Dnes sme na Slovensku a vo väčšine sveta zvyknutí, že vzdialenosť, objem či hmotnosť meriame v desiatkovej sústave. Používame meter, liter, gram a ich násobky či zlomky. V minulosti to bolo inak a tak sa v starých zápisoch stretávame s mierami ako dlaň, palec, či päsť. Ako vidno, onou mierou všetkých vecí bolo ľudské telo, ono aj dnes si človek ľahšie predstaví dĺžku „päť palcov“ ako „13 centimetrov“.

V Bratislave v tejto súvislosti stojí za pozretie budova Starej radnice na Hlavnom námestí. Na ľavom pilieri brány uvidíte dve tyče. Dlhšia z nich meria 0,783 metra – predstavuje jeden lakeť. Problémom však bolo, že v rôznych častiach krajiny mal už spomínaný palec inú dĺžku. Prešporský lakeť bol síce od šestnásteho storočia záväznou mierou na území celého Uhorska, popri ňom však existovali rôzne „regionálne lakte“: viedenský (0,7775 m), košický (0,6031 m), štiavnický čiže „banskomestský“ (0,6738 m) i prešovský (0,6282 m).

Rokmi preto rástol tlak na presný a univerzálny systém mier a váh. Stalo sa tak vo Francúzsku, keď v roku 1791 Národné zhromaždenie odsúhlasilo reformu, ktorá určila za základ desatinnú sústavu a tak vstúpil do hry už spomínaný meter pre vzdialenosť, gram pre váhu a liter pre objem.

Na Slovensku, či skôr v Uhorsku sme si však ešte ďalších takmer sto rokov žili so siahami, palcami, holbami… Až od roku 1876 sa Rakúsko-Uhorsko rozhodlo používať jedmotky metrickej sústavy. Staré miery však ešte istý čas fungovali medzi ľuďmi a tak nie je problém na ne naraziť v archívoch aj neskôr.

-

–