Nezaradené Súpisy, urbáre, sčítania 

O poddanských dávkach

Patrik Zakarovský 4947 Views

Tereziánsky urbár z roku 1767 predstavoval najvýznamnejšiu hospodársku reformu cisárovnej Márie Terézie (1740 – 1780), ktorý upravoval povinnosti poddaných voči zemepánovi. Urbár obsahoval súpis pozemkového majetku a povinností poddaných. Urbár bol napísaný v jazyku ľudu (na území dnešného Slovenska bola použitá biblická čeština) a bol uložený v obciach, aby bol zrozumiteľný a prístupný komukoľvek.
Prinášame vám na pokračovanie seriál, v ktorom nájdete prepis jednotlivých kapitol a ich „preklad“ do súčasného jazyka. Seriál obsahuje preklad predtlačenej časti urbára, pričom jednotlivé kapitoly riešia rôzne oblasti poddanského a panského života, najmä z pohľau ich vzájomných práv a povinností. V štvrtej časti seriálu Tereziánsky urbár vám prinášame kapitolu „O poddanských dávkach“ Vybodkovaná časť v preklade predstavuje prázdne miesto v predtlači. To bolo v každej obci vyplnené podľa lokálnych pomerov.

Cžtwrty Punkt. Štvrtý bod
O Poddanskych Dankach. O poddanských dávkach.
§.I. §.I.
Gedenkaždy Poddany, Hoffer, ktery osobytne swe Domy magu, powinny gsu swemu gruntownemu Pani, každoročzne geden zlaty Cyns platity we dwoch Terminoch, to gest, pol zlateho na Swateho Gura, a pol zlateho na Swateho Mychala: na proty pak tomu, Hoffery, ktery swe Domy nemagu, tento Cyns platity nebudu powinny. VLASTNÉ OBECNÉ USTANOVENIA Každý jeden poddaný a želiar, ktorí osobitne svoje domy majú, povinní sú svojmu zemepánovi každoročne jeden zlatý ako nájomné platiť vo dvoch termínoch, to jest pol zlatého na svätého Juraja a pol zlatého na svätého Michala, naproti tomu želiari, ktorí svoje domy nemajú, túto činžu platiť nebudú povinní………………………………..
§.II. §.II.
Gedenkaždy Poddany, ktery cely Grunt ma, gest powinnen swemu gruntownemu Panu každoročne dawaty: dwe Kurencze, dwa Kapuny, dwanact Wagec, gednu Holbu topeneho Masla: ktery pak len toliko pol, čztwrtu, aneb osmu Cžastku Gruntu držegu, ty podle pryslussneho rozdilu rownym spusobem takowe predgmenowane Wecy dawaty powinny budu. Každý poddaný, ktorý celý grunt má, je povinný svojmu zemepánovi každoročne dávať dve kuriatka, dva kopúny, dvanásť vajec, jednu holbu topeného masla, ktorý však polovicu, štvrtinu alebo osminu gruntu drží, ten podľa príslušného rozdielu rovným spôsobom také vyššie menované veci dávať bude povinný.
§.III. §.III.
Mymo predgmenowanych Dankuw, budu Poddany z trycat celych Gruntuw powinny, swemu gruntownemu Panu každoročzne gedno Tele, a nebo na Mysto Telata gedeg Zlaty, a trycet Kragcarum dawaty. Mimo vyššie menovaných dávok budú poddaní z tridsiatich celých gruntov povinní svojmu zemepánovi každoročne jedno teľa alebo namiesto takého teľaťa jeden zlatý a tridsať grajciarov dávať.
§.IV. §.IV.
Krome toho, geden každy Sedlak gest podlužen w ten Cžas, kdy geho gruntowny Pan, a nebo Pani do Stawu Manželskeho wstupugu (kde se nema rozumety, když se Syn ženy, aneb Cera widawa) gakožto y kdy Duchowny gruntowny Pan prwnu Swatu Mssu služy (od čzeho wssak ale wsseligake Conventy, a Kapytule konečzne gsu wytewrene) z wecy k strowé prinaležegiciych, a wisseg w druhem Cžlanku doloženych, strowne Dary offerowaty; predgmenowanu pak Sstedrost na proty swemu Panstwu y ty, ktery polowicu, čztwrtu, aneb osmu čzastku Gruntu drža, w gisteg Miry, a slussnosty prukazowaty powinny budu. Okrem toho každý jeden sedliak je povinný v ten čas, kedy jeho zemepán alebo pani do stavu manželského vstupujú (kde sa nemá rozumieť, keď sa syn ženy alebo dcéra vydáva) ako aj keď duchovný zemepán prvú svätú omšu slúži (od čoho sú však všelijaké konventy a kapituly oslobodené) z vecí k strave prináležiacich a vyššie v druhom článku doložených, dary zo stravy ponúknuť. Takúto povinnosť voči panstvu majú aj tí, čo držia polovicu, štvrtinu alebo osminu gruntu v príslušnej miere a slušnosť preukazovať povinní budú.
§.V. §.V.
Ma pak gruntowny Pan tu Slobodu, aby sobe wiwolil, zdaliž on takowe do Kuchiny prinaležeice Dary, in Natura, to gest, gak samy w sebe gsu, prigaty, a nebo na mysto takowych, od gedneho každeho czeleho Gruntu 48. Kragczaruw mity chce? ktere Penize y od tych, ktery z polowiczu, čztwrtu, aneb osmu Cžastku Gruntu wladagu, podle slussneho Rozdylu odbyraty Slobodu mity bude. Zemepán má tú slobodu, aby si vyvolil, či on také do kuchyne prináležiace dary in Natura, teda ako samy o sebe sú, prijať, alebo namiesto takých od každého jedného sedliaka či 48 grajciarov mať chce. Tieto peniaze aj od tých, ktorí s polovičnou, štvrtinovou, či osminovou usadlosťou hospodária, podľa príslušného rozdielu odoberať on, totiž zemepán, slobodu bude mať.
§.VI. §.VI.
Gestliby se Pryhodilo, žeby gruntowny Pan w Cžas Wogny do takoweho Rabstwa, a Wezeny upadel, z kterehoby on hlawu swu Penezmy wikupity musel, tehdy podle starodawneg Obyčzegy, a podle 39. Artykule Roku Pane 1548. podlužny gsu Poddany k takowemu sweho Pana wykupeny dostatečznym syce, wssakniczmeneg strownym Spusobem na pomoczy bity; Aby ale Kraginskeg zchudsky utraty (ktere len toliko tym gruntownym gak Duchownym, tak take y swetskym Panum, a Magnassum, ktery skrzewa Kralowsky List na zchudsku Kraginsku Powolany bywagu, naleža) z napomahanym Poddanych welmi welike nebily, než pod Myru, Stoličzna Wrchnost, na to pozor bude míty. Ak by sa stalo, že zemepán v čase vojny do takého väzenia upadol, z ktorého by  on hlavu svoju peniazmi vykúpiť musel, vtedy podľa starodávneho zvyku a podľa 39. artikuly z roku Pána 1548, povinní sú poddaní k takému vykúpeniu svojho pána dostatočným, avšak pre nich nie likvidačným, spôsobom na pomoci byť. Aby ale útraty na krajinské schôdzky (na ktoré prináležia len zemepánom, duchovným a svetským pánom a magnátom, ktorí prostredníctvom kráľovského listu na krajinskú schôdzu povolaní bývajú) s napomáhaním veľmi veľké neboli, stoličná vrchnosť bude sa na pozore mať.
§.VII. §.VII.
Ten Poddany, ktery palenowy Kotel ma, a takowy skutečzne užíwa, gest podlužen od neho Panu gruntownemu dwa Zlate každoročzne platity. Ten poddaný, ktorý veľký kotol na pálenie vlastní a taký kotol skutočne užíva, je povinný zaň zemepánovi dva zlaté každoročne platiť.
§.VIII. §.VIII.
Od tich Gruntuw, a Zemy, ktere se w nowe Wyklčzowaty, a wyrabaty magu, tak bude powinnen Poddany platity, gak se skrzewa to ze swym Panem zrowna, a dokona, od wyklčzowanych pak, a wyrobenych Kopanycz bude se platity to, čzo se dosawad platylo, tak, že aby žadnym Spusobem nebylo dowolene Plat powissyty. Od tých gruntov a zemí, ktoré sa majú čerstvo vyklčovať a k orbe pripraviť, povinný bude poddaný povinný platiť, ako sa o tom so svojím pánom dohodne, potom od vyklčovania a vytvorených kopaníc bude sa to platiť, čo sa doteraz platilo tak, aby žiadnym spôsobom nebolo dovolené platenie zvýšiť.

Tereziánska regulácia bola pomerne komplikovaná, pričom samotný urbár bol až výsledkom tohto procesu. Tejto záverečnej časti prechádzalo spísanie predurbárskeho stavu a to formou prieskumu na deväť otázok (examen ad novem puncta interrogatria). Jeho cieľom bolo zmapovať a zaevidovať hospodárske a sociálne pomery v každej obci. Viac o predurbárskom prieskume sa dočítate v článku Tereziánsky urbár.