tiež som sa stretol s podobným prípadom v rodine, predok umrel na choleru a prapraprastarká sa o 5 mesiacov vydala, no aj tento muž jej zomrel, dokonca po dvoch týžnoch od svadby a ona sa po 4 mesiacoch znovu vydala. tretí muž jej zomrel po 7 rokoch manželstva, takže v priebehu necelých 8 rokov pochovala troch manželov… znovu sa vydávala asi kvôli deťom, boli malé, keď jej zomrel prvý manžel a bolo sa treba starať o majetok a o ne… vtedy bol život určite oveľa ťažší ako dnes…

Tiež som toho názoru, že ťažký život, práca na hospodárstve a starostlivosť o malé deti nedávali priestor na dlhé smútenie. Môj praprastarý otec v marci 1886 pochoval prvú manželku a v máji 1886 sa ženil druhýkát. Po prvej manželke mu zostala ročná dcérka – moja prababka, tak čo už vtedy chlap mohol robiť ak nie rýchlo sa oženiť. Podobný prípad sme mali v rodine aj neskôr – v júli 1948 zomrela moja babka a dedko zostal sám s dvoma dcérami – mojou, vtedy 8-ročnou mamou a jej 2-ročnou sestrou a niekoľkými hektármi pôdy, ktorú bolo treba obrábať. O tri mesiace – v októbri 1948 sa ženil druhýkrát, pričom mama si spomína, že najprv zasadla akási rodinná rada, každý povedal, že kde by bola nejaká vhodná vdova na vydaj, vo vedľajšej dedine boli dve, tak si jednu vytipovali, zašli za jej rodinou, slovo dal slovo a boa svadba. Takže tak to asi chodilo.