Zrnká dávnych čias: Ako Adolf na Slovensko prišiel

Genealogické pexeso Family Memory
Genealogické pexeso

Pri pátraní po rodinnej histórii občas narazíte na poklad. Teraz nemám na mysli doklad o tom, že ste dedičom v Južnej Afrike. Hovorím o príbehoch, ktoré nájdete napísané na kuse rozpadávajúceho sa papiera zapatrošeného niekde na spodku krabice so starými rodinnými fotografiami. Hovorím o príbehoch zachytených v starej rodinnej bibli, ktorú nájdete pri upratovaní chalupy po starom otcovi. Hovorím o akýchkoľvek informáciách zachytených našimi predkami. Dnes sa s vami podelím o príbeh o tom, ako Ako Adolf Kramer na Slovensko prišiel. Tettingerovci z otcovej strany prišli na prelome 19. a 20. storočia na Slovensko z juhu Maďarska. Nuž a Kramerovci z maminej strany prišli o päťdesiat rokov skôr, pre zmenu z Poľska. Príbeh zachytáva udalosti z prvej polovice 19. storočia v rozprávaní jeho vnuka Karola:

V roku 1852 zhorel evanjelický, ba aj katolícky kostol a veľká časť mestečka Dolný Kubín. Nasledujúci rok, t.j. v roku 1853, sa podujala renovovať evanjelický kostol evanjelická cirkevná obec v Sliezsku, nakoľko cirkevná obec Dolný Kubín bola chudobná a z vlastných prostriedkov by tak skoro nebola v stave kostola znova opraviť.

Za účelom vykonania renovačných prác cirkevná obec v Bielsku vyslala remeselníka, odborníka, rezbára a umeleckého stolára v jednej osobe zo svojho stredu. Tento vyslaný odborník mal vyhotoviť nové lavice, krstiteľnicu, kazateľnicu a predovšetkým oltár. Týmto vyslaným remeselníkom bol zakladateľ vetvy rodiny na Slovensku menom Adolf Kramer. Ním vykonaná práca na obnove kostola bola taká úspešná, že komisia rímsko-katolíckej cirkvi v Dolnom Kubíne rozhodla, aby tento majster obnovil aj ich kostol.

Tak sa stalo, že tejto žiadosti rímsko-katolíckeho farára vyhovel a započal práce na obnove rímsko-katolíckeho kostola v Dolnom Kubíne. Práca na evanjelickom kostole trvala skoro dva roky a obnova katolíckeho kostola by zabrala tiež dobu vyše dvoch rokov. Preto sa rozhodol definitívne sa usadiť v Dolnom Kubíne. Oženil sa a zostal v Dolnom Kubíne.

Nuž a teraz pár faktov 🙂 Podľa oficiálnej stránky mesta Dolný Kubín bol v 19. storočí rozsiahly požiar o dvadsať rokov skôr, ako píše Karol: „Po požiari v roku 1834 sa prikročilo na vtedajšie časy k veľkorysej prestavbe celého Dolného Kubína. Sprísnili sa protipožiarne opatrenia. Napriek tomu už v roku 1834 vznikol v Dolnom Kubíne ďalší požiar.“ Podľa Wikipéde zas „v rokoch 1893 – 1895 postihli námestie dva veľké požiare.“ A kedy bol v meste postavený evanjelický kostol? „Ev. a. v. kostol bol stavaný na mieste požiarom zničeného tolerančného kostola v rokoch 1893-1894.

Samotný Adolf mal prísť podľa „legendy“ na Slovenko okolo roku 1853. Oženiť sa mal minimálne o dva roky neskôr (plus-mínus 1855). Nuž a čo hovoria dolnokubínske matriky?

Adolf Kramer a Ester Marecka sa zosobášili v novembri 1853.

Nuž, mládenec a stolársky majster Adolf Kramer a panna Ester Marecká sa zosobášili v novembri 1853, pričom svedkovia im boli urodzený pán Michal Michna, mestský richtár, Ján Bysterský, majster a Žofia Mesáriková, rod. Trnkóczyová.

Nuž teda – Adolf skutočne prišiel z poľského Bielsko-Biała (v tom čase sa len presunul na juh v rámci Rakúsko-Uhorska). Dá sa predpokladať, že prišiel skôr, ako v roku 1853, inak by sa ženil v podstate v čase, keď si ešte len „vybaľoval kufre“. Zároveň je zrejmé, že Adolf patril v čase svadby k váženejším občanom, inak by mu za svedka nešiel kolnokubínsky mestský richtár.  Ale celkom určite neprišiel opravovať zhorený kostol, hoci je pravdepodobné, že pomáhal pri stavbe nového kostola.

Máte aj vy zaujímavý príbeh? Napíšte nám a podeľte sa o rodinnú históriu s ostatnými.

Práve vyšla unikátna publikácia AKO SI ZOSTAVIŤ RODOKMEŇ, ktorá vám pomôže odhaliť históriu vášho rodu. Objednajte si ju pod stromček za zvýhodnenú cenu s venovaním od autorov. Stačí kliknúť sem!