Dobrý podvečer,

GARGUŠ

po zostavení  rodinného rodokmeňa mi stále vrtá v hlave pôvod priezviska. Vytlačila som si z KS články p. Majtána, poštudovala ich odpredu dozadu a naopak, no nenakoplo ma to. Potom som sa obrátila na uja Googla – nič len rodná lokalita a jedna rodina v Prievidzi aj tá možno pochádza od nás a potom len zámorie. Ani stredná EU ani širšia Európa. 

prosím všetkých tých čo sem chodia a čítajú či sa stretli s týmto priezvisko pri bádaní v matrikách a vôbec, kde hľadať pôvod je také nezvyčajné na naše slovenské pomery 

v našej dedinskej matrike sa od roku 1774 ani len pravopisne nemenilo priezvisko okrem obdobia keď zakončoval farár na ss (nemecký vplyv). Sú tri vetvy a všetky majú toto priezvisko totožne písané, akurát u každej vetvy je prímenie po prvom evidovanom otcovi (Mihók – po Michalovi, Adámek – po Adamovi, Andrik – po Andreasovi). 

LOŽNIK

 v prvých zápisoch v matrike sa vyskytovalo priezvisko Loznik/Ložnik a to malo po pár rokoch hneď aliasy, ale napokon všetci skončili od roku 1794 so spoločným priezviskom  Očkaik. V rodine sa traduje, že vzájomne  neboli v príbuzenskom vzťahu (naši boli Ciperky – dvor kde bývali a dodnes sa tak nazýva, potom Krajšok, Kakaš, Harala,…).

Keď zoberiem v úvahu, že priezviská sa tvorili aj podľa rastlín a v čase maďarizácie (maď. majú veľký problém nielen z výslovnosťou spoluhlások h a ch ale aj s ich písaním resp. vynechaním) to mohol byť hložník – hloh a na SK máme len Hlohovec a širšom priestore len Hložany v Srbsku neďaleko Petrovca. A vôbec najprvšia otázka bola – prečo keď mali pôvodné priezvisko Ložnik si všetci prisvojili rovnaké Očkaik. Stále mi to vychádza, že spoločne odniekaľ prišli, ale odkiaľ dnes asi nezistím. 

nemáte nejaké indície? vopred všetkým ďakujem a zároveň vám prajem pri bádaní šťastie

dostala som sa k jednému fantastickému linku

možno to chlapci admini presunú inam – netuším kam

Národnosti Uhorska – skripto

http://fff.truni.sk/userdata/p…..riptum.pdf

Duncan : 

šetrila som ten smer na Poľsko Łoźnik, v nemčine je to Lotterfeld

 - Loznik sa nachádza blízko ku Gdaňsku či ruskej hranici Kaliningrad – Ruská federácia. Obec patrila do roku 1772 Poľskému kráľovstvu, od 1772 do 1945  Prusku – pruský veľmajster Albrecht prijal r. 1625 luteránsku reformu. Sekulácia pruského vojvodstva prebehla od 1525 do 1701. 

V čase ked mám doložené prvé zápisy prímenia Loznik r. 1774 – RK matrika (v tom čase mali právo zapisovať len katolícky kňazi do matrík, naša ev. matrika je vedená len od roku 1784 – tolerančný patent). Najskôr sa začína objavovať zápis Loznik ako krstná matka, postupne sú tam úmrtia a sobáše a narodenia. Iná konfesia vylúčená, v RK matrike mali označenie LC – luteran confes – dokonca sa dozorovanie v zbore v tejto rodine odovzdáva asi tak od toho roku 1784 z pokolenia na pokolenie (zápis). Rod ako sa objavil, migroval minimálne, resp. len niektorí do USA/Canady a späť. Pochádzam z horného Gemera, Rusíni sú iba na Pači. 

Vylúčila som odvodenie od rastliny hloh. Priezviská Hložník/Hložanský sa vyskytujú v SR minimálne. 

vylúčila som aj Hložany (srb. Гложан – Gložan), tam migrovali slováci aj to v neskorších rokoch

aj tak vám ďakujem Duncan

(stále vo mne rezonuje tá sprostá otázka – vedela som sa do akej rodiny narodiť – nemám typické slovenské priezvisko v rodine ani z jednej ani z druhej strany a dokonca ani po mame. Ak vás niektorých ešte niečo napadne sem s tým, možno to bude poučné (minimálne historicky). 

zdravím vospolok

nedalo mi a znova som čítala od p. Majtána aj iné články uvedené v Kultúre slova

a dostala som sa k tomuto nasledovnému – som to vycucla a potrebujem počuť váš názor

Kultúra slova ročník 40 2006 číslo 5 str 283  autor p. Majtán

Toponyma so slovnym zakladom prieloh su priznačne pre cele uzemie Slovenska s vynimkou Zahoria, okresu Komarno, severnej Oravy, severneho Spiša a okresov Sobrance a Snina. Všeslovanske slovo prieloh ma povod v praslovanskom zaklade *leg- a to z indoeuropskeho slova *legh- (pozri aj nemecke liegen) vo vyzname 1. ležať, 2. ľahnuť, 3. zaklad loha (v slovach priloha, obloha, nalož a i.) rozširenom o predponu prie- praslovanskeho povodu, ktora etymologicky suvisi s greckym pro(s)- a s latinskym per- vo vyzname „pred“ (Rejzek, 2001, s. 340 a 511; Holub, 1978, s. 287 a 401).

Akademicky SSJ (3. zv., 1963) spaja slovo prieloh s vyznamom „neobrobena, nezorana zem“. Vo 4. zv. HSSJ (1995) sa slovo prieloh vysvetľuje ako 1.neobrobena zem, uhor, 2. novoobrabana zem, rovina. V pomenovacom procese toponym v zaklade s vyskytom slova prieloh motivačnym prvkom bol istriedavo oba povodne vyznamy slova ako doležite prvky dobovej orientacie v terene suvisiace s kultivovanim a exploataciou uzemia. V zemepisnych nazvoch sa slovny zaklad prieloh vyskytuje na Slovensku veľmi často (162 nazvov); v tom 2-krat narečova podoba slovneho zakladu parlag. Množina mladšich novodobych nazvov je z toho predstavena skupinou12 nazvov. Uzemna distribucia geografickych objektov s tymto nazvom je relativne rovnomerna. Slovom prieloh a jeho odvodeninami sa v slovenskych toponymach pomenuvaju: samota (3-krat), hospodarsky dvor, dolina, vrch (10-krat), chrbat (2-krat), les (30-krat), pole (51-krat), luka (8-krat), pasienok (16-krat), sad (2-krat), vinica (5-krat a trigonometricky bod (33--krat).V slovenskych toponymach sa slovny zaklad prieloh vyskytuje bez privlastku v podobe Prieloh (13-krat), v podobe Parlag (1-krat, trigonometricky bod v katastralnom uzemi Brezina v okrese Trebišov – tento nazov s preukaznym vplyvom maďarčiny) a v množnom čisle Prielohy (59-krat)a v podobe Parlagy (1-krat). V jednoslovnych odvodeninach sa slovny zaklad prieloh v slovenskych toponymach vyskytuje v podobach Prieložky (8-krat), Prieložtek (2-krat), Prieložnica (3-krat), Prieložiska. Časty je jeho vyskyt v predložkovych nazvoch Do prieložne, Nad prielohom, Pod prielohom (2--krat) a v množnom čisle Na prielohoch, Na Veľkych prielohoch, Na prieložku, Na prieložkach, Nad prielohmi, Nad Veľkymi prielohmi (2-krat), Pod prielohmi (3-krat), Za prielohmi a takisto v syntagmatickych nazvoch typu adjektivum + prieloh: Čierny prieloh, Kozlovsky prieloh (2-krat), Maly prieloh (2-krat), Okruhly prieloh, Remeniansky prieloh (2-krat), Stary prieloh, Šipovy prieloh, Široky prieloh (4-krat), Uzky prieloh, Veľky prieloh (5-krat), Zapadny prieloh a v množnom čisle Badzgove prielohy (2-krat), Dolne prielohy, Horne prielohy, Kabarcove prielohy, Kamenne prielohy (2-krat), Karasovie prielohy, Komarovske prielohy (2-krat), Kovačove prielohy (2-krat),Spodne prielohy, Široke prielohy (6-krat), Tamborove prielohy, Veľke prielohy(3-krat), Vinične prielohy (3-krat), Vojvodske prielohy, Vrchne prielohy, Žakovske prielohy. Typologicky osobitne stoji toponymum Prielohy od bančianskeho. Zaznačene je aj viacslovne spojenie typu adjektivum obsahujuce  slovny zaklad prieloh + toponymicke adjektivum: Prieložska dolina, Prieložsky vrch.

Možno uvažovať o novej štandardizacii narečovej podoby nazvov Parlag a Parlagy do podoby Prieloh a Prielohy. Na uzemi severneho Maďarska je bežny vyskyt nazvov s komponentom parlag/pallag, ktore suvisia so slovenskym zakladom slova prieloh/

prělog. Zaznamenali sme napr. v Boršodsko-abovsko-zemplinskej župe v obci Taktaharkany hon Kis-parlag, v obci Szalonna hon Nagy-parlag, v obci Martonyi kopec Nagy-parlag-hegy, v obci Regec hon Parlag-kőszal, v obci Ozd kopec Parlag-tető, v obci Pusztaradvany hon Koves-parlag, v obci Monaj hon Parlag, v obci Szentistvan hon Pallag, v obci Igrici hon Pallagra jaro, v obci Baktakek hon Pallag-szőlő, v Novohradskej župe v obci Nesza hon Parlag-dűlő, v obci Nogradsipek hon Nagy-parlag, v obci Nagybatony vrch Nagy-Pallag-tető, v Komaromskej župe v obci Bana hon Oreg-parlag, v Peštianskej župe obec Kospallag, pri Debrecine osada Pallag (Magyarorszag foldrajzinev-tara…, 1980). J. Stanislav (1999, s. 312 a 365) vyexcerpoval z uzemia dnešneho maďarskeho Novohradu nazvy, ktorych povod vysvetľuje vyvojom z apelativa prieloh →: samota Parlag na hornom pritoku Čierneho potoka (Fekete patak) a samota Pallag/ Parlag na vychod od obce Nogradsipek (v tejto obci porovnaj aj dnešny hon so štandardizovanym nazvom Nagy-parlag). Ďalši vyskum osvetli povod tychto nazvov, či pomenovaci proces išiel po linii 1. slovenske apelativumso slovnym zakladom prieloh/prělog → slovenske proprium s tymto zakladom → prebratie a adaptacia slovenskeho propria do maďarčiny, alebo 2. slovenske apelativum so slovnym zakladom prieloh/prělog → prebratie a adaptacia slovenskeho apelativa do maďarčiny v podobe parlag/pallag → maďarske proprium s tymto zakladom.

duros napsal(a)

Ja Vam dost dobre nerozumiem, ze aky nazor ocakavate. Tento vyklad je o toponymach so zakladom prieloh. Myslite, ze to ma nieco spolocne s priezviskom Loznik? Myslim, ze nic viac, nez co tu uz odznelo, nezistite. A teda bud priezvisko odvodene od geografickeho nazvu, alebo od terajsieho slova "lezat". Slovo "ložní" poznal aj Bernolak vo svojom slovniku Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí.

toto mi stačí ďakujem