RSS téma

OfflineDobrý deň prajem všetkým priaznivcom genealógie,
Keďže teraz prispievam do fóra po prvý krát, chcel by som sa najskôr autorom poďakovať za výbornú stránku, už po pár dňoch som sa dočítal veľa zaujímavého.
A teraz k mojej otázke: pri pátraní po mojich predkoch som prišiel k tomu že jedna moja praprapra…babka bola vydatá, jej manžel zomrel vo februári 1820. Našiel som však o dva mesiace po tom, teda v apríli 1820 sa vydávala znova. Zdá sa mi to príliš krátky čas po úmrtí prvého manžela. Bolo takéto niečo zvykom?
gBeco
Tazko povedat, ci zvykom, ale stavalo sa to… S podobnym pripadom som sa tiez stretla (u muza), ale co bolo dovodom tak rychleho sobasa tazko povedat…. asi kazdy pripad bol individualny…rolu mohla hrat aj starostlivost o male deti, ci nutnost postarat sa o hospodarstvo…alebo ine dovody, ktore nas v dnesnej dobe ani nenapadnu…
Myslim, ze nasi predkovia brali veci trochu inac, aj smrt bola pre nich kazdodennou sucastou zivota… a hoci smutok bol, zivot (casto tvrdy) isiel dalej….
Offlinetiež som sa stretol s podobným prípadom v rodine, predok umrel na choleru a prapraprastarká sa o 5 mesiacov vydala, no aj tento muž jej zomrel, dokonca po dvoch týžnoch od svadby a ona sa po 4 mesiacoch znovu vydala. tretí muž jej zomrel po 7 rokoch manželstva, takže v priebehu necelých 8 rokov pochovala troch manželov… znovu sa vydávala asi kvôli deťom, boli malé, keď jej zomrel prvý manžel a bolo sa treba starať o majetok a o ne… vtedy bol život určite oveľa ťažší ako dnes…
OfflineAj ja som sa stretla s takýmito prípadmi. A nebola to iba žena, ale aj muži – vdovci. V tých dobách to asi bolo normálne, veď vychovávať deti osamelému je ťažké aj dnes. Okrem toho sa brali aj pre majetky. Mnohí z nich mali spoločný dvor, poznali sa a nebol problém vstúpiť do nového manželstva a majetok takto spojiť.
Offlineďakujem za vaše odpovede,
keď sa natým človek zamyslí, je to vlastne logické. Hlavne z pohľadu toho, že bolo treba sa postarať o gazdovstvo, deti atď.
Pravdupovediac, myslel som že také nepísané pravidlo "držať smútok za zosnulým partnerom treba rok", má dlhšiu tradíciu. Neviete niekto, kedy sa toto začalo uplatňovať?
Offlinewera sa asi veľmi dlho venuje genealógii. Dnes som čítala jej článok, ktorý bol asi staršieho dáta, ale veľmi zaujímavý a poučný.
http://www.rodokmen.com/index……h-pramenov
Nenapadlo by ma, z akého množstva materiálov, ktoré sa nachádzajú v archívoch, sa dá čerpať. Len škoda, že Nitra je tak ďaleko.
Dari napsal(a)
wera sa asi veľmi dlho venuje genealógii. Dnes som čítala jej článok, ktorý bol asi staršieho dáta, ale veľmi zaujímavý a poučný.http://www.rodokmen.com/index……h-pramenov
Nenapadlo by ma, z akého množstva materiálov, ktoré sa nachádzajú v archívoch, sa dá čerpať. Len škoda, že Nitra je tak ďaleko.
Ano, pani wera sa dost dlho venuje genealogii a ma vela znalosti a skusenosti. O tom svedci aj kvalita jej prispevkov na vsetkych forach, kde je registrovana. Len si Vas dovolim upozornit, ze to, co ste nasli, je prepis prednasok, ktore odzneli na Skole praktickej genealogie v Martine (pod nadpisom je uvedeny prednasajuci, prepisovatel a nazov akcie). Tych prednasok bolo prepisanych niekolko a su zverejnene na uvedenej stranke.
OfflineAj ja som sa párkrát stretla s rýchlym uzavretím nového manželstva po smrti ženy. Pri jednom takomto prípade som sa stretla s poznámkou o dišpenze, ktorej nerozumiem. Môžem poprosiť o pomoc? Záznam č.2 v roku 1877:
https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1961-25967-13252-99?cc=1554443&wc=MM5Z-ZLN:14490490
Ďakujem za pomoc.
cathy.g
OfflineK rýchlym sobášom po úmrtí partnera dochádzalo najmä po živelných pohromách ako epidémie moru alebo cholery a najmä u roľníkov, ktorí boli pod časovým tlakom, aby nasledujúci rok mohli zožať dobrú úrodu.
Napríklad vo farnosti Rišňovce vypukla 11.8.1831 epidémia cholery. Epidémia trvala do konca septembra a umrelo na ňu 62 ľudí. V októbri na choleru nezomrel nikto.
V novembri 1831 sa pozostalé vdovy a vdovci začali medzi sebou sobášiť, čím spustili druhú vlnu cholery, ktorá trvala do januára 1832.
Na druhú vlnu zomrelo 9 ľudí, dokopy teda 71. Rišňovce boli dosť postihnuté, ale v južnejšie ležiacej farnosti Báb to bol priam masaker – zomrelo tam 296 ľudí.
Polia nemal kto obrábať, preto miestny zemepán barón Esterházy de Galanta poslal emisárov na Moravu, aby priviedli moravských bezzemkov a chudobných roľníkov.
Preto počas sčítania ľudu 1869 asi tretina osôb v týchto dedinách udávala moravský pôvod.
OfflineAko opačný príklad, teda dlhého smútenia za zomrelým partnerom, by som uviedol Jozefa Schmidta, ev a.v. farára v Dačovom Lome.
14.5.1767 mu na nejakú epidémiu zomreli prvá manželka Julia rodená Gundová vo veku 35 rokov a dcéra Esther vo veku 6 rokov.
18.5.1767 mu zomrel starší brat Ján Schmidt III vo veku 45 rokov a Mária Bohušová, 17-ročná Jozefova slúžka z Krupiny.
Na tejto stránke https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1942-23430-16922-23?cc=1554443&wc=MMT9-J4P:n1719132535
vpravo vidíte text, ktorý do dačolomskej matriky po Jozefovom úmrtí 8.12.1785 napísal Martin Gerengaj, ev a.v. farár v Lešti (dnes tankodrom).
Vyplýva z neho, že Jozef 6 rokov smútil za zosnulými, až potom sa druhýkrát oženil s Evou Revickou. Tá mu tíško zosnula 1.12.1781.
Tretí krát sa oženil 18.2.1783, zobral si Máriu Barbaru Kern, vdovu po ev a.v. farárovi Andrejovi Jankovičovi.
OfflineTiež som toho názoru, že ťažký život, práca na hospodárstve a starostlivosť o malé deti nedávali priestor na dlhé smútenie. Môj praprastarý otec v marci 1886 pochoval prvú manželku a v máji 1886 sa ženil druhýkát. Po prvej manželke mu zostala ročná dcérka – moja prababka, tak čo už vtedy chlap mohol robiť ak nie rýchlo sa oženiť. Podobný prípad sme mali v rodine aj neskôr – v júli 1948 zomrela moja babka a dedko zostal sám s dvoma dcérami – mojou, vtedy 8-ročnou mamou a jej 2-ročnou sestrou a niekoľkými hektármi pôdy, ktorú bolo treba obrábať. O tri mesiace – v októbri 1948 sa ženil druhýkrát, pričom mama si spomína, že najprv zasadla akási rodinná rada, každý povedal, že kde by bola nejaká vhodná vdova na vydaj, vo vedľajšej dedine boli dve, tak si jednu vytipovali, zašli za jej rodinou, slovo dal slovo a boa svadba. Takže tak to asi chodilo.
Nejvíce uživatelů online:105
Právě online:
1 Host(é)
Právě prohlíží tuto stránku:
1 Host(é)
Nejaktivnejší uživatelé:
wera: 139
Andiandi1: 95
patricius95: 61
danny99: 60
Imrich: 59
Mojmir: 57
Statistiky uživatelů:
Guest Posters: 31
Členové: 417
Moderátoři: 1
Administrátoři: 2
Statistiky fóra:
Skupiny:5
Fóra:10
Témata:370
Příspěvky:1669
Nejnovější uživatelé:cskalov, AndreaHill6, lubomir, Martin, simona, majcher
Moderátoři:Marek (110)
Administrátoři:Marek (110), duros (441)