Súpisy, urbáre, sčítania 

O výstupkoch poddaným zakázaných a o ustanovenom trestaní

Patrik Zakarovský 7032 Views

Tereziánsky urbár z roku 1767 predstavoval najvýznamnejšiu hospodársku reformu cisárovnej Márie Terézie (1740 – 1780), ktorý upravoval povinnosti poddaných voči zemepánovi. Urbár obsahoval súpis pozemkového majetku a povinností poddaných. Urbár bol napísaný v jazyku ľudu (na území dnešného Slovenska bola použitá biblická čeština) a bol uložený v obciach, aby bol zrozumiteľný a prístupný komukoľvek.
Prinášame vám na pokračovanie seriál, v ktorom nájdete prepis jednotlivých kapitol a ich „preklad“ do súčasného jazyka. Seriál obsahuje preklad predtlačenej časti urbára, pričom jednotlivé kapitoly riešia rôzne oblasti poddanského a panského života, najmä z pohľau ich vzájomných práv a povinností. V ôsmej časti seriálu Tereziánsky urbár vám prinášame kapitolu „O výstupkoch poddaným zakázaných a o ustanovenom trestaní.“ Vybodkovaná časť v preklade predstavuje prázdne miesto v predtlači. To bolo v každej obci vyplnené podľa lokálnych pomerov.

 

Osmy Punkt. ôsmy bod.
O Wystupkoch Poddanym zakazanych, a skrzewa takowe ustanowenem Trestany. O výstupkoch poddaným zakázaných a o ustanovenom trestaní.
§.I. §.I.
W žadneg gineg pripadnosty, a pro žadny giny Wystupek, než gedine pro ten, ktery w prawe kraginskem zretedlne gest poznamenany, na skrze nedowoluge se Poddanych na Penezech trestaty, a pokutowaty; a y to sycze takowych, ktery wedle panskeho Prawa pry Prytomnosty dwuch Stoličznych Swedkuw, gedneho Služneho, a druheho Boženyka na takovu Pokutu odsudeny budu, pozustagicz y w temto odsudeny k Stoličnemu Prawu predloženy, a neb Appellaty. V žiadnom inom prípade a pre žiaden iný priestupok, než ten, ktorý v práve krajinskom zreteľne je poznamenaný, nedovoľuje sa poddaných na peniazoch trestať a pokutovať, a i to síce takých, ktorí podľa panského práva pri prítomnosti dvoch stoličných svedkov, jedného slúžneho a druhého Božieho muža na takú pokutu odsúdení budú, i v takom prípade odsúdení predstúpia pred stoličné právo.
§.II. §.II.
Krom Pokuty pak skrzewa Wystupky urideneg, když sskoda w Pole se dela, ponewačz skrzewa Lychwy, a howaziho Statku zagimany kraginskeho Prawa Urideny gest, protož to sylne nech se zachowawa. Okrem pokuty pri priestupkoch, kedy sa škoda na poli činí, nariadenie krajinského práva o zadržaní hovädzieho dobytku a ťažných zvierat jestvuje a toto právo sa potvrdzuje.
§.III. §.III.
V ginych pak Pokutach, když Poddany sprawedliwe Trestany zasluža, takowich zle čziniczych, krom tych Wistupkuw, skrzewa ktere podle kraginskeho Prawa dokonane gest, ne w Penyzoch, gakožto chudobnych Lidy welmy kaziczych, a any na Tele trestaty, než na Mysto pokuty, za geden dwa a neywicze try Dny negaku Robotu z Rukamy odbawowaty, a do koncze priwesty prisyleny magu bity; kteru Robotu mezy tym za pokutu ustanowenu Panstwy w Cžas Oráčzky, Kosby, Žatwy, a Oberačzky nech neustanowuge, než prestupnyk takowu Robotu giny Cžas w Roku bude podlužen do koncze priwesty. Pri iných pokutách, kedy poddaní spravodlivý trest zasluhujú, takých zle činiacich okrem tých priestupkov, ktoré podľa krajinského práva nie sú pokonávané v peniazoch, ako aj tresty pre veľmi chudobných ľudí, kedy neslobodno na tele trestať, vtedy na miesto takého peňažného trestu smie pán na jeden, dva, či nanajvýš na tri dni poddanému nejakú ručnú robotu určiť aj keby silou do práce privedený mal byť. Túto robotu, za pokutu ustanovenú, panstvo nech v čase oračky, kosby, žatvy a oberačky neustanovuje, takúto robotu bude priestupník v iný čas roka povinný do konca priviesť.
§.IV. §.IV.
Ačzkolwek pak, gak z wisse oznamene gest, aby Poddany any w Penyzoch, a any na Tele se netrestaly, ponewáčz ale nekdy by se mohlo pritreffity, že Sedlak, gakožto ze slobodnym gazykem, aneb Telem zhressyl, a ginačze take any z praczu za try Dny na Mysto pokuty ustanowenu by se nepolepssyl, , tak techdy takoweho y na Tele trestaty bude potrebne; protož we wsseczkich takowych pripadnostech ma se pozorowaty, že když se skrzewa na Tele trestany pričzina prytreffy, techdy Prestupnyk, gestli sylna, a zdrawa osoba bude, podle zasluženy wystupkuw swych z Uderenym čzytry, a dwaczet Palicz, Ženskeg pag Pohlawy osoba take zwytanym tolko Korbačzuw ma bity trestana. Ak by však, ako je ustanovené vyššie, poddaný ani v peniazoch, ani na tele nemal sa trestať, ale niekedy by sa mohlo pritrafiť, že sedliak slobodným jazykom alebo telom zhrešil a inakšie, ani prácou za tri dni namiesto pokuty ustanovenou, by sa nepolepšil, potom takého na tele potrestať bude potrebné. Preto vo všetkých prípadoch má sa pozorovať, že keď sa príčina na telesný trest pritrafí, vtedy nech priestupník, ak silnou a zdravou osobou bude, podľa zásluhy priestupku svojho má byť trestaný s úderom dvadsiatich štyroch rán palicou, u osôb ženského pohlavia v takom prípade rovnaký počet úderov bičom je trestom.
Gestliby pak Osoba, ktera takowu pokutu zaslužila, neb zessleho, a stareho weku,  a nebo mdla, a maleg Syly byla; techdy se ma do Temnycze posadity, a podle powahy hrychu, a wystupku pry Chlebe, a Wode držaty, a trestaty: wssakniczmeneg tak, aby tuto pokutu ne wycze, gak za try Dny znassela, potom pak slobodu mela, k sweg Robote se zase nawratity: wigimagicze to, že gestliby skrzewa wetsse wystupky, a zlosty, delssy Žalarstwy, a Trestany zaslužila. Ak by potom osoba, ktorá si takúto pokutu zaslúžila, bola zošlého a starého veku alebo mdlá a malej sily boli, potom sa má do temnice posadiť a podľa povahy hriechu a priestupku o chlebe a vode držať a trestať sa má, avšak nanajvýš na tri dni má takúto pokutu znášať a potom aby slobodu mala k svojej robote sa navrátiť, vynímajúc tie prípady, kedy by si pre väčšie priestupky a zlé činy dlhší žalár a trest zaslúžila.
§.V. §.V.
Gestliby Poddany pro negaku swu Wynnu, a Wystupek do Temniczy, a neb gineho panskeho Wezeny byl posadeny, a na Retez, a nebo do put okowany; techdy w tych Mystach, kde se od Temniczy, a neb od Retezy až posawad netčzo platilo, tam Poddany na buduczne nebudu powinny wyczeg, gak 15. Kregczaruw platity. Ak by poddaný pre nejakú svoju vinu a priestupok do temnice alebo iného panského väzenia bol posadený a na reťaz alebo do pút prikovaný, vtedy v takých miestach, kde sa doteraz od temnice alebo od reťazí až doposiaľ niečo platilo, tam poddaný v budúcnosti nebudú povinní viac než 15 grajciarov zaplatiť.
§.VI. §.VI.
Žadnemu Poddanemu Dowoleno nebude brez Dowoleny sweho gruntowneho Pana negakowe panske Grunty wyklčzowaty, a wirobity; kteryby se oprowažil toto ustanoweny prestupity, ten a takowy ne len toliko praczu swu, a nakladek, ktery na tuto Robotu mal, straty, ale y sskodu, kteru Panstwu učzinil, winahradity bude podlužen: Na proty pak tomu gruntowny Pan, gak se guž wysseg doložilo takowe grunty, ktere guž pred tym wyklčzowane, a wirobene bily, žadnym ginym Spusobem od Poddaneho odgaty, a odebraty nebude moczty, než gak wedle Stoličzneho sprawedliweho odsudeny, a ssačzowany praczy wyklčzowany udelaneg, gemu Czenu zložy, a Robotu winahrady. Žiadnemu poddanému nebude dovolené bez povolenia svojho zemepána akékoľvek panské grunty vyklčovať a vyrobiť, ktorý by sa opovážil toto ustanovenie prestúpiť, ten nielen svoju prácu a náklady, ktoré na takúto robotu mal, stratí, ale aj škodu, ktorú panstvu učinil, vynahradiť bude povinný. Na druhú stranu, zemepán nebude môcť od poddaného žiadnym spôsobom riadne vyklčované a podľa práva klčovaním obrobené zeme odňať, iba podľa spravodlivého stoličného súdu a šacovania, pričom cenu práce a robotu vynahradí.
§.VII. §.VII.
Ponewačz na Hory, a na Lessy pozorowaty, a takowe w dobrem Stawe zadržawaty, obzlassne, a samotne Panstwu prinaležy; pro tu pryčzinu žadnemu Poddanemu neny dowoleno, aby brez Wedomy, a obzlassneho Dowoleny panskeho zelenich, a čzerstwych Stromuw Roly na Ploty, Žrdy, Pruty, Obručze, a gine Tyky, a Roly do Wynohraduw rezal, sekal, neb rubal, a takowe potom na giny Grunt prenassal, a prodawal, a tymže Spusobem negakowe Kupecztwy z Drewem mel. Pretože na hory a na lesy dozerať a tieto v dobrom stave udržiavať obzvlášť a mimoriadne panstvu prináleží, pre tú príčinu žiadnemu poddanému nie je povolené, aby bez vedomia a mimoriadneho povolenia panského zelené a čerstvé stromy na ploty, žrde, prúty, obruče a iné tyče sekal, rúbal a do vinohradov rezal a tieto potom na iný grunt prenášal a predával a týmto spôsobom nejaké obchodovanie s drevom mal.
§.VIII. §.VIII.
Cžo se pak dotyka takowych Poddanych, ktery Hory, a Lesy taza, a nebo Stromy oblupugu, techdy ma se wedety, že takowy Poddany podlužny budu, ne len tolyko sskodu učzinenu wynahradity, ale tež za try czele Dny pessky robity, gestliby pak nektery Poddany na takowu pokutu nycz nedbagicze, zase Horam takowu sskodu čzinily, techdy sama Stoličzna Wrchnost powinna bude takowych prestupnykuw potrestaty, a gruntownemu Panu na pomoczy bity, aby takowy Poddany podle Miry a powahy učzinenych wystupkuw ginym Poddanym na Pryklad slussne, a ostre potrestany bily. Čo sa potom týka takých poddaných, ktorý z hôr a lesov ťažia, alebo stromy oblupujú, vtedy má sa vedieť, že takí poddaní povinní budú nielen škodu vynahradiť, ale tiež za tri celé dni pešo pracovať, ak by niektorý poddaný na takú pokutu nedbajú zase horám takú škodu činili, potom sama stoličná vrchnosť bude povinná takých priestupníkov potrestať a zemepánovi na pomoci byť, aby taký poddaný podľa miery a povahy učinených priestupkov iným poddaným na príklad slušne a ostro potrestaní boli.
§.IX. §.IX.
Pod pokutu čztiry a dwaczet Palicz zakazuge se, aby Poddany any Penyze, any gakekolwek urodne obily mezy sebu wespolek nezbiraly, a neb tak rečzene, wsseligake Collecti nedelaly. Pod pokutou dvadsiatich štyroch palíc sa zakazuje, aby poddaní peniaze alebo akékoľvek úrodné obilie medzi sebou spoločne nezbierali a zbierky nerobili.
§.X. §.X.
Ty Poddany, ktery swe Wepry, a Swyne do panskych zahagenych Hor na Žalud, a nebo na Bukwu tagne, a ffalessne whanety se opowaža, a tam sa nagdu, techdy za pokutu dwognasobny Plat wedle ssaczowany pastwy ustanoweny budu podlužny zložity. Tí poddaní, ktorí svoje prasce a svine do panských hôr na žalude alebo bukvu tajne zaháňajú a falošne sa vháňať opovážia a tam sa nájdu, vtedy za pokutu dvojnásobný plat okrem šacovania panstvom zaplatiť budú povinní.
§.XI. §.XI.
Syssek, a Žaludy zraženy, a zbyrany gedine panstwu prinaležegiczy Poddanym pod Contrabantem tak rečzenym, a pokutu trych Dny Rukowneg Roboty bude zakazane, mezy tym ale any Panstwu nebude sloboda wen z obyčzegneg poradkoweg Roboty na Ssissek zbirany zhanaty. Šišky a žalude na zem zrazené jedine panstvu zbierať prináleží, poddaným bude ich zber pod hrozbou zabavenia a pokuty troch dní ručnej práce zakázaný, avšak ani panstvu nebude povolené mimo riadnej roboty poddaných na zber šišiek zháňať.
§.XII. §.XII.
Žadnemu Poddanemu zbrog nosity, a polownych psuw držety nebude dowolene pod pregmenowanu pokutu trich Dny Rukowneg Roboty. Žiadnemu poddanému nebude dovolené nosiť zbroj a poľovníckych psov držať pod vyššie spomenutou hrozbou pokuty troch dní ručnej práce.
§.XIII. §.XIII.
Krome Cžasu, a Terminu, podle kraginskeho Prawa ustanoweneho, a wisseg guž doloženeho gest Poddanym zakazane gakekolwek Trunky a Napoge ssenkowaty, a predawaty a to sycze za geden každy prestupek, pod pokutu Contrabandu, to gest, pobrany, a trydenneg Rukowneg Roboty; w tych mezy tim Mystach, kde Poddany swe wlastne Wynicze magu, y w tem Cžase, když se panske Wyno ssenkuge, slobodu mity budu swe Wyno, ktere se w gegich na panskem Grunte ležiczych Wyniczach obrodilo, pro swu domaczu potrebu Domow wozity, a pity. Okrem času a termínu ustanoveného podľa krajinského práva sa poddaným zakazuje akékoľvek nápoje čapovať a predávať a to síce za každý jeden priestupok pod pokutou zhabania, teda pobratia a trojdňovej ručnej roboty, v tých miestach, kde poddaní svoje vlastné vinice majú a v tom čase, keď sa poddanské víno čapuje, budú poddaní mať slobodu svoje víno, ktoré sa v ich viniciach urodilo pre svoju domácu potrebu domov voziť a piť.
§.XIV. §.XIV.
Když Poddanemu na pansku Robotu se zakaže a tenže skrze swu nedbanlywost gu zamesska, techdy zwytanym dwanact Palycz nech ge trestany. Ak poddanému na panskú robotu príchod sa prikáže a ten skrze svoju nedbanlivosť ju zamešká, vtedy zvítaním dvanástimi ranami palicou nech je trestaný.
§.XV. §.XV.
Gestliby nektery Poddany z Ukratenym a ze sskodu panskeg Gatky z gineho czizeho Mysta Maso prinassety, aneb tež sam takowe za Penize wisekawaty se opowažil; techdy mimo Contrabandu bude powinnen za try Dny Robotu Rukowny wykonaty. Ak by niektorý poddaný poddanské jatky obišiel a z iného cudzieho miesta mäso prinášal, alebo tiež sám také mäso za peniaze vysekávať sa opovážil, vtedy okrem zhabania mäsa povinný bude za tri dni ručnú robotu vykonávať.
§.XVI. §.XVI.
Wdowy, ktere Poddany po sweg Smrty zanechawagu, magu se podle doloženy 21. Artykule Dekreta VII. Wladislawa Krale držety, a sprawowaty; totižto že takowe kdiby se za druheho Poddaneho widaty chtely; techdy brez dowoleny panskeho prwnegssy Dom zanechaty, a od neho odstupity nemužu, ginačze z gegich Statkem, a Gmanym gruntowny Pan bude moczty učzinity tak, gak se gemu libity, a zdaty bude. Vdovy, ktoré poddaní po svojej smrti zanechávajú, majú sa podľa doloženia 21. artikuly dekrétu VII. kráľa Vladislava vydržiavať a spravovať, totižto tak, že keby sa za druhého poddaného vydať chceli, vtedy bez dovolenia panského prvý dom zanechať a od neho odstúpiť nemôžu, inakšie s ich statkom a majetkom zemepán bude môcť tak učiniť, ako sa jemu páčiť bude.
§.XVII. §.XVII.
Brez Wedomy gruntowneho Panstwa neny dowoleno obczy na gmeno swe Penize na possčzag wyzdwihnuty. Bez vedomia gruntového panstva nie je dovolené obci na svoje meno peniaze ako pôžičku vziať.
§.XVIII. §.XVIII.
Podobnym Spusobem se zakazuge, aby se brez Wedomy, a Dowoleny panskeho žaden czizy, a nebo od ginud prichazegiczy Cžlowek, neb Poddany neprigimal; k tomu take, aby se žadne Kupowany, Prodawany, fragmarčzeny, a skrze Testament poručzeny takowych Gruntuw, ktere ku každemu Domu prinaležegu, nečzinilo, a to sycze pod Straczenym teg Summy, ktera na takowych Gruntech ležy: wssakniczmeneg pak w teg Prihode, w ktereg Poddany podle kraginskeho Prawa, a Urideny Slobodu ma swug Grunt prodaty, on to sycze Panu swemu oznamity ma, wssakniczmeneg po takowem oznameny muže Grunty y brez geho Dowoleny slobodne prodaty. Podobným spôsobom sa zakazuje, aby sa bez vedomia a dovolenia panského nejaký cudzí alebo od inokadiaľ prichádzajúci človek alebo poddaný neprijímal, okrem toho tiež, aby sa žiadne kupovanie a predávanie, frajmárčenie a prostredníctvom testamentu odkazovanie gruntov, ktoré ku každému domu prináležia, nečinilo, a to síce pod hrozbou stratenia tej sumy, ktorá takým gruntoch prináleží, avšak potom v takom prípade, kedy poddaný podľa krajinského práva a nariadení slobodu má svoj grunt predať, má to síce Pánovi svojmu oznámiť, avšak po takom oznámení môže grunt i bez jeho dovolenia slobodne predať.

Tereziánska regulácia bola pomerne komplikovaná, pričom samotný urbár bol až výsledkom tohto procesu. Tejto záverečnej časti prechádzalo spísanie predurbárskeho stavu a to formou prieskumu na deväť otázok (examen ad novem puncta interrogatria). Jeho cieľom bolo zmapovať a zaevidovať hospodárske a sociálne pomery v každej obci. Viac o predurbárskom prieskume sa dočítate v článku Tereziánsky urbár.