Kniha Thonetovci vo Veľkých Uherciach

Som rodákom z Veľkých Uheriec a už od detských čias som sa zaujímal o budovu kaštieľa, ktorá sa nachádza na ľavej strane pri vstupe do obce, smerom od Partizánskeho. Starí ľudia často spomínali na rodinu Thonetovcov, ktorá v kaštieli bývala až do konca 2. svetovej vojny. Avšak dlho som nemal predstavu o príbuzenských vzťahoch v tejto rodine. Vedel som, že pôsobili nielen na Slovensku, ale aj na Morave a vo Viedni. Podujal som sa teda zistiť o nich dostupné informácie  u nás aj v zahraničí. O výsledkoch svojho bádania v archívoch, matrikách a historických materiáloch by som sa s vami rád podelil v publikácii Thonetovci vo Veľkých Uherciach, ktorá vyšla len nedávno,  konkrétne v decembri v roku 2019.

Po odkúpení kaštieľa rodinou Thonet od grófa Keglievicha v roku 1865 nastala pre obec Veľké Uherce éra rozvoja. Hlavným zámerom, prečo Thonetovci kúpili kaštieľ aj s prislúchajúcim majetkom, bola výstavba v poradí tretej fabriky na ohýbaný nábytok (prvé dve boli v Koryčanoch a Bystřici pod Hostýnem).

Kaštieľ vo V. Uherciach po veľkej  rekonštrukcii v druhej polovici 19. storočia.

Výroba vo fabrike začala v roku 1867. Vznikom nových pracovných príležitostí prichádzalo v tej dobe do Veľkých Uheriec veľa ľudí z blízkeho aj ďalekého okolia. Za pár rokov sa počet obyvateľov obce zvýšil na dvojnásobok. Medzi záujemcami, ktorí sem prišli bývať, bol aj môj predok – vyučený stolár z okolia Ilavy. Po skončení povinnej 8-ročnej služby v rakúsko-uhorskej armáde sa prišiel uchádzať o prácu vo fabrike. 

Pri výstavbe fabriky bol zakladateľ firmy GT (Gebruder Thonet), Michael Thonet aj so synom Augustom. Podľa záznamov z matrík sa zistilo, že August s rodinou istý čas v kaštieli býval, no v roku 1869 ho nahradil jeho brat Franz s manželkou Carolinou, rod. Bovingdon. Franz Thonet nebol majiteľom v pravom zmysle slova, bol len poverený firmou Bratia Thonetovci (GT) spravovať a riadiť firemný majetok ako spolumajiteľ.  

Pod jeho vedením vznikol pri fabrike napríklad aj dobrovoľný továrenský hasičský zbor (1871), ktorému velil vtedajší riaditeľ fabriky Carl Lauer (1830 – 1893). V roku 1879 vznikla  hasičská kapela, ktorej prvým kapelníkom bol Anton Kratochvíl. V roku 1918 vznikla pri fabrike na ohýbaný nábytok tzv. fabrická divadelná skupina. Dokonca bola založená fabrická škola pre  zamestnancov.

Thonetovci sa tiež zaslúžili o vybudovanie novej cesty cez obec a dali postaviť aj nové mosty. Okolie cesty vysadili stromami. Veľký vplyv na celkové ozdravenie obyvateľstva malo odvodnenie a vysušenie močiarov, ktoré boli ohniskom vzniku epidemických chorôb v obci, ako napr. týfusu.  V obci zaviedli vodovod,  vo viacerých častiach boli nainštalované tzv. harajky pre miestnych obyvateľov. Taktiež dali v roku 1889 postaviť novú školu pre žiakov.

Fabrika bola v začiatkoch naprojektovaná na výrobu polotovarov pre prvé dve fabriky na Morave (Koryčany a Bystřice pod Hostýnem). Napokon kvôli komplikáciam s dopravou v regióne, keďže ešte neexistovala železnica, ju dobudovali tak, aby sa v nej mohli produkovať finálne výrobky.  V Uherciach sa vyrábali hlavne stoličky (vzory č. 14, 141/2, 18, 20, 56, 114 – 120), v menšej miere kreslá, pohovky, stoly, stolčeky, rôzne vešiaky, záhradný nábytok  a podobne.

Firme sa postupne darilo expandovať do zahraničia aj vďaka rôznym svetovým výstavám, kde získavali tie najvyššie ocenenia. Po celom svete mali obchody a pri nich sklady. V roku 1883 si vo Viedni, na prominentnej adrese Rotenturmstraße 1 – 3, pri námestí Sv. Štefana, postavili  centrálu firmy GT (tzv. Thonethof). 

Pohľad na fabriku od kaštieľa smerom na vrch Šípok.

Firma GT mala v Uherciach okrem fabriky aj ďalšie prevádzky, ktoré im prinášali zisk. Napríklad lesný úrad zabezpečoval drevo do fabriky i na predaj. Pod veľkostatok spadala živočíšna a rastlinná výroba. Venovali sa šľachteniu koní a dobytka. Najznámejší správca veľkostatku bol Eduard Škorpil (rodák z Moravy), ktorý sa snažil vyšľachtiť zemiaky s čo najvyšším obsahom škrobu pre potreby hospodárskeho liehovaru na výrobu kvalitného liehu. Pán Eduard Škorpil (1849 – 1909) sa medzi odbornou verejnosťou zapísal skonštruovaním trojradového sadzača zemiakov patentovaného v Amerike v roku 1892.

Do začiatku 1. svetovej vojny všetko úžasne fungovalo. Výroba sa rozširovala a firma postavila ďalšiu továreň v Halenkove (1868). Nové fabriky vznikli aj po smrti zakladateľa Michaela Thoneta (1796 – 1871) vo Vsetíne (1873), Radomsku (1881) a Frankenbergu (1890).

Prvé problémy začali už počas tejto vojny, keďže muži museli narukovať na front, nové objednávky neprichádzali a staré sa rušili. Po skončení vojny bolo Rakúsko-Uhorsko na strane porazených a jeho dlhy nemal kto firme GT zaplatiť. V tom období narastala hospodárska kríza a firma Bratia Thonetovci bola už aj tak dosť finančne vyčerpaná. Vznikom ČSR sa zrazu fabriky ocitli v zahraničí, keďže ich centrála bola vo Viedni. Následkom toho sa vedenie firmy presťahovalo z Viedne do Brna, kde v roku 1921 vznikla Akciová spoločnosť THONET (Thonet A.G.). 

Aj keď sa tomu bránili, nakoniec boli donútení spojiť sa s ich hlavným konkurentom, firmou Kohn a Mundus, ktorá mala podobné ťažkosti. A tak fúziou v roku 1922 vznikol veľký koncern Thonet  Mundus.

V tej dobe už fabrika vo Veľkých Uherciach nevyrábala. Vo februári 1923 firma uzavrela s robotníkmi v zostávajúcich továrňach nové pracovné zmluvy so zníženými mzdami, aby mohli na jar 1923 opäť pracovať. Lenže prehlbujúca sa kríza postihovala všetok priemysel na Slovensku a výroba v továrni stagnovala. Napokon padlo rozhodnutie výrobu definitívne zastaviť a fabriku vo Veľkých Uherciach v októbri 1923 zatvoriť.  

Zľava: Michael ml., Josef, Michael st., August, Franz a Jakob Thonetovci.

V riadení firemného majetku vo Veľkých Uherciach po Franzovi pokračoval Julius Thonet (1862), syn Michaela Thoneta ml. (1824 – 1902), ktorý bol mladším bratom Franza. Podľa historických záznamov sa rodina Juliusa Thoneta st. presťahovala do Veľkých Uheriec natrvalo okolo roku 1918. Julius s manželkou mali 5 detí, z ktorých sa dospelého veku dožili len štyri. Ich syn Julius Michael ml. sa po doštudovaní vrátil z Viedne a zaúčal sa popri otcovi ako riadiť firemný majetok. V roku 1938 sa zosobášil s Hildou, rod. Leidenfrost, s ktorou mali dve deti. 

Julius Thonet st. zomrel na jar v roku 1939. Majetok však už pár rokov predtým spravoval jeho syn Julius Michael ml. V septembri 1939 vypukla 2. svetová vojna a počas nej v roku 1943 zomrela aj matka Juliusa ml., Caroline, rod. Schleier.

Július Thonet ml. z obce odišiel ešte pred prechodom frontu. Veľké Uherce boli vtedy  oslobodené rumunským vojskom. Po skončení 2. svetovej vojny sa zmenila celková politická situácia, zanikol Slovenský štát a vznikla nová ČSR. 

Od augusta 1945 platila novelizácia pôvodného nariadenia o konfiškácii. Keďže Thonetovci boli nemeckej národnosti, konfiškácia sa týkala aj ich majetku. Vplyvom Benešových dekrétov bol Thonetovcom v rokoch 1945 – 1948 po častiach skonfiškovaný celý majetok v bývalom Československu. 

Július Michael  Thonet ml. paradoxne nezvolil útek do Viedne ako iní rodinní príslušníci, ale snažil sa z majetku zachrániť čo sa dalo. Vo februári 1948 bol políciou v Topoľčanoch zatknutý a v októbri toho istého roku ho Ľudový súd v Nitre odsúdil na 10 rokov do pracovného tábora za zločin kolaborantstva.

Vplyvom zlých podmienok vo väzení a jeho zhoršujúceho sa zdravotného stavu sa nedožil konca výkonu trestu. V roku 1953 po krátkej hospitalizácii zomrel v nemocnici na strednom Slovensku.

Toľko v skratke zaujímavý príbeh o živote Thonetovcov. Koho by zaujímali ďalšie podrobnosti, odporúčam mu prečítať si vyššie spomínanú publikáciu s podtitulom Vplyv Thonetovcov na sociálne, ekonomické a kultúrne pomery vo Veľkých Uherciach.

V prípade záujmu o publikáciu kontaktujte autora na email: miro.ontko@gmail.com

Chcete originálny darček pre vašich blízkych (alebo pre seba?:)) unikátna publikácia AKO SI ZOSTAVIŤ RODOKMEŇ vám pomôže odhaliť históriu vášho rodu. Objednajte si ju pod stromček za zvýhodnenú cenu s venovaním od autorov. Stačí kliknúť sem!