Súpisy, urbáre, sčítania 

O panských právach a čo podľa nich panstvu prináleží

Patrik Zakarovský 6432 Views

Tereziánsky urbár z roku 1767 predstavoval najvýznamnejšiu hospodársku reformu cisárovnej Márie Terézie (1740 – 1780), ktorý upravoval povinnosti poddaných voči zemepánovi. Urbár obsahoval súpis pozemkového majetku a povinností poddaných. Urbár bol napísaný v jazyku ľudu (na území dnešného Slovenska bola použitá biblická čeština) a bol uložený v obciach, aby bol zrozumiteľný a prístupný komukoľvek.
Prinášame vám na pokračovanie seriál, v ktorom nájdete prepis jednotlivých kapitol a ich „preklad“ do súčasného jazyka. Seriál obsahuje preklad predtlačenej časti urbára, pričom jednotlivé kapitoly riešia rôzne oblasti poddanského a panského života, najmä z pohľau ich vzájomných práv a povinností. V šiestej časti seriálu Tereziánsky urbár vám prinášame kapitolu „O panských právach a čo podľa nich panstvu prináleží“ Vybodkovaná časť v preklade predstavuje prázdne miesto v predtlači. To bolo v každej obci vyplnené podľa lokálnych pomerov.

Ssesty Punkt. Šiesty bod.
O Panských Prawech, a čzo podle nych Panstwu prinaležy. O panských právach a čo podľa nich panstvu prináleží.
§.I. §.I.
Kdy nektery Poddany bez Potomkuw zemre, techdy zanechane Grunty, a Gmany takoweho žaden z Poddanych sobe nema priwlastnowaty, ale gak nahle takowy Poddany zemre, hned smrt geho gruntownemu Panu má se oznamity, ktery Pan tyto tak, gako y tych Poddanych ktery uskočzily, Weczy, a Gmany podle Urideny Kraginskeho Titul.30. Partis 3. Tripartitalis, wyplaticze sprawedliwe Nadobity, a penežne Dluhy, z kterímy by bily takowe Grunty, a Gmany poddanske obtyžene, k swym Rukam muže wzity, wssakniczmeneg tak, aby Urideny Artik. 18. Roku 1723. zadržany, a zachowane bylo. Ak niektorý poddaný bez potomkov zomrie, vtedy zanechané grunty a vlastníctva takého poddaného nemá si nik z poddaných sebe privlastňovať, ale ako náhle taký poddaný zomrie, hneď smrť jeho gruntovému pánovi má sa oznámiť. Pán tieto veci, ako aj veci tých poddaných, ktorí zbehli z povinnosti podľa nariadenia krajinského Titul. 30. Partis 3. Tripartitalis spravodlivo nadobudne a peňažné dlhy, ktorými by boli takéto grunty zaťažené, musí vyplatiť tak, aby bolo dodržané nariadenie artikuly 18 roku 1723.
Ponewačz pak tam, kde Siroty zustanu, gruntowny Pan w Gmany po Smrty poddaneho pozustalem nemuže Cžastku mity, rownym Spusobem takowe Gmany, ktere nekomu na Rozdyl prysslo (ačzkolwek y tento by vyl brez potomkuw zemrel) wycz rozdílnych Pryteluw by se dotykalo, protož aby pryhoditelná Krywda byla wzdalena, w Gmany brez Potomkuw pozustalych Poddanych pansky Oficzíry samy od sebe buducze žadneho w Rozdily Spusobu nech nedelagu, než títowsseczky Weczy pry panskeg Stoliczy prawe, slussne, a gak na to zaleži, nech se predkladagu, a podle z wrchu doloženeho Tit. 30. dokonawagu, potom pak k Sudu Stolyčzneho Prawa nech se donassugu. Tam, kde siroty zostanú, gruntový pán nemôže mať vlastníctvo po smrti poddaného, po ktorom zostanú pozostalí. Taký majetok musí rozdeliť rovnou mierou medzi všetkých pozostalých. Ak by títo pozostalí nemali potomkov, potom nech sa panskí úradníci obrátia na stolicu, aby súd podľa stoličného práva  podľa Tit. 30 mohol vyniesť rozsudok o osude takýchto vecí.
§.II. §.II.
Gestliby se pryhodilo, žeby pro welmy twrde, a nemylosrdne zachazeny gruntownych Panuw, nektery Poddany potagemne utekl, a tak nektere Poddanych Domuw Mysta, a Grunty puste zustaly; techdy magu se takowe puste Grunty, neb Domy, ktere guž w Portach zapisane bily, neb nowym Sedlakom (gestliby se takowy pobehly Poddany naspatek nenawratily) odewzdaty; a nebo ginym Poddanym, ktery w temže Myste prebywagu, pod powinnosty Služby a Dankuw, ktere w temto Urnary gsu predepsane, zanechaty. Ak by sa stalo, že pre veľmi tvrdé a nemilosrdné zaobchádzanie gruntových pánov niektorý poddaný by potajomky utiekol,  a tak by miesta niektorých domov  a gruntov poddanských  pusté zostali, vtedy majú sa také pusté grunty alebo domy, ktoré už v portách zapísané boli, buď novým sedliakom (ak by sa takí utekajúci poddaní naspäť nevrátili) odovzdať alebo iným poddaným, ktorí v tomže mieste prebývajú, pod povinnosťou služby a dávok, ktoré v tomto urbári predpísané sú, zanechať.
§.III. §.III.
Wedle zmyslu 18. Artykula, pateho Dekretu Wladislawa Krale, a podle Artykula 22. Roku 1729. wsseligake Polowany, Loweny Ptakuw, Lapany Ryb w gakychkolwek ribnych wodach, Poddanym bude sylno, a ostro zakazane; ponewačz tato Sloboda k panskemu Prawu prinaležy a samym Panum gest zanechana. Podľa 18. artikuly piateho dekrétu kráľa Vladislava a podľa artikuly 22. z roku 1729 všelijaké poľovanie, odchyt vtákov a lov rýb v akýchkoľvek rybníkoch a riekach poddaným bude silno a ostro zakázané, pretože táto sloboda k panskému právu prináleží a samotným pánom je zanechaná.
§.IV. §.IV.
Ačkoliw Poddany tu Slobodu magu, aby za nektery Cžas, gak wysse gest doloženo, Wyno ssekowaly, a nebo prodawaly; wssakniczmeneg kde se takowy Hostinecz nachazy, ktery Pan gruntowny pro pocestnych Lydy wystawil, a nebo y buduczne wystawy, tehdy tam, a w takowem Hostinczy sam Pan prez cely Rok wsseligaky Trunek, a nek Napog muže ssenkowaty; Ponewacz wsselike ssenkowany Paleneho, a Pywa, gako y pryprawowany, a strogeny takowych Napowug pro samych gruntownych Panuw se zadržawa. Poddaní majú síce tú slobodu, aby v niektorom stanovenom čase, ako je vyššie doložené, víno čapovať alebo predávať, avšak kde sa taký hostinec nachádza, ktorý pán gruntový pre pocestných ľudí vystavil alebo v budúcnosti vystaví, v takom hostinci smie len pán nápoje čapovať. Na druhú stranu, akékoľvek čapovanie pálenky, piva, ako aj pripravovanie takých nápojov pre samotných gruntových pánov sa zakazuje.
§.V. §.V.
Gestli gruntowny Pan podle 36. Artikule, Roku 1550. Krčzmu swu nekteremu ze swych Poddanych zwery; techdy ten Poddany pokud ssenkuge, a nebo Krčzmarem gest, od podlužneg Tydnoweg Roboty ma slobodny bity; a krome toho ma gemu Pan, od gedneho každeho wissenkowaneho Okowa, čztiry Penize, a nebo Kralowske wiplatity. Ak gruntový pán podľa artikuly 36. z roku 1550 krčmu svoju niektorému zo svojich poddaných zverí, taký poddaný pokiaľ čapuje, alebo krčmárom je, od dlžnej týždennej roboty oslobodený má byť a okrem toho má jemu pán od jedného každého čapovaného sudu štyri peniaze vyplatiť.
§.VI. §.VI.
Wsseczky Garmačzne, a Trhowe Duchodky, gako y čzo se od Mysta na nych platity ma (gestly takowe nektereg Obczy skrze Kralowsku Slobodu, a nebo Privilegium negsu darowane a odewzdane) gako tež y Gatky, a pryslussne Myta, gakožto k panskymu Prawu, a Privilegialskym Slobodam prinaležegiczy, samym gruntownym Panum se zadržawagu, zanechane bity musegu. Všetky jarmočné a trhové dôchodky, ako i to, čo sa od miesta na nich platiť má (ak taký jarmočný poplatok skrz kráľovskú slobodu alebo privilégium nie sú darované a odovzdané), tak aj jatky a príslušné mýta na pozemkoch k panskému právu a privilegiálnym slobodám prináležiacim, samým gruntovým pánom odovzdané byť musia.

Tereziánska regulácia bola pomerne komplikovaná, pričom samotný urbár bol až výsledkom tohto procesu. Tejto záverečnej časti prechádzalo spísanie predurbárskeho stavu a to formou prieskumu na deväť otázok (examen ad novem puncta interrogatria). Jeho cieľom bolo zmapovať a zaevidovať hospodárske a sociálne pomery v každej obci. Viac o predurbárskom prieskume sa dočítate v článku Tereziánsky urbár.