Kolonizácia 7. Kolónie v ohrození

Stránka zo starej matriky
Stránka zo starej matriky
Po Mníchovskej konferencii vznieslo svoje územné požiadavky aj Maďarsko. Rokovania o týchto požiadavkách sa konali v Komárne od 9. do 13. októbra 1938. Už na týchto rokovaniach, maďarská diplomacia dôrazne vyhlasovala, že kolonisti nie sú autochtónnym (pôvodným) obyvateľstvom a ich prítomnosť na južnom Slovensku, maďarská strana vnímala ako prejav československej reslovakizačnej a protimaďarskej politiky.

Bolo teda jasné, že v prípade nepriaznivého územno-politického vývoja pre Slovensko budú kolonisti a ich majetok v ohrození, pretože maďarská strana žiadala, aby boli evakuované všetky česko-slovenské vojenské a četnícke jednotky z nimi požadovaného územia, aby česko-slovenská vláda odovzdala územie v neporušenom stave, teda so všetkými verejnými, priemyselnými, hospodárskymi, vojenskými a aj súkromnými budovami.

Takisto mali ostať neporušené archívy, depozity a umelecké zbierky. Zásoby palív a potravín mali zostať na evakuovanom území v takom množstve, ktoré zodpovedalo potrebám tam žijúceho obyvateľstva. Požiadavka o odovzdaní všetkých súkromných budov sa výrazne dotýkala aj slovenského a českého obyvateľstva žijúceho v kolóniách.

Maďarsko na rokovaní zastupoval Kálmán Kánya (1869, Sopron – 1945, Budapešť) – minister zahraničia Maďarska v ére Miklósa Horthyho. Zúčastnil sa návštevy maďarskej vládnej delegácie u Adolfa Hitlera približne mesiac pred Mníchovskou dohodou, kde sa Maďarsko zaviazalo podieľať sa na vojenskom napadnutie Československa, tzv plánu „Fall Grün“.

Po neúspešných maďarsko-slovenských rokovaniach v Komárne (9. – 13. október 1938) sa o osude južného Slovenska malo rozhodnúť vo Viedni 2. novembra 1938. Arbitri Joachim von Ribbentrop a Galeazzo Ciano ministri zahraničných vecí Nemecka a Talianska nakoniec rozhodli o odstúpení južného územia Slovenska a Podkarpatskej Rusi Maďarsku s rozlohou 10 390 kilometrov štvorcových a 853 670 obyvateľmi. Pod maďarskou okupáciou sa tak ocitli Senec, Galanta, Nové Zámky, Levice, Komárno, Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava, Košice, Užhorod, Mukačevo, Berehovo a ďalších 779 dedín. Osud kolonistov bol týmto krokom spečatený.

Ako vyzeral príchod maďarskej armády do obsadených Košíc si môžete pozrieť na historickom zázname.

Práve vyšla unikátna publikácia AKO SI ZOSTAVIŤ RODOKMEŇ, ktorá vám pomôže odhaliť históriu vášho rodu. Objednajte si ju pod stromček za zvýhodnenú cenu s venovaním od autorov. Stačí kliknúť sem!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.