Geni.sk https://www.geni.sk/ Rodokmeň, rodinná história, genealógia Sat, 17 Feb 2024 22:24:10 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=6.4.3 https://www.geni.sk/wp-content/uploads/cropped-logo-32x32.png Geni.sk https://www.geni.sk/ 32 32 Gréckokatolícke matriky https://www.geni.sk/greckokatolicke-matriky/ Fri, 16 Feb 2024 21:38:00 +0000 https://www.geni.sk/?p=10335 V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, prednieslo 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode nicejsko – konštantínopolské vyznanie viery, a zároveň uznali autoritu

Príspevok Gréckokatolícke matriky zobrazený najskôr Geni.sk.

]]>
V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, prednieslo 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode nicejsko – konštantínopolské vyznanie viery, a zároveň uznali autoritu vtedajšieho rímskeho pápeža, Inocenta X. Výmenou za to im jágerský biskup, Juraj Jakušič, povolil vysluhovanie bohoslužieb podľa východného obradu. Týmto spôsobom vznikla v Užhorode pred 378 rokmi Gréckokatolícka cirkev. V priebehu nasledujúcich rokov sa Gréckokatolícka cirkev rozšírila najmä na severovýchode Slovenska, kde Boha oslavovali v byzantskom obrade najmä Rusíni. 

Tento článok týkajúci sa gréckokatolíckych matričných kníh voľne nadväzuje na starší publikovaný článok Starobylé matriky Šariša, v ktorom boli analyzované matriky z rímskokatolíckych farských úradov Šariša a Zemplína.

Užhorodský hrad, miesto, kde došlo k vzniku Gréckokatolíckej cirkvi (1)

Stručná história Gréckokatolíckej cirkvi

Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa. K zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo oficiálne až za vlády Leopolda I. v roku 1692.  

V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov. Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726. Išlo o synodu, ktorá sa konala v poľskom meste Zamość, v zmysle ktorej postupne dochádzalo k odstraňovaniu rozdielov medzi latinským a gréckym obradom. To malo za následok odstraňovanie ikonostasov, zavádzanie bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvanie prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby (2). Závery synody museli postupne odsúhlasiť všetci kňazi z celej eparchie. Títo kňazi boli pozvaní na dekanátne stretnutia, pričom zápisnice z týchto stretnutí nám poskytujú dobrý obraz o stave a rozmiestnení gréckokatolíckych farností na východe Slovenska v prvej polovici 18. stor.

Drevený gréckokatolícky Chrám sv. Mikuláša v obci Bodružal z r. 1658 (3).

Ďalšie podrobnejšie záznamy o gréckokatolíkoch žijúcich na východnom Slovensku máme z vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóczyho, ktorý navštívil postupne Zemplínsku, Užskú a Šarišskú stolicu v roku 1749. V záznamoch o jednotlivých rímskokatolíckych farnostiach existujú zmienky o miestnych gréckokatolíckych duchovných a ich chrámoch, zároveň otec biskup vo vizitačnom protokole konštatuje celkovo nižšiu vzdelanostnú úroveň gréckokatolíckeho duchovenstva  v oblasti teológie v porovnaní s latinským klérom (4).

Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. Založením biskupstva vtedajší pápež vyriešil spory medzi latinským a gréckym duchovenstvom a umožnil ďalší rozvoj cirkvi.

Mukačevská eparchia nadobudla postupne taký územný rozsah, že jej eparcha bol nútený rozdeliť jej územie na tri vikariáty, a síce marmarošský, satmársky a košický. Magistrát mesta Košice však na prelome 18. a 19. stor. nebol ochotný prijať gréckokatolíckeho vikára, a tak sa sídlom vikariátu napokon stal Prešov. Tu, v Prešove, bola rozhodnutím pápeža neskôr v roku 1818 zriadená samostatná Prešovská eparchia, na čelo ktorej sa postavil Gregor Tarkovič. 

Katedrála sv. Jána Krstiteľa spolu s gréckokatolíckym biskupským palácom v Prešove.

Gréckokatolícka cirkev tu následne nerušene sídlila aj počas nepokojov prvej a druhej svetovej vojny, až do roku 1950, kedy bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná, pričom jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv. Pražskej jari, no až do roku 1989 boli akékoľvek pokusy o zveľadenie gréckokatolíckych chrámov a farností pomerne náročné. 

Gréckokatolícke matriky

Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948. Ďalší osud oboch matrík je však neznámy.

Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné. Táto matrika je kompletne dochovaná od roku 1735.

Matrika pokrstených Gr. kat. farského úradu v Osadnom (5)

Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených. Dokonca ešte aj v roku 1749 konštatuje protokol Barkóczyho vizitácie v sekcii venovanej gréckokatolíkom nasledovné: „Matriky opatrujú veľmi zriedkavo a do nich týmto spôsobom zapisujú len pokrstených.“(6)

Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine. Rakúsko – uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. stor. vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka. Po vzniku samostatnej Československej republiky sa duchovenstvo na mnohých miestach rozhodlo pre používanie ruštiny. 

Príklad matriky písanej azbukou v druhej polovici 19. stor. GKFÚ Ruské Pekľany (7).

Zaujímavý je aj osud samotných matričných kníh. Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík. Každému zo zvyšných 123 farských úradov chýba v priemere 59 rokov starších matričných záznamov.

Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne. Množstvo gréckokatolíckych fár totiž sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku, kde sa počas oboch svetových vojen odohrávali kruté boje, ktoré vyústili v zničenie veľkého množstva dedín spolu s drevenými chrámami a farami. Údaje od pamätníkov naznačujú, že časť matrík mohlo so sebou odniesť prechádzajúce vojsko ako vzácny suvenír z bojov v ďalekých krajoch. 

Ďalšie matričné knihy, ktoré dokázateľne „prežili“ druhú svetovú vojnu, sa stratili po tom, čo bola Gréckokatolícka cirkev v roku 1950 zrušená a jednotlivé farské úrady boli obsadené Pravoslávnou cirkvou. 

Kde hľadať stratené matriky

Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, a pravdepodobne mohla byť ukrytá veriacimi v jednotlivých obciach. Neraz sa stane, že sa vzácna úradná kniha nájde na zaprášenej povale, na mieste, na ktorom by ju nik nehľadal. Nájdenie takýchto kníh však bude skôr zázrakom než systematickým odkrývaním stratených kníh.

Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827. Pozornejší bádateľ si všimne, že zachované a digitalizované druhopisy zo Štátneho archívu v Prešove začínajú od roku 1860. 

Štátny archív v Prešove, údaj o zachovaných druhopisoch z r. 1829.

Existuje pritom šanca, že staršie druhopisy sa môžu nachádzať vo fonde Šarišská župa, písomnosti 1824 – 1849 a Šarišská župa, 1850 – 1859. Prvý z menovaných fondov sa aktuálne odborne spracúva, pričom doteraz boli vo fonde identifikované napr. druhopisy cirkevných matrík z Toplianskeho okresu za r. 1827 a druhopisy z Makovického okresu za rok 1829 (16). Druhý z uvedených fondov je t. č. kompletne nespracovaný, tzn. pre bežného bádateľa nie je prípustný akýkoľvek výskum v tomto fonde. Neostáva nám teda iné, než počkať, či sa stratené matriky podarí v Štátnom archíve v Prešove v budúcnosti nájsť.

Druhopis matriky Gr. kat. farského úradu Vápeník z r. 1829

Súpis zachovaných a zničených gréckokatolíckych matrík

Sídlo farnostiOkresFarnosť viedla matriky od rokuV Štátnom archíve v Prešove sú zachované matriky od rokuZoznam matrík chýbajúcich v Štátnom archíve v PrešovePoznámkaMožná existencia chýbajúcej matriky?
AndrejováBJ17521831N, S, Z 1752-1830ešte v r. 1931 existovaliÁNO
BajerovceSB17701825N, S, Z 1770-1824 ÁNO
BanskéVT18171817S, Z 1817-1831 ÁNO
BecherovBJ18191819žiadnez fil. Regetovka a OndavkaNIE
BecherovBJ17851841N 1785-1840, S 1810-1863, Z 1810-1818 NIE
BelovežaBJ17531753žiadne NIE
BežovceSO17891789žiadne NIE
Blatné RevištiaSO17761832N 1776-1835, S 1776-1833, Z 1776-1831 ÁNO
BlažovPO17401812N, S, Z 1740-1811 ÁNO
BodružalSK17801823N, S, Z 1780-1822čiastočne poškodenú matriku ukradli počas vojnyNIE
BokšaSP18071819N 1807-1818, S, Z 1807-1845 ÁNO
BorovML17941811S 1794-1816, Z 1794-1810 ÁNO
BrezničkaSP1754N, S, Z 1754-1895zničené v období 1. sv. vojnyNIE
BrusnicaSP17981831N 1798-1830, S 1797-1832, Z 1797-1830 NIE
BrusnicaSP17681831N, S, Z 1768-1796pravdepodobne zničené v období 2. sv. vojnyÁNO
CabovVT18101882N, S, Z 1810-1881zničené v období 2. sv. vojnyNIE
CerninaSK17521752žiadne NIE
CigeľkaBJ17791809N 1779-1808, S, Z 1779-1809 ÁNO
ČabalovceML1800N, S, Z 1800-1895zničené v období 1. sv. vojnyNIE
ČabinyML17991799žiadne NIE
ČemernéVT17971831N, S 1797-1830 NIE
ČemernéVT17971831Z 1797-1830 ÁNO
ČertižnéML17921819N 1792-1818, S, Z 1792-1820 ÁNO
ČičarovceMI17891789žiadne NIE
ČičavaVT17871787žiadne NIE
ČirčSL17531753žiadne NIE
ČukalovceSV17801882N, S, Z 1780-1881 ÁNO
ĎačovSB17771844N, S, Z 1777-1843 ÁNO
DavidovVT17261780N, S, Z 1726-1779 ÁNO
DrienicaSB18141846N, Z 1814-1845, S 1814-1859 ÁNO
DrienicaSB17631814N, S, Z 1763-1813v r. 1890 sa už nespomínajúÁNO
DubováSK1752N, S, Z 1752-1895 ÁNO
DúbravkaMI17941807Z 1794-1806 ÁNO
DúbravkaMI17601807N 1760-1806, S 1756-1806 NIE
ĎurďošVT17601847N, S, Z 1760-1846 ÁNO
FalkušovceMI17861786žiadne NIE
FuliankaPO17611819N, S, Z 1761-1818 ÁNO
GeraltovBJ17791800N, S, Z 1779-1799 ÁNO
HaburaML18041894N, S, Z 1804-1893 ÁNO
HanigovceSB17371791N, S, Z 1737-1790farnosť presunutá do ĽutinyÁNO
HavajSP18091826N, Z 1809-1825, S 1809-1834z fil. Malé StaškovceÁNO
HavajSP17811885N, S, Z 1781-1884 ÁNO
HažínMI18061806žiadne NIE
HlinnéVT17861852N, S, Z 1786-1851zničené v období 1. sv. vojnyNIE
HlivištiaSO17801834N, S, Z 1780-1833 NIE
HostoviceSV17731861N 1773-1860, S 1773-1895, Z 1773-1886zničené v období 2. sv. vojnyNIE
HrabovčíkSK18701870žiadnematriky od r. 1812 zničené v období 2. sv. vojnyNIE
HrabskéBJ18301830žiadnestaršie matriky zničené pred r. 1851NIE
HradiskoPO18081808žiadne NIE
HumennéHE17681768žiadne NIE
Humenský RokytovHE18421871N, S, Z 1842-1870 ÁNO
ChmeľováBJ17581758žiadne NIE
ChoňkovceSO17921792žiadne NIE
IňačovceMI18111811žiadne NIE
JasenovHE18261880N, S, Z 1826-1879 ÁNO
JovsaMI17671767žiadne NIE
Kalná RoztokaHU18201820žiadne NIE
KečkovceSK1789N, S, Z 1789-1895zničené v období 2. sv. vojnyNIE
KlenovPO17521825chýba torzo matriky od r. 1752torzo matriky sa spomína ešte v r. 1948ÁNO
KlenováSV17861842N, S, Z 1786-1841 NIE
KlokočovMI17731822N, S, Z 1773-1821 ÁNO
KobylniceSK18281862N, S, Z 1828-1861 NIE
KolonicaSV18341890N, S, Z 1834-1889 ÁNO
KoromľaSO18081834N, S, Z 1808-1833 NIE
KorunkováSP1754N, S, Z 1754-1895zničené v období 2. sv. vojnyNIE
Krajná BystráSK1776N, S, Z 1776-1895zničené v období 2. sv. vojnyNIE
Krásny BrodML18201820žiadnez fil. Rokytovce od r. 1775NIE
KrášokMI18021802žiadne NIE
KružlovBJ17641819N 1764-1818, S, Z 1764-1824 ÁNO
KružlováSK1758N, S, Z 1758-1895zničené v období 2. sv. vojnyNIE
KurovBJ18271827žiadnestaršie matriky zničil požiar pred r. 1851NIE
KyjovSL18151815žiadne NIE
LadomirovSV17931829S 1793-1828zničené v období 2. sv. vojnyNIE
LadomirováSK17781875N, Z 1778-1895, S 1778-1874, Z 1778-1895 ÁNO
LastomírMI18901890žiadne NIE
LaškovceMI17771875N, S, Z 1777-1874 ÁNO
LegnavaSL17701770žiadne NIE
LekárovceSO17921792žiadne NIE
LivovBJ17891789žiadne NIE
LomnéSP1770N, S, Z 1770-1895v r. 1931 zachované matriky od r. 1832ÁNO
ĽubovecPO 1905→  →  →pozri Ruské Pekľany, tam farnosť sídlila do r. 1905
LukovBJ17261736N 1726-1735, S 1726-1758, Z 1726-1756 NIE
ĽutinaSB17911791žiadnez fil. HanigovceNIE
ĽutinaSB17661786N 1766-1804, S, Z 1766-1785 ÁNO
MalcovBJ17691769žiadne NIE
Malý LipníkSL18341858N 1834-1857, S 1825-1866 NIE
MarkovceMI18271827žiadne NIE
MaškovceHE17701770žiadne NIE
MatiaškaVT17731835chýba torzo matriky od r. 1773 ÁNO
Maťovské VojkovceMI18131813žiadne NIE
MatysováSL17731834N, S, Z 1773-1833ešte v r. 1931 existovaliÁNO
MedvedieSK17871813Z 1787-1812 ÁNO
MedzilaborceML17791831N 1779-1830, S 1779-1840, Z 1779-1831ešte v r. 1948 existovaliÁNO
MichalovceMI17951795žiadne NIE
MiklušovcePO17181785N, S, Z 1718-1784 ÁNO
MikováSP17731885N, S, Z 1773-1884 ÁNO
MikulášováBJ17521798N, S, Z 1752-1797 ÁNO
MiňovceSP17531842N, S, Z 1753-1841v r. 1931 sa spomína matrika od r. 1801ÁNO
MlynárovceSK18401860S, Z 1840-1859 ÁNO
MlynárovceSK18181840N, S, Z 1818-1839ešte v r. 1931 existovaliÁNO
Nechválová PoliankaHE18111811žiadne NIE
Nižná PisanáSK1753N, S, Z 1753-1895zničené v období 2. sv. vojnyNIE
Nižná RybnicaSO18211821žiadne NIE
Nižný TvarožecBJ17821782žiadne NIE
Nová PoliankaSK18191819žiadne NIE
OkružnáPO18061812N 1806-1811, S, Z 1806-1819 ÁNO
OľkaML17431814N, S, Z 1743-1813v r. 1931 sa spomína matrika od r. 1814ÁNO
OrlovSL18231823žiadne NIE
OrtuťováBJ17521852N 1752-1851, S, Z 1752-1859 ÁNO
OsadnéHE17351735žiadne NIE
PakostovHE18161865N 1816-1864, S, Z 1816-1868 NIE
PčolinéSV18101810žiadne NIE
PetkovceVT18071807žiadne NIE
PetríkovceMI18121812žiadne NIE
PetrováBJ17811781N 1852-1856 ÁNO
PetrováBJ17811781S 1781-1826z fil. FričkaÁNO
PichneSV17851825N 1785-1824, S, Z 1785-1871 ÁNO
PodhoroďSO18241824žiadne NIE
PorostovMI18761876žiadne NIE
PorúbkaHE1785N, S, Z 1785-1895zničené v období 2. sv. vojnyNIE
PošaVT17851785žiadne NIE
PrešovPO17921792žiadne NIE
PstrináSK17521831N 1752-1833, S, Z 1752-1830 ÁNO
Pusté ČemernéMI17891811N, S, Z 1789-1810 ÁNO
Radvaň nad LaborcomML17901790N 1790-1795, Z 1796-1826 NIE
RafajovceVT17941802N 1794-1824, S 1794-1801 ÁNO
Rakovec nad OndavouMI18271827žiadne NIE
RemeninyVT17861827N 1786-1843, S 1786-1826, Z 1786-1843 ÁNO
RenčišovSB17901834N, S, Z 1790-1833ešte v r. 1931 existovaliÁNO
RepejovML18181824N 1818-1830, S, Z 1818-1823 ÁNO
RešovBJ17651855N 1765-1854, S, Z 1765-1853 ÁNO
RudlovVT17971870Z 1797-1869 NIE
Ruská Nová VesPO17621762žiadne NIE
Ruská PorubaHE17501834N, S, Z 1750-1833v roku 1931 sa spomína matrika od r. 1824ÁNO
RuskéSV17991825N, S, Z 1799-1824 NIE
Ruské PekľanyPO17341812N 1734-1800starší zv. sa spomína naposledy v r. 1890ÁNO
Ruský HrabovecSO18261826žiadne NIE
Ruský KazimírVT17841826N, S, Z 1784-1825 ÁNO
SačurovVT17901882N, S, Z 1790-1881 ÁNO
SedliskáVT18071807žiadne NIE
SlavkovceMI18021802žiadne NIE
SnakovBJ18171860S, Z 1817-1859 NIE
SobošSK17971828N, S, Z 1797-1827ešte v r. 1931 existovaliÁNO
SobošSK1828N, S, Z 1828-1895zničené v období 2. sv. vojnyNIE
SopkovceHE17681820N, S, Z 1768-1819v r. 1890 sa už nespomínajúÁNO
StakčínSV18121812žiadne NIE
StarinaHE1725N 1725-1769, S 1725-1780, Z 1725-1779zničené v období 2. sv. vojnyNIE
StrážskeMI18051805žiadne NIE
StročínSK17601760žiadne NIE
SukovML17181885N, S, Z 1718-1884 ÁNO
SvetliceML17841784žiadne NIE
SvidníkSK17501815N, S, Z 1750-1814 ÁNO
ŠambronSL17891822N, S, Z 1789-1821 ÁNO
ŠamudovceMI17751786N 1775-1785, S 1775-1793, Z 1775-1784 ÁNO
ŠapinecSK17521817N 1752-1816, S, Z 1752-1817 ÁNO
Šarišské ČierneBJ18571857žiadne NIE
Šarišské JastrabieSL17891827N, S, Z 1789-1826 NIE
Šarišský ŠtiavnikSK1799N, S, Z 1799-1895zničené v období 2. sv. vojnyNIE
ŠemetkovceSK17521752N, Z 1860-1895, S 1861-1895z fil. OlšavkaÁNO
ŠemetkovceSK17521865N, S, Z 1752-1864zničené v období 2. sv. vojnyNIE
ŠtefanovceVT17961855N, S, Z 1796-1854 ÁNO
ŠtefurovSK18391839žiadne NIE
Tichý PotokSB18101810žiadne NIE
TopoľaSV1821N, S, Z 1821-1895 ÁNO
TopoľanyMI17791779žiadne NIE
TrhovišteMI18041804žiadne NIE
Trnava pri LaborciMI18131813S, Z 1813-1860časť matrík zničená v období 2. sv. vojnyÁNO
UbľaSV18291829žiadne NIE
ÚbrežSO18051805žiadne NIE
ÚdolSL17861827N, Z 1786-1826, S 1786-1827 ÁNO
UličSV17891789žiadne NIE
Uličské KrivéSV18321885N 1832-1888, S 1832-1886 Z 1832-1884 ÁNO
ValaškovceHE17841830Z 1784-1829farnosť zrušená v r. 1937, matriky presunuté do HumennéhoÁNO
ValkovSP17861786žiadne NIE
VápeníkSK18031803N 1842-1895, S 1845-1895, Z 1829-1895zničené v období 2. sv. vojnyNIE
VaradkaBJ17971863N, S, Z 1797-1862staršie matriky zhoreli pred r. 1851, mladšie pred r. 1948ÁNO
VarhaňovcePO17731773žiadne NIE
Veľká DriečnaSP17731815S 1773-1814 NIE
Veľká DriečnaSP17521815N 1752-1772v r. 1890 sa už nespomínajúÁNO
Veľká PoľanaSV1806N, S, Z 1806-1895zničené v období 2. sv. vojnyNIE
Veľké BukovceSP17541851N, S, Z 1754-1850 NIE
Veľký SulínSL17801780žiadne NIE
VislankaSL18261842S 1826-1864, Z 1826-1841 ÁNO
VislankaSL17691826N, S, Z 1769-1825ešte v r. 1931 existovaliÁNO
VoľaMI18051805žiadne NIE
VydraňML18571857žiadnez fil. Palota od r. 1828NIE
VýravaML17771777žiadne NIE
VyškovceSP18201828N 1820-1827, S 1820-1829, Z 1820-1828 ÁNO
VyškovceSP17521820N, S, Z 1752-1819ešte v r. 1931 existovaliÁNO
Vyšná JablonkaHE17781843N, S, Z 1778-1842 ÁNO
Vyšná JedľováSK17551755žiadne NIE
Vyšná OľšavaSP18251825žiadne NIE
Vyšná RybnicaSO18131813žiadne NIE
Vyšné NemeckéSO18481848žiadne NIE
Vyšný MirošovSK18051805žiadne NIE
Vyšný OrlíkSK17521835N, S, Z 1752-1834 ÁNO
ZbojSV17871787žiadne NIE
ZbojnéML17991799žiadne NIE
Zbudská BeláHE18251825žiadne NIE
ZubnéHE17891819N, S, Z 1789-1818ešte v r. 1931 existovaliÁNO
ZvalaSV1780N, S, Z 1780-1895zničené v období 2. sv. vojnyNIE

Použité pramene

  •  Skica Užhorodského hradu: 

https://findandfollow.com.ua/hu/zahid/selo-grebinky/uzhgorodskyj-zamok-ta-zakarpatskyj-krayeznavchyj-muzej(dostupné dňa 31.01.2024)

  • ZUBKO, Peter 2009. Gréckokatolíci v záznamoch latinských biskupov z 18. storočia. Košice: Vienala, 2009. 152 s. ISBN 978-80-89232-81-9
  • Drevený gréckokatolícky Chrám sv. Mikuláša: 

https://sk.wikipedia.org/wiki/Chr%C3%A1m_sv%C3%A4t%C3%A9ho_Mikul%C3%A1%C5%A1a_(Bodru%C5%BEal)#/media/S%C3%BAbor:Bodruzal_okres_Svidnik_Presovsky_kraj-Temple_of_St_Nicholas-1.jpg  (dostupné dňa 31.01.2024)

  • ZUBKO, Peter 2017. Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749). Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV. 190 s. ISBN 978-80-89489-33-6
  • Matrika Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom. Originál dostupný: Štátny archív v Prešove. Fond: Zbierka cirkevných matrík. Inv. č. 772. GKFÚ Osadné. Matrika narodených, sobášených a zomrelých z r. 1735 – 1805. Dostupné online:

https://www.familysearch.org/ark:/61903/3:1:S3HY-6829-WJP?i=272&cc=1554443&cat=712822 (dostupné dňa 31.01.2024)

  • ZUBKO, Peter 2017. Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749). Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV. 190 s. ISBN 978-80-89489-33-6 (str. č. 112)
  • Matrika Gréckokatolíckeho farského úradu v Ruských Pekľanoch. Originál dostupný: Štátny archív v Prešove. Zbierka cirkevných matrík. Inv. č. 605. GKFÚ Ľubovec. Dostupné online: 

https://www.familysearch.org/ark:/61903/3:1:S3HT-X3SK-WF?i=298&cc=1554443&cat=733740 (dostupné dňa 31.01.2024)

  • MIŠÍKOVÁ, Alena 2021. Šarišská župa. Písomnosti z rokov 1824 – 1849. II. diel. Prešov: Štátny archív v Prešove, 2021. Dostupné online: 
https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/statny_archiv_v_presove/dokumenty/ap/Sarisska%20zupa%20Pisomnosti%201824-1848%20II%20diel%20(Inventar).pdf

(dostupné dňa 31.01.2024).

  • Štátny archív v Prešove. Šarišská župa. Písomnosti z rokov 1824 – 1849. Inv. č. 6047. Druhopis matriky Vápeník z r. 1829.

Príspevok Gréckokatolícke matriky zobrazený najskôr Geni.sk.

]]>
Starobylé matriky Šariša (ako hľadať najstaršie katolícke matriky (nielen) zo Šariša) https://www.geni.sk/starobyle-matriky-sarisa-ako-hladat-najstarsie-matriky/ Fri, 26 Jan 2024 13:31:15 +0000 https://www.geni.sk/?p=10321 Obec Hermanovce leží v údolí Hermanovského potoka, ktorý je severným prítokom Svinky v Šarišskej vrchovine vo výške asi 460 m.n.m. Písomná história

Príspevok Starobylé matriky Šariša (ako hľadať najstaršie katolícke matriky (nielen) zo Šariša) zobrazený najskôr Geni.sk.

]]>
Obec Hermanovce leží v údolí Hermanovského potoka, ktorý je severným prítokom Svinky v Šarišskej vrchovine vo výške asi 460 m.n.m. Písomná história obce siaha do roku 1320, kedy sa villa Hermani po prvý raz spomína v súvislosti s deľbou majetkov medzi príslušníkmi rodu pánov zo Svinnej. Obyvatelia obce sa v minulosti živili najmä poľnohospodárstvom, chovom dobytka a oviec. 

Kaštieľ rodu Péchy v Hermanovciach (1).
Kaštieľ rodu Péchy v Hermanovciach

V stredoveku sa Hermanovce delili na dve časti, ktoré oddeľoval Hermanovský potok, každá časť mala vlastných zemepánov a pravdepodobne aj vlastného richtára. Do jednej obce sa pôvodné dediny zjednotili až vtedy, keď sa v 18. stor. stali majetkom šľachticov z rodu Péchy.

Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2021 žije v obci 1658 obyvateľov. Dominantné postavenie z pohľadu vierovyznania má v obci Rímskokatolícka cirkev. K rímskokatolíckemu náboženstvu sa tu hlási až 89,2 % obyvateľov.

Prepis listiny obsahujúcej najstaršiu zmienku o obci Hermanovce 
z Wagnerovho Diplomatára 

Farský úrad v Hermanovciach

         V súčasnosti sídli Rímskokatolícky farský úrad priamo v Hermanovciach, a tak miestni obyvatelia nemusia za vysluhovaním sviatostí dochádzať príliš ďaleko. Farnosť v obci vznikla na základe rozhodnutia jágerského biskupa, Karola Eszterházyho, dňa 11. júla 1772 (3). Farským kostolom sa stal Kostol sv. Alžbety Uhorskej, ktorý v roku 1717 prevzali miestni katolíci z rúk evanjelikov v zúboženom stave, a následne zásluhou miestnych zemepánov, manželov Ladislava Péchyho a Žofie de Usz, v r. 1766 zrekonštruovali (4).

Úryvok z titulnej stránky Hermanovskej matriky z r. 1772.

Prvým farárom v novozriadenej hermanovskej farnosti sa stal dôstojný pán Martin Javčák, emeritný farár zo Sabinova a dekan dekanátu Stredný Šariš. Ten začal bezprostredne po vzniku farnosti viesť knihu pokrstených, sobášených aj pochovaných. Vďaka poctivej starostlivosti miestnych kňazov sa matričné knihy z hermanovskej farnosti zachovali kompletne. 

         Počas 50. a 60. rokov 20. stor. boli staršie matriky z farského úradu najprv odovzdané Miestnemu národnému výboru, a následne do Štátneho archívu v Prešove, kde sú v súčasnosti archivované celkovo štyri matričné knihy: 

  •  I. kniha: pokrstení, sobášení, pochovaní z r. 1772 – 1852,
  •  II. kniha: pokrstení z r. 1852 – 1871, sobášení z r. 1852 – 1896, pochovaní z r. 1852 – 1882,
  •  III. kniha: pokrstení z r. 1871 – 1895,
  •  IV. kniha: pochovaní z r. 1883 – 1895. 

Staršie záznamy z Hermanoviec

Matrika bola vedená dôsledne a zachytáva všetkých katolíkov západného obradu, ktorým boli od roku 1772 v Hermanovciach vyslúžené sviatosti. Otázkou však zostáva: „Je možné nájsť zápisy o vysluhovaní sviatostí Hermanovčanom pred rokom 1772?“ Najjednoduchšou sa javí nasledujúca odpoveď: „Nie, nie je to možné. Farnosť vznikla v roku 1772, to znamená, že matrika sa tam pred rokom 1772 nemohla viesť. J. Sármanyová (5) žiadne staršie matriky nespomína, podobne ani katalóg archivovaných matričných kníh zo Štátneho archívu v Prešove neuvádza akékoľvek staršie matričné zápisy z Hermanoviec pred rokom 1772.“

Text o starobylých matrikách zo Šariša by na tomto mieste mohol jednoduchou odpoveďou skončiť. Ako by však nejeden genealóg súhlasil, jednoduché odpovede bývajú zriedkakedy uspokojivé. Záujem o rodinnú históriu núti genealógov hľadať ďalšie zdroje údajov, v pôvodných historických prameňoch, článkoch historikov, odbornej literatúre.

Rímskokatolíci museli žiť v Hermanovciach aj pred založením farnosti – inak by zakladanie farnosti nemalo zmysel. Znamená to, že mohli byť duchovne spravovaní kňazom z inej obce? Ak áno, kam chodili Hermanovčania pred rokom 1772 do kostola? Kto krstil ich deti a pochovával ich mŕtvych?

V 19. stor. si uhorské (arci) diecézy viedli tzv. schematizmy, v ktorých sa uvádzajú sídla jednotlivých farských úradov spolu s prislúchajúcimi filiálnymi obcami. V 18. stor. sa však podobné schematizmy nepublikovali, resp. nezachovali. Čiastočnou náhradou za ne by mohli byť kanonické vizitácie, v ktorých sa spomínali okrem jednotlivých farností aj k nim patriace filiálky.

Rímskokatolíci z územia Šariša boli do r. 1804 príslušní k Jágerskej arcidiecéze so sídlom v maďarskom meste Eger. Pre tamojších biskupov boli stolice dnešného severného Slovenska veľmi vzdialeným územím na beztak obrovskej ploche vtedajšej arcidiecézy. Napriek tomu sa dvaja z miestnych arcibiskupov podujali vykonať kanonickú vizitáciu na území Šariša. Prvým z nich bol v r. 1749 František Barkóczy, druhým Karol Eszterházy, ktorý vizitoval v roku 1775. 

Mapa znázorňujúca teritoriálny rozsah Jágerskej arcidiecézy v 18. stor. 

Kanonickú vizitáciu šarišských farností z roku 1749 spracoval v prehľadnej publikácii prof. Peter Zubko (7). V publikácii sú abecedne zoradené všetky rímskokatolícke farnosti, ktoré v roku 1749 na území Šariša existovali, spolu so zoznamom jednotlivých filiálok, ktoré k farnosti prislúchali. Vďaka tomu sa dozvedáme, že Hermanovce boli v roku 1749 filiálkou farnosti v Jarovniciach: „Farnosť Jarovnice… Vo filiálnej obci Hermanovce stál murovaný benedikovaný kostol sv. Alžbety…“ (5, str. 30 – 31).

Farský úrad Jarovnice

         Najstarší zachovaný zväzok matriky pokrstených, sobášených a pochovaných z Rímskokatolíckeho farského úradu v Jarovniciach začína rokom 1750 (8). Už samotný titulný zápis potvrdzuje závery kanonickej vizitácie, v titulnom texte totiž čítame:  „Matrika cirkví v Jarovniciach, Hermanovciach, Daleticiach a Močidľanoch, v ktorej sú zaznamenaní pokrstení, zomrelí, tí, ktorí uzatvorili manželstvo od roku 1750 od 20. apríla, kedy správu týchto cirkví prevzal otec František Scholtz…“ Po otočení ďalšej strany zisťujeme, že hneď prvým pokrsteným dieťaťom vo farnosti bol Jakub, syn vojaka Jána a Evy z Hermanoviec.  

Titulný list Matriky pokrstených, sobášených a pochovaných z r. kat. farnosti Jarovnice z r. 1750 – 1793.

Vďaka hlbšiemu výskumu preto vieme, že obyvatelia Hermanoviec boli ešte pred vznikom farnosti zapisovaní v susedných Jarovniciach. V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 – 1896. Šťastnejší bádatelia sa tak dostanú aspoň o generáciu hlbšie do rodinnej histórie.

         Opäť však nasleduje otázka: Viedla sa v Jarovniciach evidencia krstov, sobášov alebo pohrebov aj pred rokom 1750? Schematizmus Košickej arcidiecézy z r. 1943 (4) nás informuje, že farnosť v Jarovniciach prekvitala už okolo roku 1334, kedy sa miestny farár, Ján, spomína ako jeden z kňazov, ktorý svojvoľne neodvádzal pápežský desiatok (9). Po tom, čo sa v Uhorsku rozšírili reformačné myšlienky, prišiel evanjelický kazateľ aj do Jarovníc. Pôsobil tu s prestávkami od 90. rokov 16. stor. až do roku 1700, kedy sa farnosť vrátila do rúk katolíkov (10). 

Od nasledujúceho roku, 1701, sa podľa schematizmu v obci začala viesť aj farská matrika. Najstaršia katolícka matrika sa podľa Schematizmu ešte v roku 1943 nachádzala na farskom úrade v Jarovniciach. Z tohto dôvodu bolo potrebné osloviť Rímskokatolícky farský úrad v Jarovniciach. Pán farár, ThLic. Radoslav Gejguš, potvrdil, že na farskom úrade má k dispozícii staršiu matriku, ktorú bol ochotný sprístupniť k digitalizácii (11). 

Obal II. zväzku jarovnickej matriky z r. 1718 – 1750.

         Na farskom úrade sa podarilo nájsť II. zväzok matriky, ktorý obsahoval údaje o pokrstených, zosobášených a pochovaných z r. 1718 – 1750. Podľa titulnej stránky obsahuje zápisy o farníkoch z Jarovníc, Daletíc a Močidlian, avšak pri detailnejšom štúdiu matriky sa v nej objavujú aj zápisy z Hermanoviec.

Titulný zápis v II. zväzku matriky farského úradu Jarovnice.

Najstaršie zápisy o Hermanovčanoch

V súčasnosti je možné preštudovať záznamy o pokrstených deťoch, zosobášených dospelých a zomrelých, ktorí žili v obci Hermanovce. Po prečítaní tohto článku tak genealóg zaoberajúci sa rodom z Hermanoviec nemusí ukončiť históriu svojho rodu v roku 1772, ale môže plynule pokračovať až do roku 1718. 

Posledná správa o existencii najstaršieho zväzku jarovnickej matriky z rokov 1701 – 1717 pochádza z r. 1943. Jej ďalší osud je neznámy, na farskom úrade sa ani po dôkladnom hľadaní nenašla. Možno kdesi čaká na toho, kto ju objaví a sprístupní.

Isté je jedno, pred rokom 1700 bol kostol a fara v Jarovniciach v rukách evanjelikov, preto staršia katolícka matrika zo 17. stor. s určitosťou neexistovala. V turbulentnom 17. stor., ktoré poznačili stavovské povstania a boj za náboženskú slobodu, sa na šarišských farách často striedali katolícki a evanjelickí kňazi. Akýkoľvek pokus o evidenciu krstov, sobášov či pohrebov bol preto komplikovaný a jedno či druhé vierovyznanie nemuselo chcieť svoju matriku odovzdať kňazovi druhého vierovyznania. 

Bolo by zaujímavé zistiť, či sa už pred nástupom reformácie viedli v Jarovniciach akékoľvek matričné knihy, resp. či s evidenciou vyslúžených sviatostí mohli začať miestni evanjelici. Nateraz odpovedať nevieme. Jednou možnosťou je, že nám chýba potrebný historický prameň, ktorý by dokázal na túto otázku odpovedať. Druhou možnosťou je, že sme sa v tejto chvíli uspokojili s jednoduchou odpoveďou. Čo z toho je pravda – to ukáže čas a zanietení bádatelia. 

Barkóczyho vizitácia z roku 1749

         V čase Barkóczyho vizitácie existovalo na Šariši štyridsať šesť rímskokatolíckych farností. Nižšie sú uvedené aj s filiálkami (7): 

  1. Bardejov: Bardejovská Nová Ves, Lukavica, Mokroluh, Rešov, Rokytov, Tarnov
  2. Brestov: Bohdanovce, Kráľovce, Mirkovce, Ploské, Žehňa
  3. Dubovica: Petrovenec
  4. Gaboltov: Cigeľka, Frička, Hrabské, Kurov, Nižný Tvarožec, Petrová, Sveržov, Vyšný Tvarožec, Zlaté
  5. Hanušovce nad Topľou: Bystré, Ďurďoš, Hermanovce n. Topľou, Medzany, Pavlovce, Petrovce, Vlača
  6. Hažlín: Beloveža, Brezovka, Hrabovec, Jurkova Voľa, Komárov, Kurimka, Poliakovce, Šarišské Čierne
  7. Chabžany: Budimír, Janovík, Seniakovce (od r. 1847 sídlo farnosti presunuté do Budimíra)
  8. Jarovnice: Daletice, Hermanovce, Močidľany
  9. Kamenica nad Torysou: Lúčka
  10. Kecerovské Pekľany: Bačkovík, Boliarov, Bunetice, Čakanovce, Červenica, Čižatice, Kecerovské Kostoľany, Kecerovský Lipovec, Mudrovce, Nižná Kamenica, Opiná, Rankovce, Tuhrina, Vtáčkovce, Vyšná Kamenica, Žírovce
  11. Kobyly: Janovce, Kľušov, Nižná Voľa, Tročany, Vyšná Voľa
  12. Koprivnica: Buclovany, Dukovce, Hankovce, Kochanovce, Lascov, Marhaň, Oľšavce, Stuľany, Vyšný Kručov, Želmanovce
  13. Kostoľany nad Hornádom: Kavečany, Malá Vieska, Sokoľ, Tepličany
  14. Kračúnovce: Babie, Chmeľov, Giraltovce, Kalnište, Kuková, Lúčka, Lužany pri Topli, Pušovce, Železník
  15. Krásna Lúka: Ďačov, Torysa, Vysoká
  16. Krivany: Oľšov
  17. Križovany: Bertotovce, Hrabkov, Chmiňany, Chminianske Jakubovany, Ondrašovce
  18. Kurima: Cernina, Dubinné, Harhaj, Kožany, Kučín, Lipová, Nemcovce, Ortuťová, Porúbka, Rovné, Šapinec, Šašová
  19. Lipany: kanonická vizitácia z obce Lipany sa nezachovala. (podľa matriky vedenej od r. 1748 bol jedinou filiálkou Ďačov).
  20. Lipovce: Fričovce, Hendrichovce, Šindliar, Štefanovce
  21. Nižný Slavkov: bez filiálok. 
  22. Obišovce: Drienov, Lemešany, Ličartovce (v roku 1759 sídlo farnosti presunuté do Drienova)
  23. Osikov: Bartošovce, Fričkovce, Hertník, Vaniškovce
  24. Pečovská Nová Ves: Hanigovce, Jakovany, Ľutina, Olejníkov
  25. Petrovany: Kendice, Močarmany, Ruská Nová Ves
  26. Plaveč: Čirč, Ďurková Legnava, Kozelec, Leštiny, Ľubotín, Orlov, Starina, Údol, Závada
  27. Plavnica: Hajtovka, Hromoš, Malý Lipník, Matysová, Starina, Sulín, Šambron
  28. Prešov: bez filiálok.
  29. Radačov: Bzenov, Janov, Ľubovec, Meretice, Rokycany, Ruské Pekľany
  30. Radoma: Beňadikovce, Duplín, Hrabovčík, Matovce, Mestisko, Mlynárovce, Nižný Svidník, Nová Polianka, Okrúhle, Rakovčík, Soboš, Stročín, Šapinec, Šarišský Štiavnik, Štefurov, Tisinec, Valkovce, Vyšný Svidník
  31. Raslavice: Abrahámovce, Lopúchov
  32. Ražňany: Ostrovany, Uzovské Pekľany, Uzovský Šalgov
  33. Richvald: Bogliarka, Gerlachov, Hervartov, Kríže, Kružlov, Lenartov, Malcov, Šiba
  34. Rožkovany: Červenica, Jakubova Voľa
  35. Sabinov: Drienica, Jakubovany, Ľutina, Orkucany, Šarišské Michaľany
  36. Sedlice: Bajerov, Klenov, Kvačany, Miklušovce, Rolova Huta, Suchá Dolina, Žipov
  37. Solivar: Abranovce, Dulova Ves, Haniska, Kokošovce, Ruská Nová Ves, Teriakovce, Soľná Baňa, Šalgov, Záborské, Žehňa
  38. Svinia: Chminianska Nová Ves, Kojatice, Lažany, Šarišské Lužianky
  39. Široké: Ovčie, Víťaz
  40. Svätý Jur: Bodovce, Čipka, Hubošovce, Počkaj, Ratvaj, Šarišské Sokolovce, Uzovce
  41. Terňa: Babin Potok, Hradisko, Geraltov, Malý Slivník, Mošurov, Veľký Slivník, Závadka
  42. Tulčík: Demjata, Fulianka, Chmeľovec, Kapušany, Lada, Nemcovce, Podhorany, Trnkov, Záhradné
  43. Veľká Lodina: Kysak, Malá Lodina, Ružín, Trebejov
  44. Veľký Šariš: Gregorovce, Malý Šariš, Medzany, Župčany
  45. Vyšná Šebastová: Fintice, Ľubotice, Nižná Šebastová, Okružná, Podhradík, Trnkov
  46. Zborov: Andrejová, Becherov, Cigla, Dlhá Lúka, Dubová, Hutka, Chmeľová, Jedlinka, Mikulášová, Nižná Polianka, Nižný Mirošov, Ondavka, Regetovka, Smilno, Stebnícka Huta,  Varadka, Vyšná Polianka, Vyšný Mirošov

Súpis najstarších matrík zo šarišských katolíckych farských úradov

Nižšie priložená tabuľka zachytáva zoznam všetkých rímskokatolíckych farností z územia Šariša, ktoré boli odovzdané do Štátneho archívu v Prešove. Vedľa každej farnosti figuruje údaj o tom, v ktorom okrese sa nachádza. Zoznam ďalej uvádza porovnanie rok, odkedy sa podľa schematizmu viedli vo farnosti matriky, a taktiež rok, od ktorého sú najstaršie matriky v Štátnom archíve uložené. Ďalej nasleduje zoznam „chýbajúcich matrík,“ ako aj údaj o tom, či existuje šanca, že sa chýbajúca matrika môže nachádzať na farskom úrade. Tento údaj vychádza z niekoľkomesačného výskumu jednotlivých farností.

Súpis starobylých matrík zo Šariša a Zemplína

Sídlo farnostiOkresFarnosť viedla matriky od roku:V Štátnom archíve v Prešove sú zachované matriky od roku:Zoznam matrík chýbajúcich v Štátnom archíve v PrešoveMožná existencia chýbajúcej matriky?
BajerovPO17981798Z 1798-1880ÁNO
BardejovBJ16711671žiadneNIE
BrestovPO17491788N 1749-1787, S 1750-1811, Z 1750-1851NIE
BrezovBJ17861840N, S, Z 1786-1839NIE
Brezovica nad TorysouSB17131838N, S, Z 1713-1837ÁNO
BrezovičkaSB17881788žiadneNIE
BudkovceMI17461850N, S, Z 1746-1849NIE
ČervenicaPO17881788žiadneNIE
ČičarovceMI17811781existencia staršej matriky nie je známa
Dlhé nad CirochouSV17271805N, S, Z 1727-1804ÁNO
Dobrá nad OndavouVT17341764N, S, Z 1734-1763ÁNO
DrienovPO17431743žiadneNIE
DubovicaSB17171717žiadneNIE
DuplínSP17881788žiadneNIE
FričovcePO17881788žiadneNIE
GaboltovBJ16951801N,S,Z 1695-1800 ÁNO
HankovceBJ17881788žiadneNIE
Hanušovce nad TopľouVT17171783N, S, Z 1717-1851ÁNO
HažlínBJ17301750N 1730-1749, S 1731-1749, Z 1733-1749NIE
HermanovcePO17721772žiadneNIE
HertníkBJ17911856N 1791-1864, S 1792-1856, Z 1792-1859NIE
HrabovecBJ17891789žiadneNIE
HrubovHE17921838N, S, Z 1792-1837ÁNO
HubošovceSB17291830N, S, Z 1729-1829NIE
HubošovceSB16901729N, S, Z 1690-1728ÁNO
HumennéHE17211802N, S, Z 1721-1801ÁNO
JankovceHE17871793N 1787-1805, S 1787-1794, Z 1787-1792ÁNO
JarovniceSB17011750N, S, Z 1701-1749ÁNO
JenkovceSO17921877N, S, Z 1792-1876NIE
Kamenica n. TorysouSB17761776žiadneNIE
KapušanyPO17471864N, S, Z 1747-1863NIE
KendicePO17891789žiadneNIE
KobylyBJ17531753žiadneNIE
KokošovcePO18141814žiadneNIE
KolačkovSL17421742žiadneNIE
KoprivnicaBJ17181854Z 1718-1750ÁNO
KoprivnicaBJ17181854N, S, 1718-1853NIE
KračúnovceSK17761776Z 1776-1859ÁNO
KrivanySB17461746žiadneNIE
KrížovanyPO17431792N 1743-1791, S 1743-1744-1851, Z 1743-1794NIE
KurimaBJ17141714žiadneNIE
LechnicaKK17661766žiadneNIE
LenartovBJ17921792žiadneNIE
LesnicaSL17491749žiadneNIE
LieskovecHE17631763žiadneNIE
LipanySB17481748žiadneNIE
LipovcePO17501750žiadneNIE
LomničkaSL17101710žiadneNIE
ĽubišaHE17861786žiadneNIE
ĽubotínSL17771777žiadneNIE
MalčiceMI17881788N, S, Z 1778-1787ÁNO
MatiašovceKK16941694N, S, Z 1646-1693ÁNO
MichalovceMI18271827N, S, Z 1736-1826NIE
MokroluhBJ17891789žiadneNIE
Nižná ŠebastováPO16941727N 1694-1726, S, Z 1694-1739ÁNO
Nižné RužbachySL16671667žiadneNIE
Nižný HrušovVT17121827N, S 1712-1826, Z 1712-1849ÁNO
Nižný SlavkovSB17041704žiadneNIE
OhradzanyHE17381804N, S, Z 1738-1803ÁNO
Ondavské MatiašovceVT17441744žiadneNIE
OsikovBJ16861746N,S,Z 1686-1745ÁNO
PapínHE17481748žiadneNIE
Pavlovce nad UhomMI18181818žiadneNIE
Pečovská Nová VesSB16991699žiadneNIE
PetrovanyPO17171772N 1717-1771, S, Z 1717-1811ÁNO
PlavečSL17431743žiadneNIE
PlavnicaSL16831683žiadneNIE
PrešovPO16161616žiadneNIE
PtičieHE18021802žiadneNIE
PušovcePO17881788žiadneNIE
RadačovPO17191719žiadneNIE
RadomaSK17551775N, S, Z 1755-1774ÁNO
RaslaviceBJ17881788žiadneNIE
RažňanySB17311780N, S, Z 1731-1779ÁNO
RichvaldBJ17171750N 1717-1749, S, Z 1717-1760ÁNO
RožkovanySB17161734S 1716-1733ÁNO
SabinovSB16761676žiadneNIE
SačurovVT17701770žiadneNIE
SedlicePO17851785žiadneNIE
SennéMI18311863N 1831-1865, S 1831-1862ÁNO
SkrabskéVT17331818N 1733-1817, S 1733-1862, Z 1733-1846ÁNO
SninaSV17821844N 1782-1843ÁNO
SoľVT17691786N 1769-1785, Z 1769-1785NIE
SolivarPO16861709N 1686-1719, S 1686-1737, Z 1686-1708ÁNO
Stará ĽubovňaSL16921692žiadneNIE
StaréMI17221722žiadneNIE
StrážskeMI17421742S 1717-1741ÁNO
StropkovSP16941704N 1694-1703ÁNO
SviniaPO17271814N 1727-1813, S 1727-1851, Z 1727-1851ÁNO
Šarišské DravceSB17531753žiadneNIE
Šarišské MichaľanySB17671767žiadneNIE
ŠirokéPO17701819N 1770-1818, S 1770-1851, Z 1770-1833ÁNO
TerňaPO17171717žiadneNIE
TibavaSO18371837žiadneNIE
TorysaSB17301730žiadneNIE
TrhovišteMI17491790N 1749-1789, S, Z 1749-1796ÁNO
TulčíkPO16941750N 1694-1749, S, Z 1694-1745ÁNO
Turany nad OndavouSP18021802žiadneNIE
ÚbrežSO18631863žiadneNIE
UdavskéHE17271727žiadneNIE
VechecVT17891789žiadneNIE
Veľká DomašaSP17881788žiadneNIE
Veľké KapušanyMI17881788žiadneNIE
Veľké ZálužiceMI18241824žiadneNIE
Veľký ŠarišPO16731673N, S, Z 1692-1739, S 1803-1848NIE
VinnéMI17421742žiadneNIE
Vranov nad TopľouVT16871704S 1687-1703, Z 1687-1713ÁNO
Vyšná VoľaBJ17881788žiadneNIE
Vyšný HrušovHE17921792žiadneNIE
ZborovBJ16951695N 1626-1694, S 1626-1733, Z 1626-1745ÁNO
Zbudské DlhéHE17861786žiadneNIE
Zemplínske KopčanyMI17951795žiadneNIE
ŽalobínVT17881788žiadneNIE
ŽbinceMI17891789žiadneNIE
ŽbinceMI17891789žiadneNIE
ŽupčanyPO17671767žiadneNIE

Zdroje

  • Obrázok Kaštieľa Péchy v Hermanovciach: https://www.tophoreca.sk/hotely/historicke-boutique-hotely/1287-kastiel-pechy-velkoryse-priestory-s-atmosferou-vidieckej-elegancie
  • WAGNER, Carolus. Diplomatarium Comitatus Sarosiensis, quod ex tabulariis et codicibus manuscriptis eruit. Bratislava a Košice, Joannes Michael Landerer, Typographus et Bibliopola, 1780.
  • Štátny archív v Prešove. Fond: Zbierka cirkevných matrík 1586 – 1895. Inv. č. 303 – Matrika pokrstených, sobášených a pochovaných Rímskokatolíckeho farského úradu Hermanovce z r. 1772 – 1852.
  • Schematismus Venerabilis Cleri Administrationum Apostolicarum Cassoviensis, Rosnaviensis et Satmariensis in Slovachia Anno Reparatae Salutis 1943. Prešov: Typografia Andrej, 1943.
  • SÁRMANYOVÁ – KALESNÁ, Jana. Cirkevné matriky na Slovensku zo 16. – 19. storočia. Bratislava: Odbor archívnictva MV SR, 1991.
  • Mapa znázorňujúca teritoriálny rozsah Jágerskej arcidiecézy v 18. stor.:https://archivum.asztrik.hu/sites/default/files/kepek/kalocsa-erseki-tartomany_02-18-sz-vegen-k.jpg
  • ZUBKO, Peter – ŽEŇUCH, Peter. Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749): Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2017. ISBN 978-80-89489-33-6. Dostupné online: https://www.academia.edu/35786839/ZUBKO_Peter_%C5%BDE%C5%87UCH_Peter_Bark%C3%B3ciho_vizit%C3%A1cia_%C5%A0ari%C5%A1sk%C3%A9ho_archidiakon%C3%A1tu_1749_R%C3%ADmskokatol%C3%ADci_gr%C3%A9ckokatol%C3%ADci_evanjelici_pod%C4%BEa_latinskej_vizit%C3%A1cie_Bratislava_Slavistick%C3%BD_%C3%BAstav_J%C3%A1na_Stanislava_SAV_VEDA_2017_190_s_ISBN_978_80_89489_33_6(cit. 22.07.2023)
  • Štátny archív v Prešove. Fond: Zbierka cirkevných matrík 1586 – 1895. Inv. č. 389 – Matrika pokrstených, sobášených a pochovaných Rímskokatolíckeho farského úradu Jarovnice z r. 1750 – 1793.
  • SEDLÁK, Vincent. Monumenta Vaticana Slovaciae. Tomus I. Trnava, Rím : 2008.
  • ULIČNÝ, Ferdinand et kol. Reformácia na východnom Slovensku v 16. až 18. storočí. Prešov: Biskupský úrad Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku, 1998. ISBN 80-967951-1-2
  • Digitálna kópia matriky Jarovníc (N, S, Z 1718 – 1750) bude v krátkom čase odovzdaná Štátnemu archívu v Prešove. Okrem toho sa plánuje odovzdanie digitalizovanej kópie matriky RKFÚ Bajerov (Z 1798 – 1880) a RKFÚ Svinia (N 1727 – 1813, S, Z 1727 – 1851)

Príspevok Starobylé matriky Šariša (ako hľadať najstaršie katolícke matriky (nielen) zo Šariša) zobrazený najskôr Geni.sk.

]]>
13. stretnutie amatérskych genealógov https://www.geni.sk/13-stretnutie-amaterskych-genealogov/ Tue, 19 Dec 2023 09:46:00 +0000 https://www.geni.sk/?p=10307 Prešiel polrok od posledného stretnutia, ktoré sa uskutočnilo v apríli v Bratislave a my sme sa stretli opäť. Tentokrát vo Zvolene, ako už

Príspevok 13. stretnutie amatérskych genealógov zobrazený najskôr Geni.sk.

]]>
Prešiel polrok od posledného stretnutia, ktoré sa uskutočnilo v apríli v Bratislave a my sme sa stretli opäť. Tentokrát vo Zvolene, ako už tradične, v hoteli Franko.

Okrem niekoľkých nových tvárí sme privítali najmä hostí tohto popoludnia.

Prvým bola Mgr. Lenka Bernátová, PhD., ktorá nás, ako bývalá zamestnankyňa Ústavu pamäti národa, svojou pútavou prednáškou a prezentáciou oboznámila s fondami tejto inštitúcie, ktoré môžu byť prínosom pre zisťovanie rodinnej histórie vo vzťahu k našim predkom. Podrobne neskôr rozobrala aj fondy týkajúce sa osôb väznených komunistami.

Druhým hosťom bol pán Ing. Ľubomír Kmeť, predseda občianskeho združenia Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov. Pán Ing. Kmeť najskôr priblížil činnosť občianskeho združenia. Jeho primárnym cieľom je genealogické zmapovanie dolnozemských Slovákov za obdobie cca od roku 1730 po rok 1947 – teda najmä prepis matričných záznamov do databázy s cieľom jej ďalšieho spracovania. Potom pán Ing. Kmeť podrobne priblížil program indexácie matrík. Projekt prebieha na ich webovej stránke http://www.genealogiadolnozemskychslovakov.eu/, kde v sekcii Matriky je k dnešnému dňu zverejnený nový avizovaný vyhľadávač. 

V zverejnenej databáze tohto združenia je v súčasnosti vyše 600 000 spracovaných matričných záznamov, plus cca 20 000 záznamov z náhrobkov na cintorínoch. Do tohto projektu sa môžete zapojiť aj Vy. Združenie nás oslovilo na spoluprácu pri indexácii akýchkoľvek slovenských matrík s tým, že by sa postupne budovala databáza podobná tej, ktorú spravuje maďarská organizácia MACSE.

Po týchto príspevkoch sa, ako obvykle, rozprúdila voľná debata, ktorá končila podvečer, aj to len kvôli blížiacim sa odchodom dopravných spojení.

Tešíme sa na Vás všetkých opäť po polroku!

Príspevok 13. stretnutie amatérskych genealógov zobrazený najskôr Geni.sk.

]]>
Zabudnuté pramene v Slovenskom banskom archíve v Banskej Štiavnici https://www.geni.sk/zabudnute-pramene-v-slovenskom-banskom-archive-v-banskej-stiavnici/ Sun, 14 May 2023 16:02:03 +0000 https://www.geni.sk/?p=5265 Každý z nás má predkov z rôznej časti Slovenska , vtedajšieho Rakúsko-Uhorska, spred roka 1918. Moji predkovia pochádzajú z oblasti, kde si

Príspevok Zabudnuté pramene v Slovenskom banskom archíve v Banskej Štiavnici zobrazený najskôr Geni.sk.

]]>
Každý z nás má predkov z rôznej časti Slovenska , vtedajšieho Rakúsko-Uhorska, spred roka 1918. Moji predkovia pochádzajú z oblasti, kde si na chlieb museli zarobiť dobývaním rúd v baniach. Patrili medzi nich mestá zlatá Kremnica, strieborná Štiavnica, medená Bystrica.

Návštevu Slovenského banského archívu som absolvoval na základe povolania mojich predkov, ktoré som našiel v  matrike sobášených obce Štiavnické Bane. V mojom rodostrome je každý druhý baníkom –  Štefan Osvald, Jánoš Osvald, Jozef Melaga,  alebo napríklad Augustín Padúch, ktorý bol dokonca kováčom a vypomáhal tak kovať alebo opravovať nástroje pre baníkov.

Augustín Padúch a jeho povolanie … (zdroj: www.familysearch.org)

V zázname sobášených vidíme latinský názov faber ferrarius, do slovenčiny preložené ako povolanie kováč (zdroj: www.genedict.net). Jeho otec a svokor mali povolanie baníka ako to ukazuje latinský zápis metallarii, a metallurgi. Presne špecifikovať pracovnú činnosť  podľa podobných slov metall… bude moja ďalšia práca bádania po latinských výrazoch. Ďalej si môžete všimnúť chybný prepis priezviska Padúch na spodku obrázka kde je Augustín Paduoh. Aj s takými chybami treba rátať a preveriť, či ide o Vášho predka.

Objednal som sa emailom do banského archívu, kde som napísal približné roky, v ktorých budem bádať po baníkoch v oblasti Štiavnických Baní. S čakaním na deň návštevy badateľne som tajne dúfal, že v archíve narazím na svojich predkov. 

Dostal som do ruky Knihy baníkov (niekedy označované aj ako knihy sluhov), a začal listovať. Je vhodné, ak máte pripravený zoznam konkrétnych osôb, o ktorých viete, že boli baníci, ich roky narodenia, prípadne ich manželky a deti. Môže sa stať, že nájdete len menovcov. No aj v tom prípade je dobre si zapísať, prípadne odfotiť danú osobu. Môžete sa k nej v kľude doma vrátiť. 

V Knihách baníkov sa na zadných stranách nachádza zoznam, podľa ktorého sa dajú osoby ľahšie vyhľadať. Prípadne môžete listovať stranu po strane. Takto som sa zatiaľ dostal ku svojim 3-4 predkom. Takýto zápis v banskej knihe Vám poslúži aj ako skúška správnosti, či ste dobre priradili deti a manželku z matriky narodených a sobášených. 

Dané pramene banských mužov sú písané v maďarskom jazyku, ktorý bol vtedy úradným jazykom za čias Rakúsko – Uhorska.

Pri prekladaní odfotených prameňov – a vytvorení vlastnej tabuľky, sa človek dozvie veľa nových vecí o svojom predkovi.

V nasledujúcich riadkoch uvediem príklad, čo sa dá zo záznamu predka vyčítať.

Prefotená prvá strana záznamu Jozefa Melagu … (zdroj: Kniha baníkov):

Prefotená druhá strana záznamu Jozefa Melagu … (zdroj: Kniha baníkov):

V SBA v Banskej Štiavnici nájdeme rôzne fondy, ako je napríklad Banská a Lesnícka akadémia Banská Štiavnica z rokov 1770 až 1919, Vrchný inšpektorský úrad v Smolníku v období od 1695 – 1871, Banské mapy banskoštiavnického banského obvodu 1641 – 1918, Banský súd v Kremnici, 1777 – 1854/1949, Banské súdy v Dobšinej, Gelnici, Jasove, Krompachoch, Rožňave,  Nálepkove, Žakarovciach atď., mapy slovenských a cudzích banských lokalít 1591-1917 a mnoho ďalších prameňov.  Ja som pátral vo fonde Vindšachta v Knihách mužstva z rôznych šácht a štôlní.

Autor článku: Ing. Jozef Osvald

Ukážka Excelu – prekladu z maďarského jazyka do slovenčiny

 

Ukážka prefotených prameňov z banského archívu 

Príspevok Zabudnuté pramene v Slovenskom banskom archíve v Banskej Štiavnici zobrazený najskôr Geni.sk.

]]>
12. stretnutie amatérskych genealógov https://www.geni.sk/12-stretnutie-amaterskych-genealogov/ Tue, 25 Apr 2023 12:33:06 +0000 https://www.geni.sk/?p=5258 „Dúfam, že o polroka sa opäť stretneme v hojnejšom počte.“ Týmito slovami zakončil Juraj Snopek svoju reportáž z 11. stretnutia amatérskych genealógov, ktoré

Príspevok 12. stretnutie amatérskych genealógov zobrazený najskôr Geni.sk.

]]>
„Dúfam, že o polroka sa opäť stretneme v hojnejšom počte.“ Týmito slovami zakončil Juraj Snopek svoju reportáž z 11. stretnutia amatérskych genealógov, ktoré sa konalo v sobotu dňa 30. novembra 2019 vo Zvolene. V roku 2020 však v celom civilizovanom svete rezonovala téma ochorenia Covid-19, ktoré znemožnilo konanie ďalšieho stretnutia. Na niekoľko rokov sa aj skromná komunita amatérskych genealógov musela pravidelných stretnutí vzdať.

Keď však doba pandémie konečne pominula a ľudia si spomenuli, že sa kedysi „pred koronou“ zvykli stretávať tvárou v tvár, rozhodli sa aj nadšenci genealógie pre usporiadanie 12. stretnutia. To sa konalo v sobotu dňa 15. apríla 2023 v Bratislave.

Po vzájomnom zvítaní sa slova ujal Marek Tettinger, ktorý stretnutie oficiálne otvoril a po porade so zúčastnenými rozhodol, že najlepšie bude začať obedom. Po obede nasledovali prednášky, ktoré mali inšpirovať účastníkov stretnutia ohľadom možností ďalšieho genealogického výskumu.

Ako prvý vystúpil Patrik Zakarovský s prednáškou na tému Genetickej genealógie. Prítomní tak mali možnosť vypočuť si o rôznych druhoch genetických testov, ktoré je v súčasnosti možné podniknúť. Okrem toho autor načrtol možnosti využitia a interpretácie výsledkov jednotlivých typov testov. Najväčší ohlas zo strany publika mali testy tzv. Y-DNA, ktoré umožňujú skúmať predkov po meči.

Druhým prednášajúcim bol pán Martin Šafr, autor portálu https://www.scitacieharky.sk/ , ktorý umožňuje rýchlejšiu a presnejšiu orientáciu v dostupných hárkoch zo sčítania ľudu z rokov 1930 a 1940. Pán Šafr najprv prítomným vysvetlil, ako portál vznikol, a následne účastníkom ochotne popísal možnosti indexácie pôvodných záznamov a vyhľadávania v nich. Príspevok mimoriadne zaujal, a tak sa strhla živá diskusia ohľadom ďalšieho potenciálu uvedeného portálu.

Na záver vystúpil znovu Marek Tettinger, ktorý nás oboznámil s prípravou webového portálu, prostredníctvom ktorého bude možné zistiť územnú pôsobnosť jednotlivých farských úradov a rabinátov. Portál by mal slúžiť ako náhrada za dlhodobo nedostupný maďarský web https://csaladfa.palmai.eu/felvidekiak/ . Výhodou portálu by mala byť možnosť pravidelnej aktualizácie o nové matričné prírastky, ako aj väčšia prehľadnosť, nakoľko bude portál konečne dostupný v slovenskom jazyku. Jeho spustenie bolo avizované zhruba do mesiaca od nášho 12. stretnutia.

Po prednáškach sa ešte strhla diskusia v kuloároch, prítomní genealógovia si vymenili cenné rady a poznatky pri svojom genealogickom výskume. Nezabudli sme, pochopiteľne, ani na spoločnú fotografiu, ktorá je už pravidelnou súčasťou našich stretnutí.

Všetkým zúčastneným týmto ďakujeme za to, že si našli čas, nabrali odvahu a prišli sa podeliť o svoje genealogické skúsenosti či problémy. Pevne verím, že sa na jeseň znovu stretneme a znovu budeme môcť prebrať naše genealogické problémy a poznatky osobne tvárou v tvár.

Príspevok 12. stretnutie amatérskych genealógov zobrazený najskôr Geni.sk.

]]>
Ako čítať regnikolárny súpis – konkrétne príklady https://www.geni.sk/ako-citat-regnikolarny-supis-konkretne-priklady/ Thu, 23 Dec 2021 21:44:48 +0000 https://www.geni.sk/?p=5232 V predchádzajúcej časti uvedený detailný popis regnikolárneho súpisu môže pri prvom prečítaní pôsobiť pomerne komplikovane. Z tohto dôvodu je vhodné túto

Príspevok Ako čítať regnikolárny súpis – konkrétne príklady zobrazený najskôr Geni.sk.

]]>
V predchádzajúcej časti uvedený detailný popis regnikolárneho súpisu môže pri prvom prečítaní pôsobiť pomerne komplikovane. Z tohto dôvodu je vhodné túto interpretáciu súpisu ešte raz podať na konkrétnom príklade. Pre ilustráciu bol zvolený príklad Juraja Lichvára z obce Ruské Pekľany a Mateja Vendelína z Bratislavy. Na týchto príkladoch si ukážeme, akým spôsobom je vhodné na tieto údaje nazerať.

Georgius Lichvár de Possessione Orosz Peklén

Ako hlava jednej z hospodáriacich rodín v obci Ruské Pekľany bol zaznamenaný Juraj Lichvár (1757 –1829). Rekonštruovaný rodokmeň jednoznačne potvrdzuje, že v súpise bol zapísaný tento 71 – ročný hospodár. V domácnosti žil s dvomi synmi, starším Jurajom (1799 – 1839) a mladším Jánom (1805 – 1838), o čom svedčia iné historické dokumenty.

Obaja bratia boli v čase vykonávania súpisu ženatí. To znamená, že v ich domácnosti žili štyri dospelé osoby vo veku 18 – 60 rokov a boli nimi bratia spolu s manželkami (hlava rodiny mala v čase súpisu 71 rokov). V 3. rubrike by preto logicky mal byť uvedený zápis o sedliakovi a jeho bratovi. V súpise však figuruje údaj o sedliakovi a jeho synovi – započítaní teda boli Juraj Lichvár st. a jeden z jeho synov. Druhý, aj napriek tomu, že žil na otcovom pozemku, sčítaný nebol. Z tohto dôvodu je potrebné brať daný údaj o počte dospelých osôb v domácnosti s veľkou rezervou.

Juraj Lichvár zapísaný v regnikolárnom súpise z roku 1828.

Z ďalšej časti záznamu o Jurajovom hospodárstve je zrejmé, že rodina vlastnila dom, za ktorý platila ročnú daň. Za pozemok v intraviláne neplatili žiadnu mimoriadnu daň (to sa týkalo iba miest), a tak nebolo potrebné pozemky pre účely súpisu vymeriavať.

V extraviláne obce rodina hospodárila na 22 prešporských mericiach poľa. Jedna prešporská merica predstavovala na Šariši asi 2157 m(Tkáč, 2013). V prepočte teda rodina hospodárila na 47 454 m2 poľa. Z každej merice mala rodina čistý zisk 10 grajciarov, tzn. 22 x 10 gr. = 220 gr. (3 zl. 40 gr.). Každá merica poľa rodine priniesla priemerne 1 ¼ merice úrody (+ jednu mericu, ktorú si odložil na ďalší rok), teda z 22 meríc poľa mohol ročne získať asi 27 ½ prešporských meríc a ďalších 22 si odložil ako osivo na ďalší rok. 27 ½ prešporských meríc (27 ½ x 62 = 1 705 litrov) obilnín mohol nechať premlieť v mlyne na múku. Každá jedna celá merica obilia z tých 27 ½ prešporských meríc mala hodnotu 58 grajciarov, no od tejto hodnoty sa odrátavala spomínaná cena za prácu. V niektorých chudobnejších a menej úrodných krajoch sa stávalo, že po výpočte úradníci skonštatovali, že takáto práca predstavuje pre roľníka stratu a neoplatí sa mu takto pracovať vôbec.

Rodine tiež patrili tri kosce lúk, tzn. (3 x 2877 m2 = ) 8631m2 lúky. Seno z každej merice lúky malo hodnotu 10 grajciarov. Pri prepočte koscov na merice zisťujeme, že tri kosce lúky predstavovali 4 prešporské merice lúky, teda zisk z nich činil 40 grajciarov.

Rubriky č. 4 – 7 u Juraja Lichvára.

Okrem uvedených polí a lúk vlastnil Juraj Lichvár aj jednu kravu. Z poznámok na konci súpisu sa dozvedáme, že v Ruských Pekľanoch sa kravy dojili počas 240 dní a denne nadojili dve holby mlieka (1 holba = 0,8333 litra, 2 holby = 1,6666 litra). Jedna holba má hodnotu ½ grajciara, teda ak krava nadojila dve holby denne počas 240 dní, vyprodukovala ročne 480 holieb (399,984 litrov) mlieka v cene 240 grajciarov, teda 4 zlatých. Teliatko malo na trhu v Prešove hodnotu 48 grajciarov a 4 vozy hnoja, ktoré krava vyprodukovala, mali hodnotu 40 grajciarov. Celkovo zarobila krava hospodárovi 5 zlatých a 28 grajciarov, od ktorých bolo potrebné odrátať seno, ktorým bolo kravu potrebné kŕmiť počas siedmich mesiacov. Hodnota tohto sena bola vyrátaná na 5 zlatých a 15 grajciarov, teda biednemu roľníkovi z jednej kravy ostal čistý ročný zisk vo výške iba 13 grajciarov.

Rubriky č. 8 – 10 u Juraja Lichvára.

Viac majetku (ak nerátame ešte dva kone) jeho rodina podľa súpisu nemala. Z poznámok sa dozvedáme, že polia v obci boli mimoriadne neúrodné. Úradným výpočtom sa zistilo, že cena jednej prešporskej merice dopestovaného obilia má hodnotu 58 grajciarov, pričom činili náklady na jej vypestovanie až 1 zl. 12 ½ grajciarov. Zapisujúci úradník doslovne konštatoval, že: „Z tohto dôvodu neostáva z titulu čistého zisku roľníkom nič, dokonca sa javí, že v tejto obci obyvatelia by mali prijímať plácu alebo by si mali žiadať chlieb za svoju prácu, ktorú vykonávajú vo vyčerpávajúcom pote.“Z ďalších poznámok je možné vyčítať, že obec sužovali prudké dažde, ktoré poškodzovali najmä lúky ale aj polia.

Rubriky č. 11 – 14 u Juraja Lichvára.

Matthias Vendelin de Civitate Possoniensi

V Bratislave bol v súpise pod poradovým číslom 1247 zapísaný v Juraj Vendelín (1764 –1829). Aj on mal v čase súpisu viac než 60 rokov. V spoločnej domácnosti žil aj so synom Krištofom (1803 – 1849), pričom otec bol zapísaný ako mešťan. Dom zdieľali aj so starším Jurajovým synom Matejom (1794 – 1869), ktorý bol v tom čase vnímaný ako hlava samostatnej hospodárskej rodiny, postavenie však mal na úrovni želiara.

Dom mali obaja hospodári spoločný. Ročné nájomné zaň predstavovalo 18 zl. 12 gr (z toho platil Juraj 7 zl. 36 gr. a Matej 10 zl. 36 gr.). Otec aj syn mali okrem domu pozemok v intraviláne o rozlohe 107 štvorcových siah, v prepočte teda vlastnil každý z nich 384,84 m2. Hodnota jednej štvorcovej siahy predstavovala 30 grajciarov, takže synov pozemok mal hodnotu 3 210 gr. (53 zl. 30 gr.). Žiadne polia ani lúky rodina nevlastnila. Ak by nejaké polia Vendelínovcivlastnili, pri prepočte na dnešné plošné jednotky by sme používali veľkosť jednej prešporskej merice hodnotu nižšiu v porovnaní so Šarišom, nakoľko pôda v okolí Bratislavy bola vyššej bonity než bonita na Šariši. Pri vinohradoch je dokonca uvedené, že v Bratislave predstavovala 1 prešporská merica 7 kopáčov. Keďže kopáč mal pevne stanovenú veľkosť 2,7 árov, vieme z toho vyrátať, že v Bratislave mala prešporská merica ako plošná miera veľkosť 1 890 m2.

Zdrojom obživy Matejovej rodiny bol rodinný vinohrad. Juraj vlastnil 38 kopáčov viníc (stĺpec č. 3), čo by v prepočte malo byť 102,6 árov, čiže 1,026 ha. Čistý zisk sa vyrátaval z jednej prešporskej merice, tú tvorilo v Bratislave 7 kopáčov. Čistý zisk bol stanovený na 1 zl. 12 gr. z jednej prešporskej merice (tento údaj v 2. stĺpci absentuje a je uvedený v poznámkach). To znamená, že 38 kopáčov = 5,428 prešporských meríc → čistý zisk predstavoval 390, 86 gr. (6 zl. 30,86 gr.).

Z jedného kopáča sa podľa poznámok dalo vyprodukovať 1 ¼ okovu vína (tento údaj v 4. stĺpci absentuje a je uvedený v poznámkach). Okov predstavuje objemovú mieru s hodnotou 53,331 litra. To znamená, že na 38 kopáčoch vinohradu bolo možné vyprodukovať (38 x 1 ¼ = ) 47 ½ okovov vína, v prepočte na dnešné jednotky 2 533,22litrov vína. Hodnota vína vyprodukovaného v jednom kopáči vinice predstavovala 270 gr. (tento údaj v 5. stĺpci absentuje a je uvedený v poznámkach), celková hodnota teda činila 10 260 gr. (171 zl.). Matejova rodina vlastnila tiež ¼ kosca ovocného sadu, na dnešné jednotky 719,25 m2. Hodnota ovocných sadov nebola v poznámkach vôbec uvedená, preto sa k tejto otázke nie je možné vyjadriť. Iný majetok rodina želiara nevlastnila.

Záver

Z vyššie uvedeného textu je zrejmé, že výpočet veľkosti majetkov a daňových povinností našich predkov sa sprvu môže zdať pomerne komplikovaný. Situáciu ďalej komplikuje aj skutočnosť, že viaceré potrebné údaje sa nachádzajú v poznámkach v závere súpisu a tieto sú v latinčine. Po preložení uvedenej dvojstránky je však interpretácia textu pomerne jednoduchá a môže bádateľom priniesť väčšie množstvo údajov o socioekonomickom postavení našich predkov v minulosti. Regnikolárny súpis vyhotovený v roku 1828 by preto nemal obísť žiaden seriózny genealóg, ktorý sa histórii svojej rodiny venuje.

Zdroje

Geodetický a kartografický ústav. Plošné miery bývalého Rakúsko-Uhorska. Bratislava. Dostupné na: http://www.gku.sk/gku/

NAGY, Ľudovít: Notitiae politico-geographico-statisticae Inclyti Regni Hungariae Partiumque Eidem Adnexarum. 1828. Budapešť : Procusae Typis Annae Landerer. 1. zväzok. 639 s.

SNOPEK, Juraj – TETTINGER, Marek: Ako si zostaviť rodokmeň. 2017. Bratislava : Ikar. 220 s. ISBN 978-80-551-5749-8.

TIŠLIAR, Pavol – ŠPROCHA, Branislav: Premeny vybraných charakteristík obyvateľstva Slovenska v 18. – 1. pol. 20. storočia. 2017. Bratislava : Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o. z. 167 s. ISBN 978-80-89881-08-6. Dostupné na: http://www.muzeologia.sk/index_htm_files/Premeny_obyvatelstva_TISLIAR,%20SPROCHA.pdf  [citované dňa 15.05.2020]

TKÁČ, Martin: Urbáre a regnikolárne súpisy ako metrologický prameň. In: OLOŠTIAK, Martin – CHOVANEC, Marek. 8. študentská vedecká konferencia : 2013. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove. ISBN 978-80-555-0770-5.

Príspevok Ako čítať regnikolárny súpis – konkrétne príklady zobrazený najskôr Geni.sk.

]]>
Ako čítať regnikolárny súpis https://www.geni.sk/ako-citat-regnikolarny-supis/ https://www.geni.sk/ako-citat-regnikolarny-supis/#comments Mon, 09 Aug 2021 08:46:44 +0000 http://www.geni.sk/?p=5225 V roku 1828 vznikol pre potreby spravodlivého rozvrhnutia štátnych daní súpis obyvateľov (Uhorského) kráľovstva. Medzi genealógmi je známy tiež pod poslovenčeným

Príspevok Ako čítať regnikolárny súpis zobrazený najskôr Geni.sk.

]]>
V roku 1828 vznikol pre potreby spravodlivého rozvrhnutia štátnych daní súpis obyvateľov (Uhorského) kráľovstva. Medzi genealógmi je známy tiež pod poslovenčeným pôvodným latinským názvom ako regnikolárny súpis. Tento súpis zachytáva ekonomickú situáciu uhorských poddanských rodov a pomáha nám rekonštruovať stav majetku našich predkov v závere prvej tretiny 19. storočia. Predkladaný článok by mal pomôcť genealógom zorientovať sa v jednotlivých informáciách, ktoré je z regnikolárneho súpisu možné zistiť. 

Samotný text regnikolárneho súpisu sa skladá z dvoch častí. Prvou časťou je tabuľka, v ktorej sú zapísané hlavy jednotlivých rodín hospodáriacich v uhorských obciach a mestách v roku 1828. Údaje o jednotlivých hospodáriacich rodinách sú potom usporiadané v štrnástich rubrikách. Druhú časť tvoria poznámky napísané sumárne za celú obec. Obsahujú podrobnejšie údaje o výpočtoch  úradníkov, ktorí sa snažili odhadnúť hodnotu dopestovaných obilnín, sena a kravského mlieka.

Nomina Contribuentium, Numerus Personarum, Ex his sunt

Prvú časť daňového súpisu tvoria údaje o jednotlivých hospodáriacich rodinách. Prvá rubrika obsahuje mená jednotlivých daňovníkov z danej obce. V druhej rubrike je uvedený počet dospelých osôb (vo veku 18 – 60 rokov) žijúcich v jednotlivých domácnostiach. Z tejto číselnej informácie sa však len veľmi ťažko rekonštruuje skutočný počet obyvateľov obce. 

K zisteniu celkového počtu obyvateľov v roku 1828 môžeme využiť latinsky písanú publikáciu Ľudovíta Nagya s názvomNotitiae politico – geographico – statisticae Inclyti Regni Hungariae Partiumque eidem adnexarum (Politicko – geograficko – štatistické poznámky slávneho Kráľovstva Uhorského a k nemu pripojených zemí). V nej sú abecedne podľa jednotlivých stolíc uvedené všetky obce podľa maďarského názvu, spolu so slovenským názvom, údajom o dominujúcom vierovyznaní v obci, počte domov i počte osôb žijúcich v obci. Údaje o počte obyvateľov sú rozdelené podľa konfesie. Vďaka týmto údajom môžeme porovnať počet osôb v produktívnom veku s celkovým počtom osôb žijúcich v obci.

V regnikolárnom súpise sú následne dospelé osoby rozdelené podľa postavenia na honoráciu (Honoratiores), mešťanov (Cives), sedliakov (Coloni), želiarov (Inquilini), podželiarov (Subinquilini), bratov (Fratres), synov (Filii), dcéry (Filiae), sluhov (Servi), slúžky (Ancillae), remeselníkov (Opifices), obchodníkov (Mercatores) a úradníkov (Quaestores). S pomocou údajov v tretej rubrike môžeme vierohodne rekonštruovať sociálne postavenie našich predkov. Aj medzi bežným poddanským obyvateľstvom totiž v minulosti existovali isté „kastové systémy“. Je pravdepodobnejšie, že sedliacki predkovia sa snažili spájať svoje rody skôr s inými sedliakmi než s chudobnými želiarmi a podželiarmi. To nám môže pomôcť pochopiť, s akými ľuďmi sa naši predkovia stýkali.

Domus et Fundus Intravillanus

Ďalšie dve rubriky, v poradí štvrtá a piata, sa venovali nehnuteľnému majetku hospodárov v intraviláne obce. Do štvrtej rubriky sa zaznamenávali domy, za ktoré sa platila ročná daň zemepánovi. Ak má niektorý z našich predkov uvedené, že platil daň za dom, je logické, že spolu so svojou rodinou žil vo svojom vlastnom dome. 

Údaj o počte domov je tiež možné porovnať s údajom v publikácii Ľudovíta Nagya. Z tejto štatistickej práce sa dozvieme, že v jednotlivých obciach mohlo stáť oveľa viac domov. Tie, ktoré nie sú zapísané v regnikolárnom súpise, pravdepodobne patrili zemepánovi a neodvádzala sa z nich daň. Zemepán ich mohol prenajímať želiarom.

Do piatej rubriky sa zaznamenávala veľkosť pozemku, ktorý rodina vlastnila v intraviláne obce. V dvoch stĺpcoch tejto rubriky sa poznamenávala plocha takéhoto pozemku v štvorcových siahach a cena jednej štvorcovej siahy pozemku. Pre úplnosť dodajme, že jedna štvorcová siaha predstavovala zaokrúhlene 3,60 m2 (Tkáč, 2013). Tieto údaje sú však spravidla vypĺňané len v mestách, nie na dedinách.

Procreatio seminaturae

Do šiestej rubriky sa zaznamenávali údaje o priemernej úrode z osevu poľnohospodárskej pôdy. Tieto údaje sú rozdelené do štyroch stĺpcov.

Prvý stĺpec obsahuje údaj o ploche poľa, ktoré jednotliví roľníci vlastnili. Polia sa stanovovali v prešporských mericiach, pričom jedna prešporská merica mala variabilnú veľkosť. V závislosti od bonity pôdy udávajú rôzni autori, že jedna merica mohla predstavovať 1918,213 m2 (Geodetický a kartografický ústav v Bratislave, s.d.) až 2157,5 m2 (Tkáč, 2013). Platí pritom pravidlo nepriamej úmery – čím bola v danej oblasti jedna prešporská merica väčšia, tým menej bola pôda v tejto oblasti úrodná a naopak.

Druhý stĺpec obsahoval údaj o čistom finančnom zisku plynúcom z jednej merice poľa.  Zisk sa určoval v rakúskych zlatých (Rfl.) a grajciaroch (xr.), pričom jeden zlatý bolo možné rozmeniť na 60 grajciarov.

Tretí stĺpec udával počet meríc úrody získaných z osevu jednej merice poľa. Táto veta môže znieť pomerne komplikovane. Dôvodom je skutočnosť, že merica v minulosti predstavovala objemovú i plošnú jednotku. Primárne predstavovala merica dutú objemovú mieru s objemom približne 62 litrov. Sekundárne predstavovala merica plošnú mieru – udávala plochu poľa, na ktoré bolo možné vysiať 62 litrov osiva. To znamená, že v treťom stĺpci tejto rubriky je uvedené, koľko meríc (tzn. koľko 62-litrových nádob) úrody bolo možné nazbierať na ploche jednej merice (tzn. na ploche 2157 m2) poľa. Údaj o  získanej úrode sa spravidla udával po odrátaní osiva potrebného na nasledujúci hospodársky rok. To znamená, že ak je v danom stĺpci uvedená napr. hodnota 1 ½ merice, tak sa po oseve 1 merice na poli urodilo 2 ½ merice úrody. Z tohto množstva si hospodár 1 mericu odložil na osev na ďalší hospodársky rok a zvyšok mohol nechať v mlyne pomlieť na múku.

Štvrtý stĺpec stanovuje priemernú hodnotu jednej prešporskej merice (62 litrov) úrody. 

Údaje zapisované do 2. – 4. stĺpca v rámci tejto rubriky by sa mali nachádzať v prvom riadku aspoň na prvej strane so zápismi. Pokiaľ tam uvedené nie sú, je potrebné hľadať ich v záverečných poznámkach, ktoré tvoria druhú časť regnikolárneho súpisu.

Prata

Siedma rubrika sa venuje zápisu údajov o lúkach, ktoré poddaní obhospodarovali. Tieto údaje sú opäť rozdelené do dvoch stĺpcov. Prvý stĺpec obsahuje údaje o počte koscov, ktoré jednotliví roľníci vlastnili. Plocha jedného kosca bola od čias tereziánskeho urbára stanovená na 2 877 m2 (Tkáč, 2013).

Do druhého stĺpca sa uvádzal čistý zisk z lúk. Ten sa uvádzal po odrátaní nákladov na kosenie, hnojenie, zber a zvoz sena a prepočítaval sa za jednu mericu. To znamená, že pre správny výpočet zisku bolo potrebné prerátať plochu koscov na plochu meríc a následne vynásobiť uvedeným ziskom z jedinej prešporskej merice. Aj v tomto prípade platí, že ak tento údaj v 2. stĺpci 7. rubriky absentuje, nachádza sa v poznámkach na konci textu.

Vineae

Ak predkovia vlastnili vinice, údaj o tom by sa mal nachádzať v ôsmej rubrike. Tá sa vnútorne delí na päť stĺpcov, ktoré uvádzajú tieto údaje. Prvý stĺpec oznamuje plochu vinohradu v prešporských mericiach. Druhý udáva čistý peňažný zárobok z jednej prešporskej merice vinohradu. Tretí udáva počet kopáčov (robotníkov) potrebných na obhospodárenie vinohradu. Jeden kopáč sa zároveň používal aj ako plošná miera s hodnotou 2,7 áru (Snopek-Tettinger, 2017), takže ak je uvedený len počet kopáčov (a nie počet meríc), je stále možné určiť veľkosť vinohradu. 

Vo štvrtom stĺpci sa mal zapísať priemerný počet sudov vína, ktoré bolo možné vyprodukovať z úrody jedného kopáča. V poslednom, piatom, stĺpci je následne uvedená priemerná cena vína z jedného kopáča vinohradu. Ak sa tieto údaje nezapísali priamo do príslušných stĺpcov, mali by sa nachádzať v druhej časti regnikolárneho súpisu, ktorá obsahuje poznámky.

Pomaria et Pruneta

V deviatej rubrike sa mali poznamenať ovocné sady s jabloňami a slivkami, z ktorých mali úžitok jednotliví hospodári. Prvý stĺpec zaznamenáva plochu, na ktorej ovocný sad stál. Táto je uvedená v koscoch. Druhý stĺpec mal zachytiť údaje o priemernom čistom zisku z ovocia pochádzajúceho z jediného kosca sadu. V praxi však bývali tieto stĺpce vyplnené len zriedkavo.

Pecora + Pecudes

Do jedenástej a dvanástej rubriky sa zapísali hospodárske zvieratá: 

  • Boves jugales – voly,
  • Vaccae foetae, aut matres – otelené kravy,
  • Vaccae steriles – neplodné kravy,
  • Juvenci et Juvencae 3. annos superantes – voly a kravy staršie ako 3 roky,
  • Juvenci et Juvencae 2. annos superantes – voly a kravy staršie ako 2 roky,
  • Equi curriferi et armentales 3. annos superantes – ťažné a jazdecké kone staršie ako 3 roky,
  • Equi curriferi et armentales 2. annos superantes – ťažné a jazdecké kone staršie ako 2 roky,
  • Oves unum annum complentes – ovce jednoročné a viac,
  • Setigeri unum annum complentes – ošípané jednoročné a viac,
  • Caprae unum annum complentes – kozy jednoročné a viac.

Regnikolárny súpis sa spomedzi vyššie uvedených hospodárskych zvierat podrobnejšie venuje len oteleným kravám. V poznámkach sa spravidla uvádza, koľko dní v roku sa kravy v danej obci dojili, koľko mlieka z nich bolo možné nadojiť, akú malo cenu mlieko, teliatko i hnoj.

Sylvae & Educillum

V dvanástej rubrike sa do dvoch stĺpcov uviedla plocha lesov vlastnených jednotlivými urbárnikmi a hodnota šišiek a dreva, ktoré zvážali z lesa. V trinástej rubrike sa uvádzal zisk z hostinca. Vo väčšine obcí však tieto dve rubriky zostávali úplne prázdne.

Observationes

Štrnásta rubrika obsahovala prípadné poznámky týkajúce sa jednotlivých hospodárov. Mohlo sa tu uviesť napr. remeslo, ktoré daný hospodár vykonával. 

Záverečné poznámky

Druhá časť regnikolárneho súpisu bola spravidla zapísaná na osobitnú dvojstránku bez predtlače. Úradníci, ktorí súpis vyhotovovali, sem uviedli úradné výpočty hodnoty jednotlivých dopestovaných plodín spolu s cenou práce, ktorú museli roľníci vykonať. Tieto zistenia mali poslúžiť pre spravodlivé rozvrhnutie daní v kráľovstve.

V obciach majú väčšinou poznámky podobnú štruktúru. V úvode sa spomínajú poprední obyvatelia obce prítomní pri vyhotovovaní súpisu. Zvyčajne sa ho zúčastnil richtár spolu s prísažným(i) a ďalší zástupcovia sedliakov a želiarov. 

Nasledovali údaje o poliach. Uviedlo sa, akým spôsobom obrábajú roľníci polia, teda, či sa využíva extenzívne poľnohospodárstvo, dvojpoľný alebo trojpoľný systém hospodárenia. Ďalej sa uviedla plocha polí, na ktorých urbárnici hospodárili, spolu s ich rozdelením podľa bonity pôdy. Zápis pokračoval vymenovaním plodín, ktoré sa bežne osievali a odhadom ceny jednotlivých pestovaných plodín. Nasledoval výpočet, v ktorom sa určil zisk z jednej merice plodín, od ktorého sa odrátali náklady na prácu na poli. Tie zahŕňali hnojenie, oračku, bránenie, žatvu i zvoz úrody z poľa do dediny. Tak sa stanovil čistý zisk z jednej merice úrody. 

Podobne detailné údaje boli následne uvedené aj k lúkam. Charakterizovala sa ich bonita, stanovil sa zisk zo žatvy a odrátali sa náklady na hnojenie, kosenie, zber a zvoz sena z poľa do dediny, čím sa stanovil čistý zisk z kosca lúky, ktorý sa mal následne prepočítať na zisk z merice lúky a zapísať do príslušnej rubriky.

Obdobne detailné výpočty sa následne uviedli aj k viniciam, v prípade, že sa v obci nejaké vinice nachádzali.

V prípade otelených kráv sa uviedlo, počas koľkých dní, resp. mesiacov v roku sa doja, koľko mlieka nadoja a aká je cena mlieka. Ďalej sa stanovila cena teliatka a hnoja a odrátali sa náklady spojené s prezimovaním kravy a takto sa stanovil čistý zisk.

V závere sa uvádzali rôzne ďalšie poznámky, napr. či má obec nejaké mimoriadne úžitky, resp. škody vyplývajúce napr. z poveternostných podmienok. Na úplnom konci bol spravidla uvedený presný dátum vykonania súpisu a podpisy jednotlivých úradníkov vykonávajúcich súpis.

Už onedlho si budete môcť v pokračovaní článku prečítať, ako čítať regnikolárny súpis na praktickom príklade.

Príspevok Ako čítať regnikolárny súpis zobrazený najskôr Geni.sk.

]]>
https://www.geni.sk/ako-citat-regnikolarny-supis/feed/ 1
Na smrteľnej posteli https://www.geni.sk/na-smrtelnej-posteli/ Mon, 18 May 2020 13:02:11 +0000 http://www.geni.sk/?p=5195 Pohrebné matriky sú dôležitým zdrojom údajov o živote našich predkov. Dozvedáme sa z nich, kedy, v akom veku a z akej príčiny naši predkovia opustili

Príspevok Na smrteľnej posteli zobrazený najskôr Geni.sk.

]]>
Pohrebné matriky sú dôležitým zdrojom údajov o živote našich predkov. Dozvedáme sa z nich, kedy, v akom veku a z akej príčiny naši predkovia opustili svojich príbuzných a naposledy vydýchli. Mnoho bádateľov si však mylne myslí, že vek a príčina úmrtia sú jedinými údajmi, ktoré sa z tejto matriky dajú vyčítať. Často pritom opomínajú jednu podstatnú kolónku, ktorá je súčasťou matrík zomrelých odkedy sa tieto matričné knihy vedú. Ide o kolónku s údajom o zaopatrení sviatosťami. Z tejto kolónky sa pritom dozvedáme síce nepriame, no pomerne zaujímavé údaje o posledných chvíľach v živote našich predkov. Okrem príčiny úmrtia môžu tieto zápisy poukázať aj na vzťah umierajúceho a jeho rodiny k viere a k cirkvi. V nasledujúcom texte si preto priblížime pohrebné matriky a vysluhovanie sviatostí pred smrťou z pohľadu Rímskokatolíckej cirkvi.

Nariadenia Ostrihomského rituálu o vykonávaní pohrebov. 1692.

Sviatosti a sväteniny

Na rozdiel od predošlých dvoch článkov (o sviatosti krstu a manželstva) majú cirkevné obrady týkajúce sa umierajúcich a nebohých isté špecifiká. Sviatosti sa totiž môžu vysluhovať len žijúcim ľuďom. 

Katolícka cirkev uznáva sedem sviatostí, pričom zapisovaniu do matrík podliehali štandardne tri z nich, a to sviatosť krstu, birmovania a manželstva. Sviatosť kňazstva sa mohla zapísať do poznámky v krstnej matrike. Ostatné tri sviatosti, sv. Eucharistie, sv. zmierenia (ľudovo spoveď), sv. posledného pomazania (od 2. vatikánskeho koncilu správne sv. pomazania chorých) sa nezapisovali do osobitných matrík, pretože ich veriaci mohol prijať počas života opakovane.

Keďže bolo vyššie uvedené, že sviatosti sa mohli vysluhovať iba žijúcim ľuďom, je zrejmé, že pohreb nemôžeme vnímať ako sviatosť. Pohreb patrí medzi tzv. sväteniny – posvätné znaky, ktoré do určitej miery napodobňujú sviatosti a na orodovanie Cirkvi dosahujú rôzne duchovné účinky. Pohreb je zároveň jedinou sväteninou, ktorá mala ustanovenú osobitnú matričnú knihu. 

Sacramentis provisus. Extreme unctus. Generaliter absolutus. Improvisus.

Pri zápise o úmrtí bývali často uvedené doplňujúce údaje o sviatostiach, ktoré nebohý prijal na smrteľnej posteli. Najčastejšie ide o sv. Eucharistie, zmierenia a posledného pomazania. Údaje o vyslúžení sviatostí na smrteľnej posteli sa často skrývajú za latinské pojmy extreme unctus, generaliter absolutus a (omnibus) Sacramentis (moribundorum) provisus. Ich bližšie pochopenie nám pritom môže poodhaliť okolnosti, za ktorých zapísaný človek zomrel a často môže aspoň trochu poodhaliť spôsob, akým nebohý odišiel z tohto sveta. Výhodné to môže byť v prípade, že v matrike z rôznych dôvodov absentuje údaj o príčine úmrtia. 

Ideálnou situáciou z pohľadu Katolíckej cirkvi bolo, ak bol nebohý pred smrťou zaopatrený všetkými sviatosťami, latinsky (omnibus) Sacramentis (moribundorum) provisus. V praxi to znamená, že nebohému sa pred smrťou dostalo riadnej spovede, pomazania chorých a sviatosti oltárnej. 

To znamená, že kňaz vedel o umierajúcom v dostatočnom predstihu na to, aby ho stihol osobne navštíviť. Pravidelné vysluhovanie týchto sviatostí bolo štandardnou súčasťou starostlivosti farára o chorých vo farnosti. Ak teda niekto zomrel riadne zaopatrený, môžeme aspoň predpokladať, že príčinou smrti bolo dlhotrvajúce, chronické ochorenie a smrť sa u dotyčného očakávala.

Príklad úmrtia osoby zaopatrenej všetkými sviatosťami z matriky RKFÚ Drienov.

Uspokojivý stupeň sviatostného zaopatrenia predstavovalo mimoriadne pomazanie, latinsky  unctio extrema. Ak rodina zavolala kňaza k zomierajúcemu a ten zvážil, že sa nestíha vykonanie riadnej spovede a všetkých rituálov, smel umierajúceho urýchlene vyspovedať a mimoriadne zaopatriť sviatostným pomazaním chorých a sviatosťou oltárnou.

V oboch vyššie popísaných prípadoch sa pritom verilo, že vyslúžením týchto sviatostí pred smrťou sa umierajúcemu odpustia všetky hriechy a zahladia tresty za ne. Takto zaopatrený človek sa teda po smrti dostal priamo do neba.

Zápis o úmrtí mimoriadne zaopatreného Jána Stamca v matrike farnosti Sebechleby. 

Osobitným typom sviatostného zaopatrenia bolo tzv. všeobecné rozhrešenie, latinsky absolutio generalis. Vysluhovalo sa pri hromadných nešťastiach, keď kňaz nedokázal osobitne vyspovedať každého prítomného človeka, a tak ich vyzval k ľútosti a hromadne im hriechy odpustil.

Najhorším variantom odchodu človeka z pozemského sveta bola smrť bez sviatostného zaopatrenia. V matričných knihách majú takto zosnulé osoby v kolónke so sviatostným zaopatrením uvedený termín improvisus. K nezaopatreniu sviatosťami dochádzalo z rôznych príčin. K tým najčastejším patrila rodina, ktorá zle vyhodnotila stav umierajúceho a nezavolala kňaza, ďalej samotná osoba umierajúceho, ktorý mohol sviatosti z rozličných dôvodov odmietať, no príčinou mohla byť aj smrť, ktorá nastala príliš rýchlo na to, aby príbuzní stihli povolať duchovného. V takom prípade sa bežne do matriky uvádzal termín repent(in)e mortuus. Mohol označovať úmrtie pri nehode (pád z koňa, zavalenie stromom v lese), alebo ochorenia s mimoriadne rýchlym priebehom, ako napríklad infarkt myokardu, pľúcnu embóliu a podobne.

18 – ročný Andrej Matis zomrel nezaopatrený z dôvodu náhlej smrti.

Kto smel byť zaopatrený

Na to, aby mohol byť umierajúci človek zaopatrený, musel spĺňať niekoľko základných podmienok. So zaopatrením, pochopiteľne, musel v prvom rade dobrovoľne súhlasiť. V niektorých obciach prichádzali katolícki kňazi aj k umierajúcim veriacim iného kresťanského vierovyznania (evanjelického, kalvínskeho, resp. pravoslávneho) a snažili sa ich na smrteľnej posteli presvedčiť ku konverzii ku katolíckej viere. Ak umierajúci odmietol, mal kňaz právo odoprieť mu cirkevný pohreb. 

Druhou podmienkou zo strany veriaceho bola čistá myseľ. V čase príchodu kňaza si ešte musel uvedomovať, kto k nemu prišiel a za akým účelom. Ak teda v matrike nájdeme údaj o zaopatrení sviatosťami, môžeme predpokladať, že aj umierajúci si plne uvedomoval, že sa blíži jeho posledná hodina.

Nariadenia Rímskeho rituálu kopíroval aj Jágerský rituál z r. 1702.

Poslednou podmienkou, ktorá sa týkala udelenia sviatosti pomazania chorých, bola sviatostná matéria – olivový olej určený na pomazávanie chorých. V minulosti smel v zmysle rituálnych inštrukcií takýto olej uchovávať iba jediný kňaz vo farnosti, ktorý mal na starosti duchovnú opateru chorých. V malých farnostiach ním bol spravidla farár, vo väčších mestách mohol byť touto úlohou poverený iný kňaz.

Ako zaopatrenie vyzeralo

Inštrukcie katolíckych rituálov jasne odkazujú, že o dlhodobo chorých sa mal starať farár, ktorý ich bol povinný pravidelne navštevovať. V prípade tých ľudí, ktorí umierali náhle, spravidla kňaza privolal niektorý z členov domácnosti. Kňaz mal v tej chvíli podľa možností čo najskôr odložiť iné činnosti bokom a ponáhľať sa k umierajúcemu. 

Pri príchode k domu, v ktorom sa umierajúci nachádzal sa pozdravil slovami: „Pokoj tomuto domu.“ Následne ukázal obyvateľom tohto domu kríž, dom pokropil svätenou vodou a zaspieval príslušnú antifónu. Potom chorého vyspovedal, zaopatril sv. prijímaním a pomazal olejom. 

Pomazanie chorých malo v minulosti svoje špecifikum. Nasledovalo po spovedi, pri ktorej veriaci vyznal všetky svoje hriechy. Následne mal kňaz olejom pomazať tie časti tela, ktorými dané hriechy spáchal. V závislosti od spáchaných hriechov sa pomazávali oči, uši, nozdry, ústa, ruky, nohy alebo „obličky“. Pomazaním „obličiek“ sa myslelo pomazávanie bedier. Toto pomazanie sa mohlo vykonávať výhradne u mobilných mužov (u žien a imobilných osôb bolo zakázané) v prípade, že umierajúci spáchal hriech mimomanželského pohlavného styku.

Počas pomazania používal kňaz túto formulku: „Skrze toto sväté pomazanie a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán odpustí čokoľvek, čo si zrakom, sluchom atď. spáchal.“  V súčasnosti je formulka upravená takto: „Skrze toto sväté pomazanie a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého.“ Na záver obradu sa konala liturgia slova, pri ktorej kňaz prečítal vybranú stať zo sv. písma.

Podmienky cirkevného pohrebu

Keď chorý napokon zomrel, jeho telo sa až do pohrebu opatrovalo v dome, v ktorom nebohý býval. Cirkevný pohreb spojený s omšou, pohrebným sprievodom a uložením tela do posvätenej zeme na cirkevnom cintoríne sa považoval za výsadu veriacich osôb.

Žiaden kňaz nesmel cirkevný pohreb dovoliť pohanom, Židom ani neveriacim. Podobne bol takýto pohreb odopretý heretikom (evanjelikom, schizmatikom (pravoslávnym), exkomunikovaným, prekliatym, verejným hriešnikom i tým, ktorí zomreli v dueli (stredoveká metóda riešenia sporu, kedy sporiace sa strany vystúpili proti sebe v šermiarskom súboji). Smutným nariadením je, že cirkevný pohreb mal byť odopretý aj nepokrsteným deťom.

Postup pohrebu

Pohrebný obrad vyzeral v minulosti nasledovne. Pohreb sa mohol začať sv. omšou v kostole bez prítomnosti tela nebohého. V prípade, že deň pohrebu pripadol na sviatok, bolo prípustné, aby sa konala mimoriadna bohoslužba v súvislosti s pohrebom nebohého. Po svätej omši vyšiel z kostola pohrebný sprievod, ktorý mieril k domu nebohého. V čele stál kňaz oblečený v čiernom odeve (ak bol kňaz chudobný a nemal čierny odev, odporúčala sa aspoň čierna štóla) a miništrant s procesným krížom. Procesia pokračovala až k domu nebohého. Tu zapálili členovia procesie sviečky a kňaz začal modlitbu. Po modlitbe vstúpil kňaz do domu nebohého a jeho telo pokropil svätenou vodou. 

Na iných miestach bolo zvykom, že telo nebohého sa prinášalo do kostola na pohrebnú sv. omšu. V takom prípade sa najprv konal pohrebný sprievod od kostola k domu nebohého, odkiaľ ostatky po vykonaní príslušných obradov priniesli do kostola na sv. omšu. 

V takomto prípade sa v minulosti otáčali telesné pozostatky nohami smerom k oltáru, čo malo symbolizovať akúsi poslednú „účasť“ nebohého na sv. omši. V kostole sa pri omši telo opätovne pokropilo svätenou vodou, mohlo sa použiť aj kadidlo.

Následne sa telo vynieslo z kostola na cintorín, kde bolo slávnostne pochované do pripraveného hrobu. V Uhorsku bolo zvykom pochovávanie v drevených truhlách, ktoré zakázal až Jozef II., aby zabránil plytvaniu drevom. Od tých čias sa mali nebohí pochovávať v plátenných vreciach. K prevozu tela nebohého na cintorín mohla slúžiť tzv. patentná truhla s vysúvacím dnom. V tej telo nebohého priniesli na cintorín a vysunutím dna pozostatky „vysypali“ do pripraveného hrobu (Holčík, 2009).

Výnimkou z vyššie uvedeného spôsobu pohrebu mali podľa rituálu deti „ante usum rationis“, teda malé deti, ktoré si ešte neuvedomovali vlastné hriechy. Rodina im smela upliesť korunu z kvetov, pričom túto korunu im pred pohrebom nasadili na hlavu. Aj kňaz bol pri takomto pohrebe oblečený celý v bielom, keďže tieto deti nemali žiaden hriech a verilo sa, že po smrti šli priamo do neba.

Zápis do matriky

Podobne ako v prípade matriky pokrstených a sobášených, aj v prípade matriky zosnulých upravuje Ostrihomský rituál z r. 1692 spôsob zápisu do matriky nasledovne:

Roku­ ____ dňa __ v mesiaci ____ zomrel _____ , syn alebo dcéra ____ z miesta ____ vo veku __ v dome __, ktorý v spoločenstve so svätou matkou Cirkvou svoju dušu Bohu odovzdal, a ktorého telo bolo dňa ­__ pochované v kostole ____ a ktorý sa mne alebo kňazovi menom ____ vyspovedal dňa ____ a prijal viatikum (sv. prijímanie) dňa __ a sv. olejom bol pomazaný mnou dňa __ .

Vzor zápisu do matriky pohrebov.

Podobne, ako v prípade ostatných druhov matrík, aj v prípade matrík zosnulých platí, že vzor zápisu do matriky s predtlačenými rubrikami bol publikovaný iba v Rímsko – kaločskom rituáli z roku 1833.

Vzor zápisu do matriky zosnulých podľa Rímsko – kaločského rituálu.

Záver

Verím, že publikovaný článok pomôže viacerým bádateľom pozrieť sa na záznamy o umierajúcich z iného pohľadu a pomôže im vykresliť, ako asi vyzerali posledné chvíle v životoch našich predkov na tejto zemi. Tieto údaje majú pritom svoje nezastupiteľné miesto aj pri písaní príbehov o životoch našich predkov a pomáhajú nám poodhaliť ďalšie, doteraz nepreskúmané údaje, ktoré sa týkali ich každodenných životov.

Za recenziu tohto článku ďakujem br. Svoradovi a o. Jánovi z Kláštora Premenenia Pána v Sampore a Jurajovi Snopekovi. 

Pri písaní tohto článku boli využité nasledovné zdroje:

HOLČÍK, Štefan. Vrecia mali za Jozefa II. nahradiť drahé truhly. 2009. In: Bratislavské noviny.sk. 2009. ISSN 1335-5228

Rituale Romanum, 1614.

Rituale Strigoniense, seu Formula Agendorum In Administratione Sacramentorum, ac caeteris Ecclesiae publicis functionibus, 1625.

Rituale Strigoniense, seu Formula Agendorum In Administratione Sacramentorum, ac caeteris Ecclesiae publicis functionibus, 1692.

Rituale Agriense, seu Formula Agendorum In Administratione Sacramentorum, ac caeteris Ecclesiae publicis functionibus, 1702.

Rituale Strigoniense, seu Formula Agendorum In Administratione Sacramentorum, ac caeteris Ecclesiae publicis functionibus, 1745.

Rituale Agriense, seu Formula Agendorum In Administratione Sacramentorum, ac caeteris Ecclesiae publicis functionibus, 1815.

Rituale Romano – Colocense, seu Formula Agendorum In Administratione Sacramentorum, et caeteris Ecclesiae publicis functionibus rite obeundis observanda, 1833.

Rituale Strigoniense, seu Formula Agendorum In Administratione Sacramentorum, ac caeteris Ecclesiae publicis functionibus, 1858.

SARMÁNYOVÁ – KALESNÁ, Jana. Cirkevné matriky na Slovensku zo 16. – 19. storočia. 2. vydanie. Bratislava: Odbor archívnictva MV SR, 1991. s. 541.

Príspevok Na smrteľnej posteli zobrazený najskôr Geni.sk.

]]>
O Sviatosti manželstva v minulosti https://www.geni.sk/o-sviatosti-manzelstva-v-minulosti/ Wed, 01 Apr 2020 18:22:08 +0000 http://www.geni.sk/?p=5177 Sviatosť manželstva Sviatosť manželstva predstavovala mimoriadne závažnú udalosť v živote našich predkov, ktorá mohla výrazne ovplyvniť ich osudy po zvyšok života.

Príspevok O Sviatosti manželstva v minulosti zobrazený najskôr Geni.sk.

]]>

O Sviatosti manželstva. Ostrihomský rituál z r. 1625.

Sviatosť manželstva

Sviatosť manželstva predstavovala mimoriadne závažnú udalosť v živote našich predkov, ktorá mohla výrazne ovplyvniť ich osudy po zvyšok života. Podobne ako dnes, i v minulosti si snúbenci pri vstupe do manželstva sľubovali lásku, vzájomnú vernosť a úctu až do momentu, kým ich smrť nerozdelí. 

Ako vysluhovanie sviatosti vyzeralo v rámci rímskokatolíckej cirkvi, si predstavíme v nasledujúcom článku. Pri jeho písaní boli využité rituály, teda predpisy o vysluhovaní sviatostí. Tie vydávala pápežská kúria v Ríme, odkiaľ putovali rituály do jednotlivých kresťanských krajín. V Uhorsku boli následne v jednotlivých diecézach opätovne publikované, aby sa potvrdila ich platnosť, a prípade sa pokyny o vysluhovaní sviatostí upravili miestnym pomerom.

Podmienky uzavretia manželstva

Texty všetkých preskúmaných rituálov uvádzajú pomerne veľké množstvo podmienok, za ktorých bolo (resp. nebolo) možné uzatvoriť manželstvo medzi mužom a ženou. V každej farnosti bol za vydanie povolenia k sobášu zodpovedný sám farár, pričom v špecifických prípadoch sa musel obracať na diecéznu vrchnosť (na diecézneho ordinára alebo biskupa).

Predtým, než farár akúkoľvek dvojicu zosobášil, mal sa so snúbencami stretnúť osobne. Pri tomto stretnutí mal zistiť, o koho ide, akí sú to ľudia, odkiaľ sú a tiež, či medzi nimi existuje akákoľvek kanonická prekážka, ktorá by vylučovala manželstvo medzi snúbencami. Podmienkou pre zosobášenie bol vek ženícha aspoň 14 rokov a vek nevesty aspoň 12 rokov (tak uvádza ešte aj v roku 1833 vydaný Rímsko – kaločský rituál!), ďalej aspoň základné vedomosti o viere v rozsahu, aby boli manželia schopní vychovávať deti vo viere.

Okrem toho mal farár za prítomnosti dôveryhodných ľudí zistiť, či jestvuje medzi manželmi pokrvná (tzv. consanguinitas) alebo zákonná príbuznosť (tzv. affinitas), ktoré boli tiež prekážkou pre vstup do manželstva. Nakoľko nariadenia o vysluhovaní sviatosti manželstva sa významne menili v súvislosti s Tridentským koncilom (1545 – 1563), zmenil sa aj postoj cirkvi k niektorým stredovekým praktikám, ktoré boli po novom zakázané: „Predovšetkým nech si (farár) pamätá, že manželstvá uzavreté medzi únoscom a unesenou v čase, keď je unesená v moci svojho únoscu, ako aj tajné manželstvá uzavreté bez prítomnosti farára alebo iného kňaza bez súhlasu farára alebo ordinára a také manželstvá, ktoré nie sú potvrdené prítomnosťou dvoch alebo troch svedkov, sú podľa dekrétu tohto (Tridentského) koncilu neplatné.“

Pred sobášom sa vo farnostiach, v ktorých obaja snúbenci bývali, mali konať ohlášky. Tie mali za úlohu odhaliť všetky prípadné prekážky. Po tretej ohláške mali snúbenci dva mesiace na to, aby sa právoplatne zosobášili, inak stratili ohlášky platnosť a museli sa opakovať nanovo. Spravidla sa ohlášky konali v tri po sebe nasledujúce sviatočné dni (väčšinou v tri po sebe idúce nedele) na farskej sv. omši.

Všetci veriaci boli pritom povinní nahlásiť akúkoľvek prekážku v uzatvorení manželstva medzi snúbencami, o ktorej mali vedomosť. Najčastejšie sa jednalo o vzdialený príbuzenský pomer, no ohlášky mohli odhaliť aj sobášnych podvodníkov, ktorí už boli v stave manželskom. Prekážkou uzatvorenia manželstva však bola aj rozličná viera u snúbencov.

Ako sa vyhlasovali ohlášky v latinčine, maďarčine, nemčine a slovenčine. Ostrihomský rituál z r. 1692.

Po vyhlásení ohlášok bolo nevyhnutné odstrániť všetky zistené prekážky. Tak v prípade pokrvného príbuzenstva, ako aj v prípade rozdielneho vierovyznania oboch snúbencov, musel o prípade rozhodnúť diecézny biskup, v ktorého moci bolo rozhodnutie vydať, resp. nevydať dišpenz od prekážky.

O dišpenz spravidla žiadal v mene svojich veriacich farár, a to listom adresovaným priamo biskupovi. V žiadosti mohol uviesť dôvody, pre ktoré odporúča biskupovi udelenie dišpenzu. Ak boli snúbenci príbuzní, často načrtol do žiadosti aj schému príbuzenského vzťahu. Tá môže byť pre genealógov cenná napríklad v prípade stratených matrík. Žiadosti sa archivovali v rámci písomnej agendy jednotlivých diecéz, a tak je možné overiť existenciu žiadostí o vydanie dišpenzu v konkrétnom diecéznom archíve.

Schéma rodokmeňa Jána Koscika a Márie Drábovej v žiadosti o vydanie dišpenzu k sobášu. 1889.

Po odstránení všetkých prípadných prekážok bolo možné pokračovať v tomto procese ďalej. Farár upozornil snúbencov, aby sa do dňa sobáša vyhli bývaniu v spoločnej domácnosti a radostiam plynúcim z manželského života. Následne predstúpili obaja k sviatosti zmierenia (ľudovo k spovedi). Nekatolíci, ktorí súhlasili s prestupom na katolícku vieru, absolvovali aj katolícku náuku. V rámci náuky mal farár použiť knihu Tobiáš, v ktorej archanjel Rafael učí Tobiáša a Sáru, ako majú manželia spolunažívať.

Rituál tiež upozorňuje, že sobáše sa mohli konať celoročne. Výnimkou boli obdobia od prvej adventnej nedele do sviatku Zjavenia Pána (6. januára) a obdobie od Popolcovej stredy do ukončenia veľkonočnej oktávy, kedy boli zakázané verejné svadobné hostiny. V týchto obdobiach sa spravidla ženili len vdovci a vdovy, ktorí v prvom rade potrebovali zabezpečiť svoje rodiny a svadobná hostina bola až na druhom mieste.

Sobášny obrad sa mohol konať v dome jedného zo snúbencov, alebo v kostole. Ak sa konal doma, vyžadovalo sa od snúbencov, aby sa po obrade dostavili do kostola k slávnostnému požehnaniu. 

Priebeh obradu

Sobášny obrad sa konal spravidla verejne za prítomnosti dvoch alebo troch svedkov, rodičov snúbencov a za prítomnosti kňaza. V úvode obradu žiadal kňaz od oboch manželov, aby vyjadrili súhlas so vstupom do manželstva. Najprv sa pýtal ženícha, potom aj nevesty.

Text úvodných obradov pri sobáši.

Po tomto úkone nasledoval obrad požehnávania manželských obrúčok. Ten je popísaný už v Ostrihomskom rituáli z r. 1625, z čoho môžeme usudzovať, že ide o mimoriadne starú tradíciu v uhorskej katolíckej cirkvi. Tento obrad sa totiž spomína aj v Rímskom rituáli z roku 1614, no tam je dôrazne uvedené, že tento obrad sa nevykonáva na všetkých miestach kresťanského sveta rovnako. Uvedenie v Ostrihomskom rituáli preto vnímame tak, že v Uhorsku sa obrúčky využívali. Z rituálnych textov však nie je možné usúdiť, či šlo o prax bežnú aj pre poddanské obyvateľstvo.

Kňaz obrúčky pokropil svätenou vodou a požehnal v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

Nasledovalo požehnanie snúbencov, po ktorom kňaz spojil pravé ruky oboch partnerov a previazal okolo ich rúk štólu a zosobášil ich slovami „Ego conjungo vos in Matrimonium, in nomine Patris et Filii, et Spiritus Sancti, Amen.“ (Ja vás sobášim v mene Otca i Syna i Ducha Svätého). U vdovcov (rozumej u párov vdovca a vdovy) sa uvedený obrad vynechával.

Zápis do matrík

Po tomto úkone boli snúbenci pokropení svätenou vodou a obrad sa tým zakončil. Pre genealógov je určite dôležitá inštrukcia v samotnom závere uvedeného textu v znení: „Po vykonaní všetkých (obradov), farár vlastnoručne zapíše do knihy manželstiev mená zosobášených a svedkov a ostatné údaje podľa predpisu: tento úkon smie vykonať aj iný kňaz, ktorý musí mať od ordinára povolenie na sobášenie.“

Vo všetkých rituálnych knihách sú zároveň uvedené aj príklady jednotlivých matričných zápisov. Už v roku 1692 sa odporúčalo uvádzať nasledovné údaje o sobáši: 

„Roku _______ dňa __ mesiaca ______ po ohlásení troch ohlášok počas po sebe nasledujúcich sviatočných dní, z ktorých prvá sa konala dňa ­__ , druhá dňa __ , tretia dňa __ počas farskej omše, a keďže sa nezistila žiadna zákonná prekážka, som ja _______, správca farského Kostola sv. _______ v meste _______ alebo na mieste _______ , vo farnosti sv. _______ vypočul _______ a _______ , dcéru _______ , alebo vdovu po _______ , z tejto farnosti (alebo z farnosti sv. _______ ) a keďže došlo z ich strany k súhlasu, boli slávnostne zosobášení za prítomnosti známych svedkov _______ , syna _______, ktorý žije vo farnosti sv. _______ a _______ , syna _______ (atď.) a následne boli podľa obradu sv. cirkvi počas sv. omše zosobášení.“

Ak bol jeden z manželov z inej farnosti, mali sa ohlášky konať aj v jeho domovskej farnosti. Inštrukcia rituálu pritom jasne prikazuje farárovi na danom mieste zapísať ohlášky do vlastnej farskej matriky. Minimálne záznam o vykonaní ohlášok sa teda mal nachádzať v matrike v mieste bydliska ženícha i nevesty. Z praxe však musíme konštatovať, že uvedené nariadenie dodržiavalo len minimum farností (napr. slovenský evanjelický a. v. zbor v Košiciach)

Predpis sobášneho záznamu.

Pokyn o zápise matričných údajov do rubrík obsahuje len Rímsko – kaločský rituál z roku 1833. Kým ostrihomské a jágerské rituály v 17. a 18. storočí len kopírovali staršie nariadenie o spôsobe zápisu jednotlivých údajov do matrík, v 19. storočí sa tento údaj v uvedených rituáloch vôbec nevyskytuje. Je preto možné, že vedeniu matrík v 19. storočí sa venoval osobitný predpis, ktorý nebol súčasťou rituálu.

Vzor knihy manželstva podľa Rímsko – kaločského rituálu. 1833.

Zdroje

Pri písaní tohto článku boli využité nasledovné zdroje:

Rituale Romanum, 1614.

Rituale Strigoniense, seu Formula Agendorum In Administratione Sacramentorum, ac caeteris Ecclesiae publicis functionibus, 1625.

Rituale Strigoniense, seu Formula Agendorum In Administratione Sacramentorum, ac caeteris Ecclesiae publicis functionibus, 1692.

Rituale Agriense, seu Formula Agendorum In Administratione Sacramentorum, ac caeteris Ecclesiae publicis functionibus, 1702.

Rituale Strigoniense, seu Formula Agendorum In Administratione Sacramentorum, ac caeteris Ecclesiae publicis functionibus, 1745.

Rituale Romano – Colocense, seu Formula Agendorum In Administratione Sacramentorum, et caeteris Ecclesiae publicis functionibus rite obeundis observanda, 1833.

Rituale Agriense, seu Formula Agendorum In Administratione Sacramentorum, ac caeteris Ecclesiae publicis functionibus, 1815.

Rituale Strigoniense, seu Formula Agendorum In Administratione Sacramentorum, ac caeteris Ecclesiae publicis functionibus, 1858.

SARMÁNYOVÁ – KALESNÁ, Jana. Cirkevné matriky na Slovensku zo 16. – 19. storočia. 2. vydanie. Bratislava: Odbor archívnictva MV SR, 1991. s. 541.

Príspevok O Sviatosti manželstva v minulosti zobrazený najskôr Geni.sk.

]]>
Kniha Thonetovci vo Veľkých Uherciach https://www.geni.sk/kniha-thonetovci-vo-velkych-uherciach/ Wed, 12 Feb 2020 09:19:23 +0000 http://www.geni.sk/?p=5160 Som rodákom z Veľkých Uheriec a už od detských čias som sa zaujímal o budovu kaštieľa, ktorá sa nachádza na ľavej strane

Príspevok Kniha Thonetovci vo Veľkých Uherciach zobrazený najskôr Geni.sk.

]]>
Som rodákom z Veľkých Uheriec a už od detských čias som sa zaujímal o budovu kaštieľa, ktorá sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce, smerom od Partizánskeho. Starí ľudia často spomínali na rodinu Thonetovcov, ktorá v kaštieli bývala až do konca 2. svetovej vojny. Avšak dlho som nemal predstavu o príbuzenských vzťahoch v tejto rodine. Vedel som, že pôsobili nielen na Slovensku, ale aj na Morave a vo Viedni. Podujal som sa teda zistiť o nich dostupné informácie  u nás aj v zahraničí. O výsledkoch svojho bádania v archívoch, matrikách a historických materiáloch by som sa s vami rád podelil v publikácii Thonetovci vo Veľkých Uherciach, ktorá vyšla len nedávno,  konkrétne v decembri v roku 2019.

Po odkúpení kaštieľa rodinou Thonet od grófa Keglievicha v roku 1865 nastala pre obec Veľké Uherce éra rozvoja. Hlavným zámerom, prečo Thonetovci kúpili kaštieľ aj s prislúchajúcim majetkom, bola výstavba v poradí tretej fabriky na ohýbaný nábytok (prvé dve boli v Koryčanoch a Bystřici pod Hostýnem).

Kaštieľ vo V. Uherciach po veľkej  rekonštrukcii v druhej polovici 19. storočia.

Výroba vo fabrike začala v roku 1867. Vznikom nových pracovných príležitostí prichádzalo v tej dobe do Veľkých Uheriec veľa ľudí z blízkeho aj ďalekého okolia. Za pár rokov sa počet obyvateľov obce zvýšil na dvojnásobok. Medzi záujemcami, ktorí sem prišli bývať, bol aj môj predok – vyučený stolár z okolia Ilavy. Po skončení povinnej 8-ročnej služby v rakúsko-uhorskej armáde sa prišiel uchádzať o prácu vo fabrike. 

Pri výstavbe fabriky bol zakladateľ firmy GT (Gebruder Thonet), Michael Thonet aj so synom Augustom. Podľa záznamov z matrík sa zistilo, že August s rodinou istý čas v kaštieli býval, no v roku 1869 ho nahradil jeho brat Franz s manželkou Carolinou, rod. Bovingdon. Franz Thonet nebol majiteľom v pravom zmysle slova, bol len poverený firmou Bratia Thonetovci (GT) spravovať a riadiť firemný majetok ako spolumajiteľ.  

Pod jeho vedením vznikol pri fabrike napríklad aj dobrovoľný továrenský hasičský zbor (1871), ktorému velil vtedajší riaditeľ fabriky Carl Lauer (1830 – 1893). V roku 1879 vznikla  hasičská kapela, ktorej prvým kapelníkom bol Anton Kratochvíl. V roku 1918 vznikla pri fabrike na ohýbaný nábytok tzv. fabrická divadelná skupina. Dokonca bola založená fabrická škola pre  zamestnancov.

Thonetovci sa tiež zaslúžili o vybudovanie novej cesty cez obec a dali postaviť aj nové mosty. Okolie cesty vysadili stromami. Veľký vplyv na celkové ozdravenie obyvateľstva malo odvodnenie a vysušenie močiarov, ktoré boli ohniskom vzniku epidemických chorôb v obci, ako napr. týfusu.  V obci zaviedli vodovod,  vo viacerých častiach boli nainštalované tzv. harajky pre miestnych obyvateľov. Taktiež dali v roku 1889 postaviť novú školu pre žiakov.

Fabrika bola v začiatkoch naprojektovaná na výrobu polotovarov pre prvé dve fabriky na Morave (Koryčany a Bystřice pod Hostýnem). Napokon kvôli komplikáciam s dopravou v regióne, keďže ešte neexistovala železnica, ju dobudovali tak, aby sa v nej mohli produkovať finálne výrobky.  V Uherciach sa vyrábali hlavne stoličky (vzory č. 14, 141/2, 18, 20, 56, 114 – 120), v menšej miere kreslá, pohovky, stoly, stolčeky, rôzne vešiaky, záhradný nábytok  a podobne.

Firme sa postupne darilo expandovať do zahraničia aj vďaka rôznym svetovým výstavám, kde získavali tie najvyššie ocenenia. Po celom svete mali obchody a pri nich sklady. V roku 1883 si vo Viedni, na prominentnej adrese Rotenturmstraße 1 – 3, pri námestí Sv. Štefana, postavili  centrálu firmy GT (tzv. Thonethof). 

Pohľad na fabriku od kaštieľa smerom na vrch Šípok.

Firma GT mala v Uherciach okrem fabriky aj ďalšie prevádzky, ktoré im prinášali zisk. Napríklad lesný úrad zabezpečoval drevo do fabriky i na predaj. Pod veľkostatok spadala živočíšna a rastlinná výroba. Venovali sa šľachteniu koní a dobytka. Najznámejší správca veľkostatku bol Eduard Škorpil (rodák z Moravy), ktorý sa snažil vyšľachtiť zemiaky s čo najvyšším obsahom škrobu pre potreby hospodárskeho liehovaru na výrobu kvalitného liehu. Pán Eduard Škorpil (1849 – 1909) sa medzi odbornou verejnosťou zapísal skonštruovaním trojradového sadzača zemiakov patentovaného v Amerike v roku 1892.

Do začiatku 1. svetovej vojny všetko úžasne fungovalo. Výroba sa rozširovala a firma postavila ďalšiu továreň v Halenkove (1868). Nové fabriky vznikli aj po smrti zakladateľa Michaela Thoneta (1796 – 1871) vo Vsetíne (1873), Radomsku (1881) a Frankenbergu (1890).

Prvé problémy začali už počas tejto vojny, keďže muži museli narukovať na front, nové objednávky neprichádzali a staré sa rušili. Po skončení vojny bolo Rakúsko-Uhorsko na strane porazených a jeho dlhy nemal kto firme GT zaplatiť. V tom období narastala hospodárska kríza a firma Bratia Thonetovci bola už aj tak dosť finančne vyčerpaná. Vznikom ČSR sa zrazu fabriky ocitli v zahraničí, keďže ich centrála bola vo Viedni. Následkom toho sa vedenie firmy presťahovalo z Viedne do Brna, kde v roku 1921 vznikla Akciová spoločnosť THONET (Thonet A.G.). 

Aj keď sa tomu bránili, nakoniec boli donútení spojiť sa s ich hlavným konkurentom, firmou Kohn a Mundus, ktorá mala podobné ťažkosti. A tak fúziou v roku 1922 vznikol veľký koncern Thonet  Mundus.

V tej dobe už fabrika vo Veľkých Uherciach nevyrábala. Vo februári 1923 firma uzavrela s robotníkmi v zostávajúcich továrňach nové pracovné zmluvy so zníženými mzdami, aby mohli na jar 1923 opäť pracovať. Lenže prehlbujúca sa kríza postihovala všetok priemysel na Slovensku a výroba v továrni stagnovala. Napokon padlo rozhodnutie výrobu definitívne zastaviť a fabriku vo Veľkých Uherciach v októbri 1923 zatvoriť.  

Zľava: Michael ml., Josef, Michael st., August, Franz a Jakob Thonetovci.

V riadení firemného majetku vo Veľkých Uherciach po Franzovi pokračoval Julius Thonet (1862), syn Michaela Thoneta ml. (1824 – 1902), ktorý bol mladším bratom Franza. Podľa historických záznamov sa rodina Juliusa Thoneta st. presťahovala do Veľkých Uheriec natrvalo okolo roku 1918. Julius s manželkou mali 5 detí, z ktorých sa dospelého veku dožili len štyri. Ich syn Julius Michael ml. sa po doštudovaní vrátil z Viedne a zaúčal sa popri otcovi ako riadiť firemný majetok. V roku 1938 sa zosobášil s Hildou, rod. Leidenfrost, s ktorou mali dve deti. 

Julius Thonet st. zomrel na jar v roku 1939. Majetok však už pár rokov predtým spravoval jeho syn Julius Michael ml. V septembri 1939 vypukla 2. svetová vojna a počas nej v roku 1943 zomrela aj matka Juliusa ml., Caroline, rod. Schleier.

Július Thonet ml. z obce odišiel ešte pred prechodom frontu. Veľké Uherce boli vtedy  oslobodené rumunským vojskom. Po skončení 2. svetovej vojny sa zmenila celková politická situácia, zanikol Slovenský štát a vznikla nová ČSR. 

Od augusta 1945 platila novelizácia pôvodného nariadenia o konfiškácii. Keďže Thonetovci boli nemeckej národnosti, konfiškácia sa týkala aj ich majetku. Vplyvom Benešových dekrétov bol Thonetovcom v rokoch 1945 – 1948 po častiach skonfiškovaný celý majetok v bývalom Československu. 

Július Michael  Thonet ml. paradoxne nezvolil útek do Viedne ako iní rodinní príslušníci, ale snažil sa z majetku zachrániť čo sa dalo. Vo februári 1948 bol políciou v Topoľčanoch zatknutý a v októbri toho istého roku ho Ľudový súd v Nitre odsúdil na 10 rokov do pracovného tábora za zločin kolaborantstva.

Vplyvom zlých podmienok vo väzení a jeho zhoršujúceho sa zdravotného stavu sa nedožil konca výkonu trestu. V roku 1953 po krátkej hospitalizácii zomrel v nemocnici na strednom Slovensku.

Toľko v skratke zaujímavý príbeh o živote Thonetovcov. Koho by zaujímali ďalšie podrobnosti, odporúčam mu prečítať si vyššie spomínanú publikáciu s podtitulom Vplyv Thonetovcov na sociálne, ekonomické a kultúrne pomery vo Veľkých Uherciach.

V prípade záujmu o publikáciu kontaktujte autora na email: miro.ontko@gmail.com

Príspevok Kniha Thonetovci vo Veľkých Uherciach zobrazený najskôr Geni.sk.

]]>