Odsun Nemcov 2: Divoký odsun

[singlepic id=19 w=200 h=150 float=left] Bezprostredne po oslobodení Československa Červenou armádou a americkými vojskami sa zdvihla živelná vlna odplaty, ktorá sa šírila krajinou ako reakcia na šesťročnú nacistickú perzekúciu aj ako reakcia na vyčíňanie nacistických oddielov SS v posledných dňoch vojny. Jej terčom sa stalo vedľa kolaborantov a príslušníkov nemeckej armády a okupačného aparátu aj miestne nemecké obyvateľstvo, ktorého časť dobrovoľne odišla do Nemecka ešte tesne pred koncom vojny alebo bezprostredne po ňom. Obavy z ďalšieho osudu sa podpísali na vlne samovrážd v radoch nemeckého obyvateľstva, kde sa hovorí o 4 – 6 000 samovraždách v prvých povojnových mesiacoch. Československej výkonné orgány často len s ťažkosťami získavali kontrolu na oslobodenom území. Situácia využila rad ľudí (pochádzajúcich iz radov Červenej armády), ktorí sa dopúšťali aj vrážd a iných zločinov na nemeckom obyvateľstve, ktoré začínalo byť zhromažďovať na vykonanie odsunu v väzenských centrách.

Obzvlášť neprehľadná bola situácia v pohraničných oblastiach, kde bola československá správa zavádzaná postupne najmä prostredníctvom pomocných oddielov československej armády a jednotiek Revolučných gárd a kde v nastalom bezvládí dochádzalo k rabovaniu a ku konfliktom najrôznejších skupín či už zvyškov nemeckých jednotiek alebo tzv Wehrwolfu, Červenej armády, partizánov a ďalších. Chaotická situácia nevyhnutne poznamenala aj počiatočné snahy o neregulovaný, živelný, tzv divoký odsun Nemcov z Československa, čo bolo vysťahovanie nemeckého obyvateľstva od konca mája do začiatku augusta 1945 vykonávané miestnymi revolučnými orgánmi, československými a sovietskymi vojenskými veliteľmi. Vyhostenie neprebiehalo v oblasti obsadení americkou armádou. Odsun, ktorý sa v tejto fáze týkať približne 660 000 Nemcov, prebiehal do oblasti sovietskej okupačnej zóny v Nemecku a v Rakúsku.

Výber osôb pre vyhostenia bol záležitosťou práve len týchto revolučných jednotiek a orgánov. Prevažne sa týkal skompromitovaných osôb (funkcionárov nacistických organizácií, členov SA a SS) a Nemcom, ktorí sa na územie obnovenej ČSR prisťahovali po 1. októbri 1938 z územia Ríše. Jednou z najväčších akcií divokého odsunu sa stal pochod asi 20 000 Nemcov z Brna do Rakúska, ktorý si vyžiadal vyše 600 obetí. Impulzom k násiliu proti Nemcom sa stala doteraz plne neobjasnená explózia munície uskladnené vo veľkom skladu v Krásnom Březne v Ústí nad Labem 31. júla 1945.

Ďalším prípadom násilia na nemeckom obyvateľstve bolo zastrelenie 265 slovenských Nemcov (z toho bolo 120 žien a 74 detí), ktorí sa vracali železničným transportom z Čiech na Slovensko, dňa 18. júna 1945 na tzv Švédskych šanciach u Přerova. Za tento zločin bol odsúdený do väzenia iba jeden z hlavných páchateľov. Podobné excesy prebiehali aj v ďalších oblastiach. Len menšia časť páchateľov, ktorí sa dopustili po oslobodení zločinov proti nemeckému obyvateľstvu, sa dočkala potrestanie. Dňa 8. augusta 1945 vydalo ministerstvo obrany výnos o okamžitom prerušení odsunu Nemcov až do rozhodnutia Kontrolnej rady v zmysle Postupimskej dohody.