovaním od autorov. Stačí kliknúť sem!