Vojenský historický archív

Vojaci wehrmachtu

Vojenský historický archív (ďalej VHA) je zariadenie rezortu Ministerstva obrany Slovenskej republiky. V systéme vojenského archívnictva má postavenie koncového archívu. VHA sústreďuje, zabezpečuje ochranu a odbornú starostlivosť, spracúva a sprístupňuje archívne dokumenty – militáriá, ktoré vznikli činnosťou ústredných orgánov, inštitúcií a jednotiek Rakúsko-uhorskej armády, Československej armády (1918–1939), Slovenskej armády (1939–1945), Československej armády (1945–1992) a perspektívne aj dokumenty Armády Slovenskej republiky od roku 1993.

Tieto archívne fondy vznikli na území Slovenska. VHA spravuje aj archívne dokumenty zbierkového charakteru z oblasti vojenských dejín Slovenska bez ohľadu na miesto ich vzniku. Sú to predovšetkým dokumenty, ktoré vznikli činnosťou orgánov a osobností I. a II. Československého odboja alebo zbierky, ktoré sa týkajú vojenskej problematiky. Okrem písomností patria sem tiež služobné knihy (vojenské predpisy), fotografie, filmy, mikrofilmy, diapozitívy, mapy a rôzne tlačoviny.

VHA vznikol 1. mája 1994 ako súčasť novozriadeného Vojenského historického ústavu v Bratislave. Pre verejnosť bol archív sprístupnený od mája 1995. Svoje archívne fondy získal VHA najmä delimitáciou z Vojenského historického archívu v Prahe a z Vojenského správneho archívu v Olomouci. Hlavným zdrojom prísunu ďalších dokumentov je Vojenský archív (medziarchív), ktorý okrem spisov vojenskej evidencie osôb spravuje v súčasnosti tiež písomnosti vojenských útvarov a zariadení Československej armády, ktoré boli na Slovensku dislokované po roku 1945.

VHA uchováva v súčasnosti archívne fondy s rozsahom asi 3 000 bm. Z nich je len časť inventarizovaná, a to najmä archívne fondy Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (1939–1945) a vyššie vojenské veliteľstvá z tohto obdobia. Formou katalógov, inventárov a kartoték sú sprístupnené aj niektoré zbierky. Sú to najmä zbierky fotografií, filmov, spomienkových prác a dokumentov s tematikou odboja.

VOJENSKÝ HISTORICKÝ ARCHÍV (VHA)
Krajná 27
821 04 Bratislava
tel./fax: 02/48207720; 0960 319 020
E-mail: vha@vhu.sk
Web: www.vhu.sk

 

Vojenský historický archív je sprístupnený pre verejnosť:

utorok – štvrtok     07.30 – 11.00, 12.00 – 15.30

piatok     07.30 – 11.00

Súpis archívnych fondov a zbierok

VEDA

Vedecké ústavy

Vojenský historický ústav – oddelenie vojenských dejín Slovenska, 1969–1996, 4,24 bm.

OBDOBIE RAKÚSKO-UHORSKEJ ARMÁDY

Spoločná armáda

5. zborové veliteľstvo v Bratislave, 1883–1918, 166,86 bm.

Vojenské veliteľstvo v Bratislave, 1868–1884, 8,53 bm.

Vojenské veliteľstvo v Košiciach, 1917–1918, 0,12 bm.

Veliteľstvo 27. pešej divízie v Košiciach, 1875–1916, 4,12 bm.

Veliteľstvo 2. jazdeckej divízie v Bratislave, 1908–1918, 5,12 bm.

Veliteľstvo 27. pešej brigády v Bratislave, 1888–1914, 0,36 bm.

Veliteľstvo 16. jazdeckej brigády v Bratislave, 1871–1914, 3,64 bm.

Veliteľstvo 5. poľnej delostreleckej brigády v Komárne, 1885–1914, 7,50 bm.

Peší pluk č. 2 v Brašove, 1907–1916, 0,12 bm.

Peší pluk č. 25 v Lučenci, 1917–1918, 0,37 bm.

Peší pluk č. 51 v Maros-Vásárhely, 1915, 0,12 bm.

Zborová dôstojnícka škola v Bratislave, 1892–1918, 1,60 bm.

Zborová dôstojnícka škola v Košiciach, 1900, 0,87 bm.

Vojenské stavebné oddelenie zboru č. 5 v Bratislave, 1893–1918, 0,25 bm.

Vojenské stavebné oddelenie zboru č. 6 v Košiciach, 1876–1911, 0,12 bm.

Vojenské stavebné riaditeľstvo v Košiciach, 1872–1877, 0,12 bm.

Miestne veliteľstvo v Bratislave, 1879–1918, 7,26 bm.

Doplňovacie okresné veliteľstvo č. 67 v Prešove, 1914–1915, 0,24 bm.

Veliteľstvo predmostia v Bratislave, 1915, 0,03 bm.

Vojenské staničné veliteľstvo v Bratislave, 1878–1918, 4,85 bm.

Ženijné riaditeľstvo v Bratislave, 1857–1899, 0,12 bm.

Ženijné riaditeľstvo v Komárne, 1808–1918, 0,25 bm.

Ženijné riaditeľstvo v Košiciach, 1853–1895, 0,12 bm.

Divízny súd v Bratislave, 1914–1918, 0,84 bm.

Divízna (zborová) nemocnica č. 9 v Bratislave, 1885–1938, 2,45 bm.

Posádková nemocnica č. 18 v Komárne, 1916, 0,12 bm.

Vojenská invalidovňa v Trnave, 1793–1921, 19,90 bm.

Ústredný konský dvor v Ružomberku, 1915, 0,10 bm.

Zajatecký tábor v Šamoríne, 1914–1918, 20,50 bm.

Uhorská kráľovská zemebrana

III. uhorské kráľovské zemebranecké dištriktné veliteľstvo v Košiciach, 1913–1917, 0,12 bm.

IV. uhorské kráľovské zemebranecké dištriktné veliteľstvo v Bratislave, 1869–1918, 74,30 bm.

Zemebranecké okresné veliteľstvo v Trenčíne, 1908–1918, 0,36 bm.

37. zemebranecká pešia divízia v Starej Ďali (dnes Hurbanovo), 1910, 0,12 bm.

Zemebranecký peší pluk č. 16 (honvéd) v Banskej Bystrici, 1916, 0,12 bm.

Zemebranecký peší pluk č. 18 (honvéd) v Šoproni, 1915, 0,12 bm.

Honvédske (zemebranecké) pluky – zlomky, 1906–1918, 0,12 bm.

OBDOBIE ČESKOSLOVENSKEJ BRANNEJ MOCI 1919–1939

Dočasné vojenské veliteľstvá na Slovensku v rokoch 1918–1920

Veliteľstvo úseku v Biskupiciach, 1919–1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo úseku v Devínskej Novej Vsi, 1919–1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo úseku v Komárne, 1919–1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo úseku moravského v Malackách, 1919–1920, 0,24 bm.

Veliteľstvo podúseku v Šamoríne, 1919, 0,12 bm.

Veliteľstvo mesta Bratislava, 1919–1920, 1,12 bm.

Veliteľstvá bojových skupín, 1918–1919, 0,75 bm.

Delostrelecké útvary na Slovensku, 1918–1919, 0,12 bm.

Prvý pluk Slovenskej slobody v Ružomberku, 1918–1919, 0,24 bm.

Výcviková skupina č. 1 v Hlohovci, 1919, 0,12 bm.

Výcviková skupina č. 2 vo Veľkej Bytči, 1919, 0,12 bm.

Prednosta vojenskej zdravotníckej služby na Slovensku v Košiciach, 1919, 0,24 bm.

Vojenská polícia v Košiciach a Trnave, 1919, 0,24 bm.

Poľné četníctvo na Slovensku, 1919–1920, 3,25 bm.

ORGÁNY ČESKOSLOVENSKEJ VOJENSKEJ SPRÁVY NA SLOVENSKU V ROKOCH 1919–1939

Vyššie veliteľstvá

Zemské vojenské veliteľstvo v Bratislave, 1919–1939, 62 bm, I.

Zemské vojenské veliteľstvo v Košiciach, 1925–1939, 4,50 bm.

Zemský delostrelecký inšpektorát pre Slovensko v Bratislave, 1919–1920, 0,24 bm.

Veliteľstvo V. zboru v Trenčíne, 1936–1939, 3,45 bm.

Veliteľstvo VI. zboru v Košiciach, 1936–1937, 7,57 bm.

Veliteľstvo VII. zboru v Bratislave, 1936–1939, 16,06 bm.

Veliteľstvo 9. pešej divízie v Bratislave, 1933–1939, 2,45 bm.

Veliteľstvo 10. pešej divízie v Banskej Bystrici, 1919–1930, 0,85 bm.

Veliteľstvo 11. pešej divízie v Košiciach, 1919–1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo 15. pešej divízie v Trenčíne, 1937–1939, 1,50 bm.

Veliteľstvo 16. pešej divízie v Ružomberku, 1938, 0,12 bm.

Veliteľstvo 3. rýchlej divízie v Bratislave, 1938–1939, 1,15 bm.

Veliteľstvo 17. pešej brigády v Bratislave, 1919, 0,29 bm.

Veliteľstvo 18. pešej brigády v Žiline, 1919–1937, 0,12 bm.

Veliteľstvo 19. pešej brigády v Lučenci, 1919–1937, 0,12 bm.

Veliteľstvo 20. pešej brigády v Nitre, 1919–1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo 21. pešej brigády v Košiciach, 1919–1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo 24. pešej brigády v Michalovciach, 1919–1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo 22. pešej brigády v Prešove, 1919–1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo 1. horskej brigády v Ružomberku, 1937, 0,70 bm.

Veliteľstvo 2. horskej brigády v Spišskej Novej Vsi, 1927, 0,12 bm.

Veliteľstvo 9. poľnej delostreleckej brigády v Trnave, 1936–1937, 0,55 bm.

Veliteľstvo 10. poľnej delostreleckej brigády v Nových Zámkoch, 1937, 0,12 bm.

Veliteľstvo 11. poľnej delostreleckej brigády v Košiciach, 1919–1937, 0,12 bm.

Veliteľstvo 3. jazdeckej brigády v Bratislave, 1923–1937, 1,73 bm.

Veliteľstvo 4. jazdeckej brigády v Košiciach, 1933–1937, 2,25 bm.

Veliteľstvo 3. motomechanizovanej brigády v Bratislave, 1938, 0,12 bm.

Miestne veliteľstvá

Posádkové veliteľstvo v Bošanoch, 1938–1939, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Bratislave, 1919–1939, 0,95 bm.

Posádkové veliteľstvo v Čadci, 1936–1939, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Galante, 1919–1920, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Komárne, 1919, 0,25 bm.

Posádkové veliteľstvo v Košiciach, 1919–1937, 0,25 bm.

Posádkové veliteľstvo v Leviciach, 1923–1937, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Lučenci, 1919–1938, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Nitre, 1919, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Nových Zámkoch, 1919–1937, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Topoľčanoch, 1919–1938, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Trenčíne, 1918–1931, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Trnave, 1918–1938, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Zlatých Moravciach, 1934–1939, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Žiline, 1919–1927, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvá na Slovensku, 1918–1939, 0,24 bm.

Železničné veliteľstvá

Československé vojenské riaditeľstvo dráh pre Slovensko v Trenčianskych Tepliciach, 1919–1920, 0,12 bm.

Železničné traťové veliteľstvo v Bratislave, 1918–1919, 0,12 bm.

Železničné traťové veliteľstvo v Košiciach, 1932, 0,12 bm.

Železničné traťové veliteľstvo v Žiline, 1918–1919, 0,12 bm.

Veliteľstvá výcvikových táborov

Výcvikový tábor v Plaveckom Podhradí a na Tureckom vrchu, 1937–1938, 0,12 bm.

Obvodné ústredia pre výcvik

Obvodné ústredie pre výcvik v Komárne, 1920–1921, 0,24 bm.

Obvodné ústredie pre výcvik v Košiciach, 1920, 0,12 bm.

Veliteľstvá útvarov zbraní

Pechota

Veliteľstvo pešieho pluku 7 “Tatranský” v Nitre, 1931–1938, 0,62 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 12 “Generála M. R. Štefánika” v Komárne, 1914–1938, 0,12 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 14 v Košiciach, 1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 16 v Rožňave, 1920, 0,12 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 17 v Trenčíne, 1926–1939, 0,87 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 20 v Michalovciach, 1921, 0,12 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 23 “Amerických Slovákov” v Trnave, 1938, 0,87 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 25 v Lučenci, 1931–1939, 1,37 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 26 v Banskej Bystrici, 1920–1921, 0,12 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 32 “Gardský” v Košiciach, 1918–1938, 0,63 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 37 v Levoči, 1918–1938, 0,12 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 39 “Výzvedný generála Grazianiho” v Bratislave, 1920–1939, 0,84 bm.

Veliteľstvo pešieho pluku 41 “Dr. E. Beneša” v Žiline, 1924–1939, 0,84 bm.

Veliteľstvo horského pešieho pluku 1 v Turčianskom Svätom Martine, 1920–1921, 0,01 bm.

Veliteľstvo horského pešieho pluku 2 v Ružomberku, 1920–1921, 0,01 bm.

Veliteľstvo horského pešieho pluku 3 v Poprade, 1921–1938, 0,02 bm.

Veliteľstvo horského práporu I v Lúčkach, 1921–1933, 0,12 bm.

Veliteľstvo horského práporu II v Trstenej, 1918–1933, 0,12 bm.

Veliteľstvo horského práporu III v Dolnom Kubíne, 1921–1932, 0,12 bm.

Veliteľstvo horského práporu IV v Liptovskom Svätom Mikuláši, 1920–1933, 0,12 bm.

Veliteľstvo horského práporu V v Ružomberku, 1919–1933, 0,12 bm.

Veliteľstvo horského práporu VI v Ružomberku, 1925–1932, 0,03 bm.

Veliteľstvo horského práporu VII v Poprade, 1920–1921, 0,03 bm.

Veliteľstvo horského práporu VIII v Kežmarku, 1920, 0,03 bm.

Veliteľstvo horského práporu IX v Podolínci, 1920–1922, 0,03 bm.

Veliteľstvo horského práporu X v Sabinove, 1921–1922, 0,04 bm.

Veliteľstvo horského práporu XI v Bardejove, 1921, 0,04 bm.

Veliteľstvo horského práporu XII v Levoči, 1921, 0,04 bm.

Veliteľstvo hraničiarskeho práporu 10 v Trebišove, 1920–1939, 2,83 bm.

Veliteľstvo hraničiarskeho práporu 11 v Parkani (dnes Štúrovo), 1931–1938, 0,94 bm.

Delostrelectvo

Veliteľstvo delostreleckého pluku 9 “T. G. Masaryka” v Žiline, 1927–1939, 0,62 bm.

Veliteľstvo delostreleckého pluku 11 v Košiciach, 1933–1939, 0,25 bm.

Veliteľstvo delostreleckého pluku 15 v Topoľčanoch, 1938–1940, 0,25 bm.

Veliteľstvo delostreleckého pluku 110 v Nitre, 1920–1937, 0,62 bm.

Veliteľstvo delostreleckého pluku 126 v Komárne, 1921, 0,01 bm.

Veliteľstvo delostreleckého pluku 153 v Bratislave, 1930–1939, 0,36 bm.

Veliteľstvo delostreleckého pluku 202 v Prešove, 1932–1936, 0,12 bm.

Veliteľstvo delostreleckého oddielu 260 v Lučenci, 1931–1934, 0,16 bm.

Veliteľstvo delostreleckého oddielu 261 v Betliari, 1919–1938, 0,12 bm.

Veliteľstvo delostreleckého oddielu 262 vo Vranove nad Topľou, 1920–1934, 0,12 bm.

Letectvo

Veliteľstvo leteckého pluku 3 “Generála M. R. Štefánika” v Nitre, 1922–1938, 1,20 bm.

Jazdectvo

Veliteľstvo jazdeckého pluku 3 “Svätopluka kniežaťa Veľkomoravského” v Nových Zámkoch, 1935–1939, 0,12 bm.

Veliteľstvo jazdeckého pluku 5 v Košiciach, 1920–1939, 3,61 bm.

Ženijné vojsko

Veliteľstvo ženijného pluku 3 v Komárne, 1918–1939, 1,50 bm.

Veliteľstvo ženijného pluku 4 v Bratislave, 1925–1939, 0,72 bm.

Veliteľstvo ženijného pluku 6 v Bratislave, 1934–1939, 0,36 bm.

Veliteľstvo ženijného práporu 12 v Komárne, 1936–1939, 0,24 bm.

Veliteľstvo samostatného vodného práporu v Bratislave, 1922–1933, 0,60 bm.

Oddiel československého vojnového loďstva pre Dunaj v Bratislave, 1921, 0,12 bm.

Telegrafné vojsko

Veliteľstvo telegrafného práporu 3 v Trnave, 1920–1924, 0,24 bm.

Veliteľstvo telegrafného práporu 4 v Prešove, 1938, 0,24 bm.

Vozatajstvo

Veliteľstvo vozatajského práporu 4 v Bratislave, 1919, 0,10 bm.

Veliteľstvo vozatajského práporu 5 v Košiciach, 1925–1933, 0,12 bm.

Automobilové vojsko

Veliteľstvo automobilového práporu 3 v Bratislave, 1921, 0,12 bm.

Služby

Výzbrojná služba

Zemská zbrojnica III v Leopoldove, 1935, 0,12 bm.

Zborová zbrojnica 6 v Košiciach, 1921, 0,12 bm.

Zborová zbrojnica 7 v Bratislave, 1938, 0,12 bm.

Divízna zbrojnica 10 v Leopoldove, 1921–1927, 0,12 bm.

Zbrojno-technický úrad 4 v Považskej Bystrici, 1936–1944, 0,12 bm.

Vojenská továreň 4 v Žiline, 1937–1938, 0,12 bm.

Vojenská továreň 5 v Zemianskych Kostoľanoch, 1938–1939, 0,25 bm.

Letecká služba

Zemský letecký sklad III v Nitre, 1932–1939, 0,48 bm.

Automobilová služba

Automobilová zbrojovka 2 v Trenčíne, 1922–1927, 0,12 bm.

Stavebná služba

Zemské stavebné riaditeľstvo v Bratislave, 1921–1936, 5,20 bm.

Zemské stavebné riaditeľstvo v Košiciach, 1925–1936, 2,70 bm.

Stavebné riaditeľstvo V. zboru v Trenčíne, 1937–1938, 8,25 bm.

Stavebné riaditeľstvo VI. zboru v Košiciach, 1937–1938, 6 bm.

Stavebné riaditeľstvo VII. zboru v Bratislave, 1937–1938, 6 bm.

Vojenská stavebná správa v Banskej Bystrici, 1937–1938, 0,12 bm.

Vojenská stavebná správa v Bratislave, 1938–1939, 0,12 bm.

Vojenská stavebná správa v Komárne, 1937–1938, 0,12 bm.

Vojenská stavebná správa v Žiline, 1937–1939, 0,12 bm.

Vojenská stavebná odbočka 9 v Bratislave, 1922–1935, 0,12 bm.

Vojenská stavebná odbočka 10 v Banskej Bystrici, 1921–1936, 0,12 bm.

Vojenská stavebná odbočka 11 v Košiciach, 1923–1936, 0,12 bm.

Vojenské stavebné dozory, 1919–1939, 1,37 bm.

Vojenské správy budov, 1931–1938, 0,05 bm.

Vojenské vedenie stavieb v Žiline, 1925–1931, 0,12 bm.

Vojenské vedenie stavieb v Trenčíne, 1925–1932, 0,12 bm.

Intendančná služba

Zborový proviantný sklad 9 v Bratislave, 1935, 0,31 bm.

Zborový proviantný sklad 10 vo Zvolene, 1936–1938, 0,12 bm.

Doplňovacia a počtová služba

Doplňovacie okresné veliteľstvo v Brezne nad Hronom, 1919–1937, 0,12 bm.

Doplňovacie okresné veliteľstvo v Nitre, 1919–1938, 0,50 bm.

Doplňovacie okresné veliteľstvo v Trenčíne, 1919–1941, 0,12 bm.

Doplňovacie okresné veliteľstvá, 1919–1940, 0,24 bm.

Remontná služba

Veliteľstvo evidencie konstva 9 v Bratislave, 1939, 0,12 bm.

Veliteľstvo evidencie konstva 10 v Banskej Bystrici, 1938–1939, 0,01 bm.

Veliteľstvo evidencie konstva 13 v Trenčíne, 1937–1942, 0,24 bm.

ZDRAVOTNÍCTVO A SOCIÁLNA STAROSTLIVOSŤ

Nemocnice

Divízna (zborová) nemocnica 9 v Bratislave, 1885–1938, 2,45 bm.

Divízna (zborová) nemocnica 11 v Košiciach, 1918–1930, 0,12 bm.

Posádková nemocnica v Nitre, 1934–1939, 0,02 bm.

Posádková nemocnica v Komárne, 1919, 0,01 bm.

Posádková nemocnica v Ružomberku, 1920–1938, 0,24 bm.

Posádková nemocnica v Trenčíne, 1918–1932, 0,12 bm.

Posádkové nemocnice v Prešove, Ružomberku, Trnave, Trenčíne, 1918–1919, 0,12 bm.

Vojenská invalidovňa 2 v Trnave, 1919 –1921, 1 bm.

Kúpele a ozdravovne

Vojenský kúpeľný ústav v Piešťanoch, 1920–1939, 0,12 bm.

Vojenský kúpeľný ústav v Číži, 1923–1938, 0,12 bm.

Odborné liečebné ústavy

Vojenský ústav pre choroby nervové a duševné v Trnave, 1929–1939, 0,62 bm.

Iné zdravotnícke zariadenia

Vojenský zdravotnícky sklad pri Liptovskom Svätom Mikuláši, 1927–1938, 0,12 bm.

JUSTÍCIA

Divízny súd v Banskej Bystrici, 1922–1939, 2,90 bm.

Divízny súd v Bratislave, 1931–1939, 3,42 bm.

Divízny súd v Košiciach, 1922–1939, 4,54 bm.

Brigádny súd v Bratislave, 1932–1936, 0,41 bm.

Brigádny súd v Banskej Bystrici, 1931–1939, 0,04 bm.

Brigádny súd v Košiciach, 1922–1937, 0,17 bm.

Kárne (disciplinárne) výbory

Kárny výbor Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, 1929–1934, 0,32 bm.

Kárny výbor VI. zboru v Košiciach, 1938, 0,12 bm.

Kárny výbor 9. divízie v Bratislave, 1923–1939, 0,55 bm.

Kárny výbor 10. divízie v Banskej Bystrici, 1924–1933, 0,24 bm.

Kárny výbor 11. divízie v Košiciach, 1934, 0,12 bm.

Kárny výbor 15. divízie v Trenčíne, 1938, 0,12 bm.

ŠKOLSTVO

Vojenské školy

Škola dôstojníkov ľahkého delostrelectva v zálohe v Bratislave, 1928–1932, 0,12 bm.

Škola dôstojníkov hrubého delostrelectva v zálohe v Bratislave, 1933–1938, 0,12 bm.

Škola dôstojníkov ľahkého delostrelectva v zálohe v Košiciach, 1928–1938, 0,37 bm.

Škola dôstojníkov ľahkého delostrelectva v zálohe v Žiline, 1938–1939, 0,12 bm.

Podkováčska škola v Košiciach, 1927–1938, 0,25 bm.

Etapné jednotky

Etapný prápor 3 v Galante, 1919–1920, 0,50 bm.

Etapný prápor 4 v Prievidzi, 1920, 0,12 bm.

Etapný prápor 7 vo Vrútkach, 1919–1920, 0,24 bm.

Polovojenské formácie

Stráž obrany štátu

Prápor stráže obrany štátu v Nitre, 1938–1939, 0,12 bm.

Prápor stráže obrany štátu v Nových Zámkoch, 1937, 0,12 bm.

INÉ ARCHÍVNE FONDY

Vojenské hroby a cintoríny na Slovensku, 1914–1918, 11,50 bm.

OBDOBIE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 1939–1945

Ministerstvá Slovenskej republiky v rokoch 1939–1945

Ministerstvo národnej obrany, 1939–1945, 279 bm, I.

Orgány vládnej moci v rokoch 1939–1945

Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky v Bratislave, 1940–1945, 0,12 bm, I.

Vyššie veliteľstvá

Krajinské vojenské veliteľstvo v Bratislave, 1939, 2,63 bm, I.

Hlavné vojenské veliteľstvo v Bratislave, 1939–1940, 22,88 bm, I.

Veliteľstvo pracovného zboru v Bratislave, 1940–1945, 21,88 bm.

Veliteľstvo brannej výchovy v Banskej Bystrici, 1943–1944, 0,12 bm.

Veliteľstvo vzdušných zbraní v Trenčíne, 1941–1944, 0,38 bm, I.

Veliteľstvo pozemného vojska v Banskej Bystrici, 1940–1944, 5,38 bm, I.

Veliteľstvo armády, 1941–1943, 0,63 bm, I.

Veliteľstvo Bernolák, 1939, 1 bm, I.

Pohraničná stráž, 1940–1941, 0,12 bm.

Civilná protiletecká ochrana v Bratislave, 1942–1945, 0,12 bm.

Rýchla divízia a jej podriadené jednotky, 1941–1945, 26,38 bm, I.

Zaisťovacia divízia a jej podriadené jednotky, 1941–1945, 12,50 bm, I.

Veliteľstvo divíznej oblasti 1 v Trenčíne, 1939–1945, 13 bm, I.

Veliteľstvo divíznej oblasti 2 v Banskej Bystrici, 1939–1940, 1,75 bm, I.

Veliteľstvo divíznej oblasti 3 v Prešove, 1939–1944, 1,38 bm, I.

Miestne veliteľstvá

Posádkové veliteľstvo v Bošanoch, 1939, 0,12 bm.

Posádkové veliteľstvo v Bratislave, 1939–1945, 1 bm.

Posádkové veliteľstvo v Novom Meste nad Váhom, 1940–1945, 0,62 bm.

Posádkové veliteľstvá, 1939–1944, 0,24 bm.

Veliteľstvo vojenského prístavu v Bratislave, 1943–1944, 0,24 bm.

Veliteľstvá útvarov zbraní

Pechota

Pešie pluky, 1940–1943, 0,88 bm.

Delostrelectvo

Delostrelecké pluky, 1939–1942, 0,48 bm.

Delostrelecký pluk 11, 1943, 0,24 bm.

Delostrelecký pluk 153 v Bratislave, 1939–1940, 0,24 bm.

Delostrelecký protilietadlový pluk v Trenčíne – Zlatovciach, 1941–1944, 0,60 bm.

Letectvo

Letecký pluk v Piešťanoch, 1940–1944, 0,38 bm.

Ženijné vojsko

Ženijné jednotky, 1939, 0,12 bm.

Služby

Automobilová služba

Zborový automobilový park v Zlatovciach, 1944, 0,12 bm.

Stavebná služba

Vojenská stavebná správa v Bratislave, 1940–1945, 27 bm.

Pionierska stavebná skupina III v Trenčíne, 1945, 0,38 bm.

Styčný dôstojník pri Ministerstve dopravy a verejných prác, 1942–1944, 0,38 bm.

Intendančná služba

Vojenský technický a chemický ústav v Zemianskych Kostoľanoch, 1939–1943, 0,75 bm.

Doplňovacia a počtová služba

Doplňovacie okresné veliteľstvo v Liptovskom Mikuláši, 1939–1944, 0,12 bm.

Doplňovacie okresné veliteľstvo v Nitre, 1939–1944, 0,36 bm.

Doplňovacie okresné veliteľstvo v Prešove, 1939–1945, 0,12 bm.

Doplňovacie okresné veliteľstvo v Ružomberku, 1939–1945, 0,12 bm.

Doplňovacie okresné veliteľstvo v Žiline, 1939, 0,12 bm.

Doplňovacie okresné veliteľstvá, 1939–1945, 0,12 bm.

Vojenský účtovný a cenzúrny úrad v Bratislave, 1939–1945, 5,88 bm.

ŠKOLSTVO

Vojenské školy

Vojenská akadémia v Bratislave, 1940–1943, 0,24 bm.

Vysoká vojenská škola v Bratislave, 1942–1943, 1,38 bm.

Divízna bojová škola 1. pešej divízie, 1943, 0,12 bm.

Škola dôstojníkov hospodárskej služby v zálohe v Trenčíne, 1940–1944, 0,38 bm.

Škola pre výchovu dôstojníkov duchovnej správy v zálohe v Pezinku, 1943, 0,12 bm.

ZDRAVOTNÍCTVO A SOCIÁLNA STAROSTLIVOSŤ

Nemocnice

Vojenská nemocnica v Bratislave, 1940–1945, 8,88 bm.

Vojenská nemocnica v Ružomberku, 1940–1944, 5,50 bm.

Odborné liečebné ústavy

Vojenský liečebný ústav v Piešťanoch, 1937–1944, 5,13 bm.

Vojenský ústav chorôb duševných a nervových v Trnave, 1940–1944, 2,88 bm.

Iné zdravotnícke zariadenia

Vojenský zdravotnícky sklad v Liptovskom Mikuláši, 1939–1945, 0,12 bm.

Iné sociálne inštitúcie

Rekreačné stredisko v Smrekovici, 1939–1945, 0,12 bm.

JUSTÍCIA

Vojenské súdy

Vojenský súd v Banskej Bystrici, 1941–1944, 3,50 bm.

Vojenský súd v Bratislave, 1939–1944, 30,84 bm.

Hlavný vojenský súd v Banskej Bystrici, 1940–1944, 0,12 bm.

Poľný súd Zaisťovacej a 2. technickej divízie, 1942–1944, 0,12 bm.

Nápravno-výchovné a kárne zariadenia

Vojenská trestnica v Bratislave, 1939–1945, 1,08 bm.

Vojenská väznica v Banskej Bystrici, 1939–1943, 0,24 bm.

Vojenská väznica v Bratislave, 1939–1944, 1 bm.

Vojenská väznica v Prešove, 1941–1944, 0,12 bm.

Poľná väznica 2. technickej divízie, 1939–1944, 0,12 bm.

Orgány prokuratúry

Vojenský prokurátor v Bratislave, 1939–1944, 0,38 bm.

Poľný prokurátor Zaisťovacej a Rýchlej divízie, 1941–1944, 0,12 bm.

OBDOBIE ČESKOSLOVENSKEJ ARMÁDY (1944) 1945–1992

Banderovci, 1945–1948, 12,60 bm, I.

I. československá armáda na Slovensku, 1944, 2 bm, I.

OSOBNÉ FONDY

Ferdinand Michal Čatloš, 1914–1971, 1,38 bm, I.

ZBIERKY

Rozsudky vojenských súdov, 1939–1944, 0,12 bm.

Zbierka písomností z obdobia Slovenskej republiky, 1939–1945, 0,12 bm.

Zbierka písomností I. československej armády na Slovensku, 1944, 4,13 bm, I.

Zbierka písomností z protifašistického odboja, 1937–1947, 0,63 bm, I.

Zbierka písomností z partizánskeho hnutia, 1942–1945, 6,88 bm, I.

Zbierka písomností Slovensko 1938–1945, 1938–1945, 6,25 bm, I.

Zbierka písomností Slovenskej národnej rady a národných výborov, 1944–1945, 0,88 bm, I.

Zbierka písomností Zväzu protifašistických bojovníkov, 1948–1968, 0,63 bm, I.

Zbierka písomností zo Slovenského národného povstania, 1944, 1,38 bm, I.

Zbierka rozhlasových dokumentov, 1939–1945, 1,50 bm, I.

Zbierka rádiogramov, 1944, 0,12 bm, I.

Zbierka fotografií, 20. st., 20 000 kusov, K.

Zbierka vojenských filmov, 2. pol. 20. st., 886 kusov, K.

Zbierka Rakúsko-uhorskej armády, 1914–1918, 0,60 bm.

Zbierka československého odboja v 1. svetovej vojne, 1914–1918, 0,12 bm.

Zbierka Československej armády, 1919–1939, 0,24 bm.

Zbierka kópií zo zahraničných archívov, 1938–1955, 1,50 bm, I.

Zbierka máp a plánov, koniec 19. st.–20. st., 6 600 kusov.

Zbierka mikrofilmov, 1970–1989, 560 kusov.

Zbierka vojensko-historických prác, 2. pol. 20. st., 876 kusov.

Zbierka spomienkových prác, (1848) 1914–1989, 502 kusov, I.

Údaje sú z publikácie Informatívny sprievodca osobitných archívov Slovenskej republiky, ktorú vydal odbor archívnictva a spisovej služby MV SR v Bratislave v roku 2001.

54 thoughts on “Vojenský historický archív

  • 14. februára 2010 at 19:01
    Permalink

    Dobry den, presnu odpoved Vam nedam, ale existuje niekolko databaz, resp. stranok, kde je mozne aspon co-to najst. Velmi dobry clanok o Vasom predmete zaujmu napisal historik Anton Hrnko na svojom blogu a ak ho niekto v diskusii oslovi, vsimol som si, ze je velmi napomocny: http://www.hrnko.sk/2008/03/05/po-stopach-slovenskych-vojakov-na-talianskom-fronte/
    Na nasledujucej rakuskej stranke najdete vsetko o RU armade: http://www.mlorenz.at/index.htm a na zaver stranka madarskeho ministerstva obrany s databazami z niektorych rokov: http://www.hm-him.hu/hun/adatb.php?aazon=1&elso=0
    Na madarskych strankach sa snazte najst link so slovickom “névmutató”, co znamena menny register, alebo “Kereső” (hladanie). Priezvisko Vasho predka zadavajte v madarskom tvare “Ambros”, alebo “Ambross”.

  • 4. marca 2010 at 16:48
    Permalink

    Dobrý deň, chcel by som Vás pekne poprosiť o zistenie skutočnosti kedy a kde padol, prípadne kde je pochovaný moj starý otec Vincent Šranko nar.2.5.1880 v Bábindole okres Nitra. Menovaný narukoval do 1.svetovej vojny odkial sa už nikdy nevrátil. Jeho manželka a moja babka Karolína Šranková rod.Dubajová bytom Klasov okres Nitra má uvedené v sobášnom liste, že na základe rozhodnutia Sedrie Nitra č.F1.II-3650/23-5 bol dňa 31.12.1918 vyhlásený za mrtveho.Písomne som sa dotazoval i vo Voj.hist.archíve vo Viedni, ako i u pána Doktora Hrnku no však všetko negatívne. Za odpoveď vopred ďakujem. Šranko Ludevít

  • 7. marca 2010 at 9:54
    Permalink

    Nuz ak Vam nevedeli odpovedat vo Viedni, tak uz potom neviem kto. Snad by este stalo za pokus preskumat Vami uvedeny spis nitrianskej sedrie (zupneho sudu) – ak teda existuje, pretoze napr. spisy uvedeneho typu trencianskej sedrie sa po prechode frontu “zasluhou” ruskej armady nezachovali (osobna skusenost, pretoze mam podobny zaznam, ktory som chcel preverit).

  • 30. júna 2010 at 17:07
    Permalink

    Chcem sa opýtať,či niekto nevie niečo bližšie ohľadom Pešieho pluku 1 “Javorinský prápor” Spišská Nová Ves?Čítal som denník priameho účastníka bojov v 2.sv.vojne,a v ňom píše,že do takého pluku v roku 1940 narukoval.
    Ďakujem.

  • 22. júla 2010 at 22:13
    Permalink

    Zdravím, zaujímalo by ma, či je možné zistiť, kde a či slúžil vojenskú službu Adolf Drexler, Ing. arch. narodený 3. júna 1905 v Zlatých Moravciah. V archíve v Horných Krškanoch mi našli zmienky o tom, že odvod absolvoval v zahraničí, študoval pravdepodobne v Budapešti. No po štúdiách cca od roku 1930 do februára 1939 žil na Slovensku.

    • 23. júla 2010 at 17:18
      Permalink

      Pekný deň, ak sa narodil v roku 1905, predpokladám, že odvod absolvoval po vzniku ČSR. Osobne som sa pred pár dňami na Vojenský historický archív obrátil a tu je prvá odpoveď, ktorá bude snáď užitočná aj pre vás: “treba doložiť doklad o príbuzenskom pomere, kedže ide o vášho starého otca tak rodný list váš a vášho otca, v prípade ostatných príbuzných by bolo potrebné splnomocnenie od príbuzných ľudí, ktorých doklady požadujete”.

  • 25. júla 2010 at 11:36
    Permalink

    nie je to môj príbuzný, či a kde má príbuzných neviem, zomrel pravdepodobne slobodný a bezdetný v roku 1955 v Británii, mňa zaujíma jeho profesionálna činnosť – bol architekt. Chcela by som vedieť, či v období 1. čs. republiky po skončení vysokoškolského štúdia musel odvedený mladý muž absolvovať aj povinnú vojenskú službu.

    • 25. júla 2010 at 12:30
      Permalink

      V prvej ČSR bol v roku 1920 vyhlásený branný zákon zahŕňajúci všeobecnú brannú povinnosť. Dĺžka služby bola stanovená spočiatku na 14 mesiacov. Od roku 1924 sa slúžilo 18 mesiacov a od roku 1933 vzhľadom na napätú medzinárodnú situáciu dva roky. Po ukončení základnej vojenskej služby bol každý povinný absolvovať štyri cvičenia v celkovej dĺžke 14 týždňov, dôstojníci a rotmajstri päť mesačných cvičenie.
      V roku 1927 novela branného zákona zaviedla inštitút náhradnej zálohy: muži odvedení nad stanovenú hranicu brancov v jednom roku (určená na 70 tisíc) boli zaraďovaní do náhradnej zálohy. Úľavy zo základnej vojenskej služby sa týkali najmä živiteľov rodín, majiteľov poľnohospodárskych usadlostí, malých a stredných živností a obchodov a podobne.

  • 25. júla 2010 at 12:56
    Permalink

    ďakujem za informáciu, dúfam že mám akú takú nádej, že o ňom vo Vojenskom archíve v Trnave niečo zistím.

    • 25. júla 2010 at 13:33
      Permalink

      Držím palce! Dajte potom vedieť, nech sa ostatní môžu inšpirovať.

  • 28. júla 2010 at 22:00
    Permalink

    Dobrý deň, prosím o radu – ako postupovať pri pátraní po ruskom vojakovi / dôstojníkovi lekárovi, ktorý pomohol mojim starým rodičom v období krátko po II. sv. vojne v Devíne pri Bratislave, kde krátko pôsobil ako člen príslušnej jednotky po príchode jeho jednotky z Brna. Vieme o ňom len to, ze sa volal Ivan Šepovalov alebo Šapovalov, mal 31 rokov (pravdepodobný r.narodenia 1915), pochádzal z Rostova a vyštudoval v Leningrade.Odišiel zo Slovenska s poslednými ruskými jednotkami (presný čas nevieme).
    Ďakujem za každú radu, ktorá pomôže zistiť jeho osud.

  • 28. júla 2010 at 22:26
    Permalink

    pravdepodobne Vám pomôže len pátranie v ruskom vojenskom archíve, pozrite si kontakt na http://www.cesarch.cz, alebo na stránkach Spoločnosti slovenských archivárov.

  • 22. augusta 2010 at 11:17
    Permalink

    Dobrý deň, chcela by som zistiť, čo sa stalo s p. Balla Gyorgy, hodnosti káplár, ktorý slúžil v Levoči v roku 1888,možno aj skôr.
    Prosím o radu,kde by som našla stopu.

    Ďakujem.

  • 22. augusta 2010 at 22:05
    Permalink

    Dobrý deň.
    Pochádzam zo Senice a asi pred rokom mi ukázal dedo z babkou hrob rodinného známeho padlého vojaka.Rôzne zisťujem o ňom ale viem iba o ňom málo…
    Bojoval počas 2sv
    Pavol Mikulík
    pochádzal z dediny Čáčov pri Senici
    narodil sa 4.2.1919
    bombou zranený 3.4.1945
    a presmutne dokonal 28.4.1945
    a je pochovaný vo Viedni a mal hodnosť VOJÁK ČATNÍK

    čo som zistil na internete tak iba pár slov
    Pavol Mikulík v Maďarsku pri leteckom nálete r. 1945

    Snad mi niečo o ňom viacej pomôže.na internete je toho málo(1 stránka)a večinu je tam o hercovi Pavol Mikulík ktorí neni pre mňa podstatný

  • 28. augusta 2010 at 16:36
    Permalink

    Dobrý deň,chcem Vás poprosiť o priezvisko Šimon Leto-Psotiak v ktorom pluku slúžil a kde sa zúčastnil bojových operacií.Prípadne ak sú tam spomenutý jeho rodičia ako sa volali,rok narodenia ,miesto.Ďakujem

  • 29. augusta 2010 at 14:11
    Permalink

    Dobrý deň. Pochádzam z Krupiny, ale chcel by som niečo viac zistiť o prastarom otcovi Štefanovi Valachovi (1893-1915), ktorý pochádzal z obce Dobrá Niva (okr. Zvolen) a ktorý dobrovoľne narukoval v 1914 počas mobilizácie do armády (ako bohatý gazda totiž mal zabezpečovať dodávky pre vojsko a mal výnimku)a padol počas bojov na východnom fronte začiatkom roku 1915. Viem len toľko, že padol v nejakej bitke a má hrob niekde pod dubom (čo je samozrejme pri absencii iných údajov bezcenná informácia). Pravdepodobne bol asi príslušníkom 25. pešieho pluku v Lučenci, ale vychádzam len z predpokladu dislokácie regrutačných obvodov v c.k. armádnom systéme. Nie je to však úplne isté lebo práve touto oblasťou prechádzala hranica obvodov 25. lučeneckého pešieho pluku a 26. ostrihomského pešieho pluku, ktoré boli súčasťami V. armádneho zboru Bratislava a VI. armádneho zboru Košice (sem patril 25. pluk). V slovenskej literatúre sa toho dosť popísalo o 72. bratislavskom a 71. trenčianskom pešom pluku, ale o 26. ostrihomskom a 25. lučeneckom len minimum.

  • 29. augusta 2010 at 16:23
    Permalink

    Pan Macko, presiel som vsetky mne zname databazy padlych a vojnovych hrobov (najlepsia: http://www.valecnehroby.army.cz/Evidence/vysledky-hledani-v-zahranici?srn=valach&st=1 ), ale nikde ani zmienka o Stefanovi Valachovi. Aj ked isloo obdobie rak.-uhor. monarchie, mali by byt vsetky vojenske matriky a dokumenty z uvedeneho obdobia vraj vo Vojenskom historckom archive v Trnave (podla rakuskej stranky Familienforschung: http://www.oesta.gv.at/site/5222/default.aspx ). Problem nasho vojenskeho archivu je vsak v tom, ze vela fondov je nespracovanych, takze ktovie aky bude vysledok.

  • 31. augusta 2010 at 18:47
    Permalink

    Prajem dobrý deň. predovšetkým by som sa chcel poďakovať za vašu odpoveď, snahu ale i záujem venovať sa tejto oblasti. Ja sám sa zaujímam o históriu a zaujímajú ma osudy nielen mojich predkov, ale celkové svedectvo doby a osudy ľudí v jej kontexte. Zaujíma ma hlavne I. sv. vojna a to i z toho hľadiska, že zostala v tieni tej nasledujúcej. A pritom tí čo v nej bojovali a padli museli niesť takú istú ťatchu bojov ak nie aj väčšiu. Vďaka poľskému linku http://www.polegli.tgcp.pl/ som zistil zaujímavé skutočnosti. Viem, že je to asi trochu pritiahnuté za vlasy, ale v databáze padlých sa mi podarilo nájsť niekoho s podobným priezviskom ako mal môj prededko. Všetko by sedelo okrem krstného mena.
    Našiel som v databáze padlých pochovaných na voj.cintoríne v LubinkeIII.(č.192) pešiaka práve z 25-eho pešieho pluku menom Wallach Israel, ktorý bol pochovaný 25.12.1914. Vychádzajúc zo súdobej diakritiky a častého komolenia mien by mohlo ísť o pradedka. Meno Israel mohlo vzniknúť zlým prepisom alebo skomolením maďarskej verzie mena Štefan t.j. Isztvan na Israel, alebo aj zámenou mien.(Na cintoríne je ešte jeden padlý s menom Isztvan). Priezvisko Wallach moc neznie židovsky a meno Israel by som spájal skôr so židovským pôvodom. Čo myslíte, bolo by to možné ?

  • 31. augusta 2010 at 19:47
    Permalink

    Pravdepodobne máte pravdu ohľadom skomolenia mena Vášho pradedka.
    Som veľmi rada , že Poliaci dopĺňajú databázu padlých a cintorínov. Škoda len , že veľa pomníkov z čias I. svetovej je bezmenná.
    Mne sa doposiaľ nepodarilo vypátrať hrob môjho dedka.
    Treba vycestovať na cintorín do Lubinky.

  • 1. septembra 2010 at 12:53
    Permalink

    Pre pána Jána Jambricha: Váš pradedko bol pravdepodobne príslušníkom 26. pešieho pluku (Ostrihom)/ 65. pešej brigády/ 33. pešej divízie (Komárno)/V. zboru (Bratislava) obdobne ako môj pradedko Ján Dolinský zo Senohradu, ktorý sa však počas bojov tohto pluku (kde patril do zostavy 1. armády gen. Dankla)v Haliči dostal do ruského zajatia. Vrátil sa až na konci vojny vlakom cez Transibírsku magistrálu a z Vladivostoku loďou do Európy. Písal si aj denník, kde opisoval všetky udalosti a boje svojej jednotky, priebeh zajatia a cestu späť. Keďže sa držali rodáci pokope, tak si po vojne pozostalí po padlých tento denník požičiavali, aby sa dozvedeli čo to o osude blízkych. A ako putoval z ruky do ruky tak sa niekde bohužiaľ “stratil”. skúste pozrieť mená padlých na pomníkoch v obciach v okolí. Určite viem, že takéto pomníky sú na Bzovíku (kríž s anjelom a umierajúcim vojakom pri kostole), v Čekovciach (dtto) a na Senohrade pri kostole je dokonca kaplnka s epitafmi padlých v I. sv. vojne. Tu sa uvádzajú plné mená, hodnosti, príslušnosť k jednotke, dátum a miesto smrti jednotlivých padlých pochádzajúcich z tejto obce. Aj tak sa dá získať približná predstava skadiaľ všade mohol prejsť váš pradedko, ktorý patril do toho istého doplňujúceho voj. obvodu monarchie. Rodáci z toho istého kraja bojovali v I. sv. poväčšine v spoločných jednotkách na základe teritoriálnej príslušnosti, čo malo za následok v krvavých bitkách, kde bola jednotka nasadená veľké straty na životoch a často drastické zníženie mužskej populácie v obciach skadiaľ títo vojaci pochádzali.

  • 2. septembra 2010 at 17:35
    Permalink

    Podľa pána Antona Hrnku a pracovníka VHÚ v Budapešti boli vojaci mobilizovaní v I. svet. vojne z okolia Nitry narukovaní do 14.honv. pešieho pluku, ktorý bol začlenený do 74.honv.pešej brigády, 37. honv. pešej divízie / Košickej/ v rámci V. zboru / Bratislavský / , ktorý bol začlenený do 1.RU armády gen. Dankla.
    Je kniha : Vojenské dejiny Slovenska III. – štruktúra armády RU a Honvédstva.

  • 27. septembra 2010 at 17:34
    Permalink

    Dobrý deň. Chcel by som Vás už druhykrát poprosiť, prvýkrát to bolo 4.3.2010, kedy som sa dotazoval na môjho dedka Vincenta Šranku,nar. 2.5.1880, bytom Babindol okr.Nitra, ktorý padol v 1.svetovej vojne. Pátranie vo Vidni, Prahe, Bratislave ako i u Vás bolo negatívne. Po viacerých prosbách u doktora Hrnku, mi bolo povedané, že či by ste uvedenú skutočnosť ešte raz preverili vo Fonde čsl.legii, nakoľko tomu nasvedčuje neskorší dátum umrtia 31.12.1918. Viete, že dedko už má iba troch vnukov a to v pokročilom veku, ktorých toto pátranie už stálo pekne peniaze, aby sme sa mu mohli pokloniť na jeho hrobe. Ďakujem.

  • 27. septembra 2010 at 17:45
    Permalink

    Vazeny pan Sranko, tato stranka nie je strankou Vojenskeho archivu, ale len strankou genealogickych nadsencov, ktori sa snazia clankami tu uvedenymi poradit inym amaterskym “patracom”. Skuste sa s Vasim problem obratit priamo na Vojensky historicky archiv:
    Univerzitné námestie 1
    918 00 Trnava
    Telefón: 0805/551 44 16, 551 44 17, kl. 395 342

  • 29. septembra 2010 at 15:29
    Permalink

    V priestore Piavy v rámci 14. pešej divízie rakúsko – uhorskej armády bojovali Slováci zo 71. trenčianského a 72. prešovského pluku. Operovali v priestore Ponte di Piave.V noci 15.6.1918 o 2. hodine 50 . minúte vyletel z tisícov hlavní salvový výstrel a veľkopriestorový blesk, ktorý s následnou kanonádou spôsobil zmenu počasia a rieka Piava, takmer vyschnutá sa pred zrakmi vojakov akoby zázrakom naplnila, ba aj vyliala z koryta.Pri plánovaní ofenzívy sa s týmto nepočítalo ,lebo bolo dlhotrvajúce sucho . Vojská sa presúvali na druhý breh za neustálej palby Talianov. Celé dni trvala táto hrôza. 23.6. sa vojská RUA stiahli na východiskové pozície. Na Piave padlo 140. tisíc vojakov.

  • 29. septembra 2010 at 18:47
    Permalink

    pre p. Šranka:
    Este ma napadla takato kacirska myslienka: nasiel som jednu publikaciu, podla ktorej v r. 1939 bol jeden Lajos Sranko clenom spravy katolickej skoly v Klasove, obce neskor priclenenej k Babindolu. Ak Vas predok pochadzal priamo z Klasova, ci by ste tie institucie nemali oslovit znovu s uvedenim miesta narodenia tejto obce a dokonca v madarskom jazyku – vtedy mala nazov Kalasz.

  • 26. októbra 2010 at 13:32
    Permalink

    Dobrý deň
    Ccela by som sa spýtať ohľadom pradeda Volal sa Michal Štunda nar.7.7.1921 Lekárovce okr.Sobrance zistila som že bol v Maďarskom kráľovskom pešom pluku a za menom mal tart.honvednek neviem čo to znamená a tu som stratila stopu. Na koho sa mám obrátiť nevieme ani kde padol a kde je pochovaný.
    Ďakujem

  • 26. októbra 2010 at 13:56
    Permalink

    Pani Kolesarova, ak sa Vas pradedo narodil v r. 1921, dost sa divim, ze bol v Madarskom kralovskom pesom pluku – jednak uz zil v Ceskoslovensku, jednak uz neexistovalo Uhorske (ci madarske) kralovstvo, ale…mozno este existoval uvedeny pluk s takymto nazvom (nie som odbornik na vojenstvo). Nepisete, kde je uvedene to, co ma pradedo napisane za menom, co je to za dokument. Ale tart. honvednek zrejme znamena domobranec, resp. pesiak v zalohe (teda nie v aktivnej sluzbe).
    Skusil som hladat v databazach ceskeho portalu Centralni evidence valecnich hrobu, aj na polskej polegli.tgcp.pl – a nic. Tazko radit v tomto pripade.

    • 26. októbra 2010 at 14:07
      Permalink

      Dovolím si jedno upresnenie: Maďarské kráľovstvo bol štátny útvar v rokoch 1920 – 1946, (spočiatku) na území dnešného Maďarska. Krajinu viedol od roku 1920 Miklós Horthy.

  • 26. októbra 2010 at 14:14
    Permalink

    Ja som to našla na stránke http://www.hungarianarmedforces.com/kozlony/1944/p/stepa.htm Stunda Mihály a to tart. honvednek je za jeho menom rokom narodenia a menou matky moja prababka spomínala že ho bola raz navštíviť v Budapešti a bol ranený a čo sa s ním stalo neviem.Má dcéru moju babku jednu ktorú vôbec nevidel

    • 26. októbra 2010 at 15:23
      Permalink

      To je v pohode:) Kým Jozef nezačal písať seriál o kolonizácii Slovenska, tiež som nevedel, že Maďarsko bolo v tom čase akože kráľovstvo… bez kráľa. A viedol ho námorný admirál… hoci nemali more 🙂

    • 26. októbra 2010 at 15:25
      Permalink

      V apríli 1920 obnovilo maďarské národné shromaždenie, v ktorom mali výraznú prevahu konzervatívne sily monarchiu, ale rozhodli sa nepovolať posledného rakúskeho cisára Karla I., ktorý by mal inak na uhorskú korunu nárok. Miesto neho bol admirál vo výslužbe a vojnový hrdina Miklós Horthy vyhlásený za tzv. Regenta Maďarska, pričom sa stal hlavou štátu na neobmedzenú dobu.

  • 26. októbra 2010 at 14:35
    Permalink

    Není zač ja som totálny laik ale neviem kto by to mohol preložiť môj dedo vie po maďarsky ale sú tam i slovička čo vôbec mama to dala prekladať jednej pani a vraj dostali vyznamenania v boji proti Sovietom takže môže byť padlý ani nebiem kde vraj ho videli aj v Rumunsku písala som na Vojenský historický archív v BA ale ma presmerovali na Trnavu ona má ročniky 1921 a vyššie

  • 26. októbra 2010 at 15:06
    Permalink

    Pani Kesarova, este som prezrel jednu databazu madarskych vojakov (padlych, etc.). Tam je uvedeny Michal Stunda narodeny v Lekarovciach, ale v r. 1911 (mozno chyba pri prepise) a je uvedeny medzi vojakmi, ktori padli na historickom uzemi Madarska (co je teda dost siroky pojem). Na tomto linku http://www.hadifogoly.hu/web/hadifogoly/search# zadajte “Stunda”. Ja mam teraz pomale pripojenie a nedokazem rozkliknut podrobnosti, takze neviem, co tam je. Ale na Vasom mieste by som sa aj tak obratil na kontakty uvedene na stranke: http://www.hadifogoly.hu/web/hadifogoly/page3

  • 27. októbra 2010 at 18:58
    Permalink

    Takže zistila som niečo viac o mojom pradedkovi. Narukoval 1942 18/2 rg. 6 v Sárbogárde. Bol ranený v marci 1945. Ležel v nemocnici neviem akej v Budapešti.Z nemocnice odišiel v máji 1945 vyzdravený. Potom bol premiestnený – zajatý neviem v zajatecko tábore vo Foldvári- Maďarsko a ďalej fakt neviem prosím teda o pomoc len nájsťkde je pochovaný.

  • 28. októbra 2010 at 13:20
    Permalink

    A ďalšie ihfo z Foldvári utiekol naspäť do Budapešti a neviem…

  • 31. októbra 2010 at 17:19
    Permalink

    Dobrý den!
    Jsem úplný začátečník a potřeboval bych poradit, kde bych mohl najít informace o mém otci, který sloužil v období Slovenského štátu v armádě, byl v Rusku a pravdepodobně i v Itálii. Jsou přístupné informace z tohoto období na internetu?
    A jestli ano, kde?
    Děkuji za jakoukoliv informaci

  • 31. októbra 2010 at 17:29
    Permalink

    Neviem o tom, ze by bolo nieco na webe ohladom prislusnikov armady Slovenskeho statu. Skuste sa obratit priamo na Vojensky historicky archiv, ktoreho kontakty su tu uvedene.

  • 31. októbra 2010 at 17:36
    Permalink

    Díky, pokusim se

  • 25. novembra 2010 at 10:04
    Permalink

    Dobrý deň,prosím Vás o informácie o mojom ujovi Jánovi Bjelkovi, nar. 20.4.1922 vo Vrbovciach, okr.Myjava. Z rozprávania mojej matky viem, že ako vojak bol odvedený na taliansky front, kde padol ako partizán.V knihe Myjava som našla fotografiu,na ktorej je so spolubojovníkmi. Neviem kedy zomrel,ani kde je pochovaný. Je pravdepodobné, že má pomník niekde v Taliansku.
    Informácie o ňom by privítala aj moja mama (jeho sestra Zuzana Horňáková, rod.Bjelková – 83 ročná).Budem Vám vďačná za všetko, čo o ňom zistíte.

    S pozdravom Kvetoslava Molnárová

  • 25. novembra 2010 at 10:20
    Permalink

    Dobry den, odporucam Vam obratit sa priamo na Vojensky historicky archiv, pretoze v internetovych databazach Vami uvedene meno nefiguruje (teda skusal som portal Valecnich hrobu v zahranici: http://www.valecnehroby.army.cz/Evidence/hledani-osoby-v-zahranici a v databaze padlych v 2. svetovej vojne Vojenskeho ustredniho archivu v Prahe: http://www.vuapraha.cz/Pages/DatabazeLegionaru/DatabazeLegionaru.aspx ). Slovensko ma databazu len slovenskych hrobov: http://www.vs.sk/uevh/obet_filter.aspx

  • 2. decembra 2010 at 21:15
    Permalink

    Dobrý večer chcem sa spýtať či nemá niekto nejakú vedomosť- Zistili mi z maďarského vojenského archívu že Mihaly Stunda 1921, nar. v Lekárovciach bol vojakom Kráľovského pešieho pluku, bol vyznamenaný Veľkou striebornou medailou za statočnosť a 9.apríla 1945 bolodvedený ( zajatý) v Rumunsku vo vojenskom zajateckom tábore. Dá sa niečo o tom zistiť? a kde?
    ďakujem

  • 16. decembra 2010 at 8:23
    Permalink

    Dobrý deň,volám sa Zuzana Poltárska ,pátram po hrobe môjho brata Štefana Tučeka z Veľkého Lomu,okres Veľký Krtíš. Podľa spolubojovníkov padol pri dedine Čerňachov asi 50 km od Kyjeva
    Bol príslušníkom 1.čsl brigády .Ďakujem Zuzana

  • 18. januára 2011 at 15:02
    Permalink

    Hľadám hrob môjho deda, ktorý zomrel vo vojenskej nemocnici v Ružomberku 8.9.1944. Bol príslušníkom nemeckých ozbrojených síl a volal sa Riedel Erwin (r.1912). Podľa informácií, ktoré sú nám známe bol zranený v dedine Hybe. Pochovaný mal byť 100m na SV od hlavnej cesty z Ružomberka na Hybe. V tejto súvislosti ma zaujíma či je možné identifikovať miesto jeho posledného odpočinku. Ďakujem vám vopred za akúkoľvek informáciu.
    Ervin Riedel

  • 18. januára 2011 at 19:09
    Permalink

    Pan Ervin a preskumal ste obnoveny nemecky vojensky cintorin vo Vazci ?

  • 5. februára 2011 at 18:18
    Permalink

    Ma niekto skusenosti s hladanim predka, ktory bol narukovany v tzv. halicskom pluku rakusko-uhorskej armady priblizne v rokoch 1860-1875? Rakusky vojensky archiv odovzdal totiz po rozpade monarchie podklady tykajuce sa tohto pluku naslednickemu statu, cize Polsku. Moj prastary otec, ktoreho sa to tyka, bol sice z Trnavy, ale miesto narodenia mal v Halici. Dakujem za akukolvek stopu. Anja

  • 14. februára 2011 at 20:33
    Permalink

    Dobrý den ,chcel by som vas požiadat o pomoc.Chcel by som zistit kde bojoval moj prastarý otec,alebo nejake informacie kde bol v 1.S.V:
    Jozef Krahulecz nar.1889
    Mám Vojensku listinu z roku 1922 je tam napisané:
    voj.v z.Jozef Krahulecz 1912-656
    Útvar: Náhradý prapor čs.pěš.pl.č.25

    mam ešte Prepuštaciu listinu z 8. februára 1940
    ak niekto bude vediet pomoc možem mu to poslat
    DAKUJEM

  • 11. mája 2011 at 18:39
    Permalink

    Rád by som nadviazal kontakt so spolužiakmi môjho otca (skôr azda s ich potomkami), ktorí študovali na Vojenskej akadémii v Bratislave v rokoch 1942-1944 a v lete 1944 boli vyradení.

  • 23. mája 2011 at 22:35
    Permalink

    Na novozámockom cintoríne je pochovaných 92 československých legionárov, prosím o typ kde by som sa dozvedel ich mená.

  • 24. mája 2011 at 7:09
    Permalink

    Podla ustrednej evidencie vojnovych hrobov nie je nic take v NZ evidovane. Ide skutocne o hrob? Nejde nahodou len o tabulu? Odporucam kontaktovat spravcu cintorina, alebo osobnu navstevu.
    Databaza ustrednej evidencie vojnovych hrobov na Slovensku: http://www.vs.sk/uevh/Default2.aspx

Comments are closed.