Tettingen-Butzdorf

Tettingen-Butzdorf
Tettingen-Butzdorf

Na pravom brehu rieky Moselle, na hraniciach Nemecka s Luxemburskom a Francúzskom, cca. 25 km juhovýchodne od Luxemburgu leží mestečko Tettingen-Butzdorf. Čo by kameňom dohodil je mesto Perl, ktoré je mostom cez rieku spojené so slávnym Schengenom.

Ako už z názvu vyplvýva, Tettingen-Butzdorf vznikol spojením dvoch dedín. Samotný Tettingen sa aj napriek svojej drobnosti pýši dlhými dejinami. Aj keď v oblasti sú pamiatky na keltské časy, Tettingen je bohatý najmä na pozostatky rímskych stavieb. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z rokov 1307 až 1354, kedy sa spomína kostol, ktorý v Tettingene stál. V roku 1363 sa v označeniach cirkevných majetkov Taxa Generalis spomína názov Tuttingen, v roku 1484 Tottingen a v roku 1570 Tettingen.

Meno Tettingen pochádza z fransko-merovejského spôsobu označovania osád, ktoré sa končili príponou -ingen. Predpokladá sa, že toto meno vzniklo okolo roku 600 od Frankov zo Severného Nemecka a znamená „na dvore Tetta“. Krstné meno Tatto/Tetto je zrejme príbuzné s nemeckým menom Dietrich.

Z Tettingenu na dnešnej hranici s Nemeckom a Luxemburskom sa kvôli preľudneniu oblasti vysťahovalo takmer 200 ľudí, väčšina z nich medzi rokmi 1820 až 1870 do USA, jedna rodina do Afriky. Jedna rodina Buhrovcov dostala v Amerike meno Teting. Šľachtické rodiny z Tettingenu ušli kvôli francúzskej revolúcii pred rokom 1789 do Banátu. Ich priezviská boli d’Autricourt, de Noyer und de Brendel. Sú to pofrancúzštené nemecké mená Altenhofen, Nussbaum a Hildebrand. Po svetovej vojne jeden utečenec oznámil, že meno de Foyer sa v Banáte veľmi rozšírilo. Títo obyvatelia Banátu hovorili nemčinou, ktorá bola zmiešaná s francúzštinou.Okrem nich bola v Banáte silná komunita Čechov a Nemcov, ktorí prišli z česko-nemeckého pohraničia v polovici 19. storočia. Títo sú označovaní počeštělým rumunským výrazom Pémovia. Českí Nemci založili dediny Wolfswiese, Weidenthal, Weidenheim a Lindenfeld.

Samotný Banát má za sebou pomerne hektickú minulosť. V roku 1779 bol Banát pripojený k Uhorsku. Po revolúcii v roku 1848 sa dostal pod priamu vládu rakúskej koruny ako Srbská Vojvodina a Temešský Banát (nem. Woiwodschaft Serbien und Tamisch Banat), ale v roku 1860 bol znovu pripojený k Uhorsku a bol jeho súčasťou až do 31. októbra 1918. Kratučko po I. svetovej vojne dokonca fungoval aj ako samostatný štát s cieľom udržať integritu nemeckej a maďarskej menšiny. Mesiac po vyhlásení republiky jej existenciu ukončila armáda Srbska. Následne sa Banát rozpadol medzi Rumunsko a Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov.

Ak sa pozriete na priloženú mapu, samotná oblasť Banátu nie je ďaleko od Bácsbodoku, odkiaľ prišli na Slovensko Tettingerovci.

Banát na mape Európy
Banát na mape Európy

Ale vráťme sa k samotnému Tettingenu. Z novších dejín sa obec zapísala do priebehu II. Svetovej vojny. Dodnes za neománskym kostolom Svätého Remigiusa môžete vidieť „dračie zuby“ – súčasť protitankovej bariéry bývalej Nemeckej Siegfried Switch Line.

Tettingen-Butzdorf vojenská snímka z roku 1945
Tettingen-Butzdorf vojenská snímka z roku 1945
Tettingen-Butzdorf a protitanková línia "Dračie zuby"
Tettingen-Butzdorf a protitanková línia "Dračie zuby"

Spolkový štát: Sársko (Saarland)
Kraj: Merzig-Wadern
Zemepisná šírka (latitude): 49.51667
Zemepisná dĺžka (longitude): 6.416667
Latitude (DMS): 49° 31′ 0 N
Longitude (DMS): 6° 25′ 0 E