O všetkých zakázaných a varovania hodných zlých činoch a miesta nemajúcich zvyklostiach

Tereziánsky urbár z roku 1767 predstavoval najvýznamnejšiu hospodársku reformu cisárovnej Márie Terézie (1740 – 1780), ktorý upravoval povinnosti poddaných voči zemepánovi. Urbár obsahoval súpis pozemkového majetku a povinností poddaných. Urbár bol napísaný v jazyku ľudu (na území dnešného Slovenska bola použitá biblická čeština) a bol uložený v obciach, aby bol zrozumiteľný a prístupný komukoľvek.
Prinášame vám na pokračovanie seriál, v ktorom nájdete prepis jednotlivých kapitol a ich „preklad“ do súčasného jazyka. Seriál obsahuje preklad predtlačenej časti urbára, pričom jednotlivé kapitoly riešia rôzne oblasti poddanského a panského života, najmä z pohľau ich vzájomných práv a povinností. V siedmej časti seriálu Tereziánsky urbár vám prinášame kapitolu „O všetkých zakázaných a varovania hodných zlých činoch a miesta nemajúcich zvyklostiach“ Vybodkovaná časť v preklade predstavuje prázdne miesto v predtlači. To bolo v každej obci vyplnené podľa lokálnych pomerov.

Sedmy Punkt. Siedmy bod
O wsseczkych zakazanych, a na pozatym k warowany bity magiczych zlych Učzinkuw, a Mysta nemagiczych zwiklosty. O všetkých zakázaných a varovania hodných zlých činoch a miesta nemajúcich zvyklostiach.
§.I. §.I.
Ponewačz gruntownemu Panu, gakožto Ubohích Syrot Ochranczy, a po Smrty Poddanych, pozustalych Potomkuw zastupczy krom teho Starost mity prinaležy, protož prohledagicze na to, od popysowany zanechaneho po Smrty Poddanych gegich Potomkum gmany, a Statku, aneb mezy Syrotamy Deleny žadneho Platu, a Taky nebude dowolene braty. Gruntovému pánovi, ako ochrancovi úbohých sirôt a po smrti poddaných pozostalých potomkov zástupcovi okrem toho starosť prináleží, aby spísal majetok po smrti poddaných a statok, aby medzi sirotami rozdelil statok, avšak za takéto činy platu mu nebude dovolené brať.
§.II. §.II.
Podobnym Spusobem wsseczke tak rečzene, Laudemia, to gest, Penize, ktere se od nowych, a nebo w nowe osazenych Sedlakuw w ten Cžas, kdy swoge Domy, a Grunty od Panstwa dostawaly, platily; gako y platy za Slobodu z Pysmem dowolenu, a nebo Danky desateg Cžastky tych Weczy, ktere skrze Testamen poručzene, neb prodane, a zaffragmočzene bywagu, konečzne se zakazuju. Podobným spôsobom všetky takzvané Laudemia, teda  peniaze, ktoré sa od nových alebo na nový grunt pridelených sedliakov v ten čas, kedy svoje domy a grunty od panstva dostali, platili, ako aj platby za slobodu listinou dovolenú alebo desiatok z vecí, ktoré sa skrze testament poručia alebo predajú, konečne sa zakazujú.
§.III. §.III.
Slobodu budu mity Poddany z Tabakem, Medem, Woskem, Maslem, Lenem, Konopmy, a z ginimy Hospodarskymi Weczmy kupčity, a podle wule sweg takowe Weczy, komu chtegu predawaty, a opet od koho chtegu kupowaty, w kterem kupčzeny gruntownemu Panu dowoleno nebude Poddanemu swemu prekažku gakym kolwek Spusobem čzinity, a geste meneg ztegže pričziny sweho Poddaneho Contrabantem, to gest nasylnym odgimanym Towaru, a nebo bud to na Tele bud to na Penizech testaty, a pokutowaty: wssakniczmeneg gruntowny Pan prawo, a predek ma, podle Art. 75. Roku 1723. takowe na prodag gsucze Weczy pred wssemy ginimy Kupczy kupity, wssak ale pro swu potrebu, a na takowy Spusom, aby za takowe Weczy ne z počzitanym do buduczych Cynsuw, a ginych Dankuw, a powinnosty, ale z hotowimy Penezmy, tu czelu Cenu, w ktereg se dobrowolne zgedna, Poddanemu zaplatyl. Krome toho pak pry takowem Predkupowanym czyzy, a prespolny Kupczy, kteryby pro kupowany takowych Weczy do nektereho Mysta prissly, anebo prigity chctely, any Slowem, ani Skutkem nemagu se odlučzity, anebo odehnaty, a geste meneg budu se moczty poddanske Weczy zadržaty, ale kolkokolyw by Poddany z czyzym, a prespolnym Kupczem zgednal, za tolko gruntowny Pan hotowimy Penezmy predkupity, a hnedky zaplatity ma: po wssem pak tem pozorowaty se má aby se w takowem Predkupowany sprawedlywa Myra, y Waha potrebowala, Poddanym pak k predany swych Weczy aby takowa Sloboda zustala, žeby swym gruntownym Panum predaty gestliby nechtely, prynučzeny, a prymuseny bity nemohly. Slobodu budú mať poddaní s tabakom, medom, voskom, maslom, ľanom, konope a s inými hospodárskymi vecami kupčiť a podľa svojej vôle také veci, komu budú chcieť predávať a opäť od koho budú chcieť, smú kupovať. V tomto kupčení gruntovému pánovi nebude dovolené poddanému svojmu prekážku akýmkoľvek spôsobom činiť a ešte menej z tejto príčiny svojho poddaného kontrabandom, teda násilným odnímaním tovaru, alebo trestaním na tele alebo pokutovaním v peniazoch. Na druhú stranu, gruntový pán má právo podľa Art. 75 roku 1723 také na predaj súce veci prednostne pred všetkými inými kupcami kúpiť, avšak len pre svoju potrebu a takým spôsobom, aby hotovými peniazmi za tovar zaplatil a nie z peňazí  v budúcich časoch získaných z činže alebo iných dávok sľubmi zaplatil. Okrem toho pri takomto kupčení cudzí a cezpoľní kupci, ktorí by do niektorého mesta prišli alebo prísť by chceli, ani skutkom, ani slovom odohnať sa nemajú a ešte menej je hodné ich poddanské veci zadržať. Ak sa teda kupec s predajcom na cene dohodnú, má gruntový pán právo kúpiť daný tovar za rovnakú cenu prednostne. Pri predaji má sa spravodlivá miera i váha použiť. Poddaní potom pri predaji svojich vecí, aby takú slobodu mali, ak by svojim gruntovým pánom  tovar predať nechceli, aby prinútení byť nemohli.
§.IV. §.IV.
Gak pak wsseligake, tak rečzene, Monopolia, to gest, takowe sprawne Mysta, w kterych by sobe nekdo Slobodu k prodawany, a kupowany gakych kolwek Weczy sam len tolyko z wytworenym gegich Lidy prywlastnowal, skrze kraginske Prawo, a Urideny zretedlne zakazugu se, tak take y gruntowny Pany nemagu Dowoleny, swoge gakekolwek Weczy, a Duchodky z Wytworenym, a z obtiženym swych wlastnych Poddanych nekomu do Arendy daty. Všelijaké, tzv. Monopolia, teda také správne miesta, na ktorých by si ktokoľvek slobodu k predávaniu a kupovaniu akýchkoľvek vecí sám pre seba privlastňoval, takéto miesta sa krajinským právom a nariadeniami zakazujú a podobne ani zemepáni nemajú dovolenie akékoľvek svoje veci vytvorené a získané od svojich vlastných poddaných komukoľvek do nájmu dávať.
§.V. §.V.
V Žadnym Spusobem Poddany nema se k tomu prinutity, aby swe Obily w panskem Mlyne zemlel; ale Slobodu mity bude, swe Obily w tech Mlynech, w kterych se gemu libity bude, zemlety. Žiaden poddaný nesmie sa žiadnym spôsobom k tomu prinútiť, aby svoje obilie v panskom mlyne pomlel, naopak slobodu bude mať svoje obilie zomlieť v tých mlynoch, v ktorých bude sám chcieť.
§.VI. §.VI.
Ponewačz k temu, tak rečzenemu Pohn Weingeld platu (to gest, k platu za Slobodu, aby Poddany swe Wyno za nektery Cžas predawaty mohli, a žeby z panskeg Krčzmy, anebo Hostincza braty nebily powinny) ktery w nekterych Mystach skrze neslussnu obyčzeg se platy, žadnym Spusobem se Poddany prysility nemuže; porotž takowy neobyčzegny, a neporadny plat konečne se zakazuje. K takzvanému Pohn Weingeld plateniu (teda platu za slobodu, aby poddaný svoje víno v určený čas predávať mohli a aby z panskej krčma alebo hostinca brať neboli povinní), ktorý na niektorých miestach ako neslušný zvyk sa platí, k takému plateniu poddaný žiadnym spôsobom prinútiť sa viac nesmie, nakoľko takáto platba sa definitívne zakazuje.
§.VII. §.VII.
Mrwa, aneb Hnog na buducze tymto Spusobem se dawaty bude, totižto: Poddany swug wlastny Hnog k Panskeg potrebe dawaty buduczym Cžasem nebudem powinny; a když pansky Hnog do Wynohradu, aneb ginych panskych Myst wozy, techdy takowe wezeny musy se gemu k podlužneg Robote počzitaty. Mrva alebo hnoj sa odteraz týmto spôsobom bude dávať: Poddaný svoj vlastný hnoj k panskej potrebe nebude povinný dávať a keď panský hnoj do vinohradu alebo iných panských miest vozí, vtedy takéto vozenie musí sa jemu k povinnej práci počítať.
§.VIII. §.VIII.
Ten z Husyho Pery, gak neobičzegny, tak y kraginskemu prawu protiwny Desatek, gakožto y podsstubany pro panstwy poddanskych Husy, ktere w nekterych Panstwach w običzegy gsu, konečzne se zakazugu. Ten desiatok z husieho peria, tak neobyčajný, ako aj krajinskému právu protivný, ako i podštopávanie poddanských husí pre panstvo, ktoré v niektorých panstvách vo zvyku sú, s konečnou platnosťou sa zakazujú.
§.IX. §.IX.
Rownym Spusobem podlužny nebudu Poddany swu Slamu k zwazowany panskych Wynicz dawaty. Rovnakým spôsobom nebudú poddaní povinní svoju slamu k uväzovaniu panských letorastov dávať.
§.X. §.X.
Tak tež y Plat ten, ktery se w nekterych Panstwach, na Wyplatu Hagnykuw w panskych Wynohradech od Poddanych wybiral, a takowy  nektery z Poddanych dawaty až posadaw odporowaly; potem take y plat pro Dohlydačzuw, a Sprawczuw pry panskeg winyčzneg Robote, konečzne buducym Cžasem wibyraty se zakazuje. Taktiež aj poplatok, ktorý sa v niektorých panstvách na výplatu hájnikov v panských vinohradoch od poddaných vyberal, a ktorý poddaní až podnes dávať odporovali, potom aj poplatok pre strážnikov a správcov pri panskej viničnej robote sa s konečnou platnosťou zakazuje v budúcom čase vyberať.
§.XI. §.XI.
Neny take podlužen Poddany tych panskych Lydy, kterych na Exekucyju posylagu, chowaty, a nebo gim každodenne hotowimy Penezmy nečzo platity, krome grosse Execucionalskeho (ktery wedle Spusobu nyže psaneho Cžlanku se dowoluge) pry tem take y Drabum, Mysliwcum, a Polownikum do wčzilegssku biwagicy chudych Lidy Dranczowany, a Lupež konečzne se zakazuge. Poddaný nie je povinný starať sa o tých panských sluhov, ktorých do práce posielajú, alebo im každodenne niečo hotovými peniazmi platiť okrem exekucionálskeho groša (ktorý sa dovoľuje spôsobom uvedeným v nižšie uvedenom článku), okrem toho zakazuje sa tiež aj drábom, lesníkom a poľovníkom doteraz u chudobných ľudí bývajúcich drancovať a okrádať.
§.XII. §.XII.
Neny tež dowoleno od Poddanych z pričziny teg, aby pansky Grunt tagne nezanehaly, a neutekly, hotowe negakowe Penize predkem žadaty: a gestliby to nektery Pan na tomto, nebo ginem Myste byl ucinil; techdy powinnen gest takowe Penize spolu y z prislussnym Interessem nawratity. Rovnako nie je dovolené od poddaných akékoľvek hotové peniaze vopred žiadať z tej príčiny, aby panský grunt tajne nezanechali a neutiekli a ak by to niektorý pán na tomto, alebo inom mieste spravil, povinný bude také peniaze aj spolu s príslušným úrokom navrátiť.
§.XIII. §.XIII.
Podobnym Spusobem tež y Quartyrske Penize gako y Nakladky na Husaruw, a na zaodiwany, a neb Mundury, gestli takowe nekde w obyčzegy bily, konečzne se na buduczy Cžas zakazugu. Obdobným spôsobom tiež aj peniaze za ubytovanie, ako aj náklady na husárov a na zaodievanie a uniformy, ak niekde vo zvyku boli, s konečnou platnosťou sa zakazujú.
§.XIV. §.XIV.
W takowych Mystach kde Poddany Gatku pansku na Arende magu neny slobodno gruntownemu Panu, swych Poddanych nutity, aby Chrome, a w Robotach zestarane Howada, na Gatku k zabity, a k wysekany wzaly; any tež aby takowe howedzy Maso mezy sebu pro Funte, aneb z ginym Spusobem rozdelily, a za to hotow Penize položily, než Maso nech se wysekawa, a Poddany takowe slobodne, a brez naloženy Terchy nech kupugu. V takých miestach, kde poddaní panské jatky v nájme majú, tam nie je zemepánovi dovolené  svojich poddaných nútiť, aby chromé a robotou zostarnuté hovädá na jatky k zabitiu doviedli, taktiež ani to, aby také hovädzie mäso medzi sebou akýmkoľvek spôsobom delili a za ne hotové peniaze poskladali, také mäso slobodne nech sa osekáva a poddaný je slobodný také mäso bez ťarchy nakupovať.
§.XV. §.XV.
Neny tež gruntownemu Panu dowoleno, gakymkolwek Spusobem sweho Poddaneho nutity, aby on nečzo z Urodnych, a neb Kuchinskych, a gakychkolwek Weczy k pokrmu prysluchagiczych proty sweg Wuly kupuwal, a neb prodawal; a rownym take Spusobem nemagu sileny bity Poddany, aby zkazane Wyno, Palene, a neb giny gakykolwek Napog bud to na czele Sudy, bud to na Pinty, a Holby ssenkowaly, a prytem gakožto z skazeneho Wyna, anebo gineho Napoge na Wyssenkowany daneho odpowidaty, tak take prazne Sudy wen z obyčzegneg Roboty sem, y tam wozity neni gsu podlužny. Obdobne nie je zemepánovi dovolené akýmkoľvek spôsobom svojho poddaného nútiť, aby niečo z urodených alebo kuchynských a akýchkoľvek iných k pokrmu patriacich vecí proti svojej vôli kupoval alebo predával, a rovnakým spôsobom nemajú poddaní byť silení, aby skazené víno, pálenku alebo akýkoľvek iný nápoj v sudoch, pintách, či holbách čapovali, a pritom zo skazeného vína, či iného nápoja daného na predaj sudy mimo riadnej roboty kamkoľvek voziť nie sú povinní.
§.XVI. §.XVI.
Perowe, a Srpne (tak rečzene Pennaticum, & Mefforale) Penize, ktere se od Zapisowany, a od Srpa w žatwach, gako y od Czedule, a od Pressu w oberačzkach dawaly, potom take y kosstowne Pinty (Pintae gustatoriae rečzene) a pry Odbirany Desatkuw, Dewatkuw skrzewa Poddanych w gedle, a w Napogy Dežmaruw buducze wydržowany, a neb chowany a gine neporadky konečzne se zakazugu.  Perové a Srpne (tzv. Pennaticum a Mefforale), teda peniaze, ktoré sa dávali od zapisovania a od kosca v žatvách, ako aj od cedule a od lisu v oberačkách, potom tiež aj ochutnávacie pinty (zvané Pintae gustatoriae) a pri odoberaní desiatkov a deviatkov od poddaných odoberanie jedla a nápojov úradníkmi a akékoľvek ich stravovanie sa na úkor poddaných s konečnou platnosťou sa zakazuje.
§.XVII. §.XVII.
Pry odbirany z Wyna Desatkuw, a Dewatkuw, a nebo y prawa horneho poddany nemagu sileny bity, aby swe wlastne Sudy, a Nadoby pro takowe Wyno dawaly. Pri odoberaní desiatkov a deviatkov z vína alebo aj horného práva poddaní nemajú byť silení, aby svoje vlastné sudy a nádoby na také víno dávali.
§. XVIII. §. XVIII.
Wsseligake z gakymkolwek gmenem wimyslene a w predepsanych Punktoch nedoložene Danky na skrze se wityragu, a w nicz se obraczagu. Akékoľvek vymyslené a v predpísaných bodoch nedoložené dávky sa rušia a s konečnou platnosťou zakazujú.
§.XIX. §.XIX.
K poddaneho Domu prinaležegicze Role, a Luky panstwy ginačze nebude mity Dowoleny premenity, a odnity, krome gestliby na mysto tych premenenych, a odgatych Roly, a Luk Poddanemu gine tak dobre, welike, a užitečzne Role, a Luky dalo, čzo gestliby se ginačz stalo, techdy takowe odgate Grunty nech se Poddanemu naspatek dagu. Role a lúky prináležiace k domu poddaného panstvo nebude mať povolené inakšie vymeniť a odňať, iba v prípade, že by na miesto tých vymenených a odňatých rolí a lúk poddanému iné, rovnako dobré, rovnako veľké a užitočné role a lúky dalo, a keby sa inakšie stalo, vtedy nech také odňaté pozemky nech sa poddanému naspäť dajú.

Tereziánska regulácia bola pomerne komplikovaná, pričom samotný urbár bol až výsledkom tohto procesu. Tejto záverečnej časti prechádzalo spísanie predurbárskeho stavu a to formou prieskumu na deväť otázok (examen ad novem puncta interrogatria). Jeho cieľom bolo zmapovať a zaevidovať hospodárske a sociálne pomery v každej obci. Viac o predurbárskom prieskume sa dočítate v článku Tereziánsky urbár.

Práve vyšla unikátna publikácia AKO SI ZOSTAVIŤ RODOKMEŇ, ktorá vám pomôže odhaliť históriu vášho rodu. Objednajte si ju pod stromček za zvýhodnenú cenu s venovaním od autorov. Stačí kliknúť sem!