Kolonizácia 12. Evakuačný plán pre kolónie

Česko-slovenská vláda a autonómna vláda v Bratislave sa už pred samotnou okupáciou južného Slovenska obávala útokov na kolonistov zo strany maďarských okupačných síl. V podstate už po zlyhaní komárňanských rokovaní (9. – 13. október 1938) vypracoval Kolonizačný referát pre ministerstvo hospodárstva materiál, ktorý sa zaoberal otázkou evakuácie kolonistov z územia, ktoré by mohlo pripadnúť Maďarsku. Plán sa týkal len 49 štátnych kolónií, v ktorých malo žiť 1847 rodín.

Plán určoval  pre každú kolóniu najbližšiu a najvýhodnejšiu železničnú stanicu, kde sa mal naložiť hnuteľný majetok kolonistov. Z tohto dopravného bodu určoval aj okres, do ktorého sa evakuovaní kolonisti mali presunúť. V každom  cieľovom okrese boli určené veľkostatky, zbytkové statky a gazdovstvá v blízkosti železnice s dostatočným počtom hospodárskych budov, ktoré mali byť využité na umiestnene hospodárskych zvierat kolonistov.

Evakuačný plán pre kolónie z októbra 1938

Dalo by sa povedať, že v prípade plánovania evakuácie aj napriek tomu, že sa nepočítalo so všetkými kolonistami, išlo o veľkolepý plán. Samotná evakuácia by si však vyžadovala obrovské materiálno-technické zabezpečenie, čo bolo jedným z dôvodov jej neuskutočnenia. Príslušné orgány sa priklonili k názoru, že evakuovaní kolonisti si síce zachránia svoj hnuteľný majetok a živý materiál, ale stratia nárok na svoj nehnuteľný majetok. Kolonistom sa teda odporúčalo radšej zotrvať na usadlostiach, kým nebude známy výsledok vzájomných bilaterálnych maďarsko-slovenských rokovaní.