Staré slovenské a uhorské miery: Dĺžka
Dnes sme na Slovensku a vo väčšine sveta zvyknutí, že vzdialenosť, objem či hmotnosť meriame v desiatkovej sústave. Používame meter, liter, gram a ich násobky či zlomky. V minulosti to bolo inak a tak sa v starých zápisoch stretávame s mierami ako dlaň, palec, či päsť. Ako vidno, onou mierou všetkých vecí bolo ľudské telo, ono aj dnes si človek ľahšie predstaví dĺžku „päť palcov“ ako „13 centimetrov“.
V Bratislave v tejto súvislosti stojí za pozretie budova Starej radnice na Hlavnom námestí. Na ľavom pilieri brány uvidíte dve tyče. Dlhšia z nich meria 0,783 metra – predstavuje jeden lakeť. Problémom však bolo, že v rôznych častiach krajiny mal už spomínaný palec inú dĺžku. Prešporský lakeť bol síce od šestnásteho storočia záväznou mierou na území celého Uhorska, popri ňom však existovali rôzne „regionálne lakte“: viedenský (0,7775 m), košický (0,6031 m), štiavnický čiže „banskomestský“ (0,6738 m) i prešovský (0,6282 m).
Rokmi preto rástol tlak na presný a univerzálny systém mier a váh. Stalo sa tak vo Francúzsku, keď v roku 1791 Národné zhromaždenie odsúhlasilo reformu, ktorá určila za základ desatinnú sústavu a tak vstúpil do hry už spomínaný meter pre vzdialenosť, gram pre váhu a liter pre objem.
Na Slovensku, či skôr v Uhorsku sme si však ešte ďalších takmer sto rokov žili so siahami, palcami, holbami… Až od roku 1876 sa Rakúsko-Uhorsko rozhodlo používať jedmotky metrickej sústavy. Staré miery však ešte istý čas fungovali medzi ľuďmi a tak nie je problém na ne naraziť v archívoch aj neskôr.
| Slovenské a uhorské jednotky dĺžky platné od 15. storočia | prevod na meter |
| 1 piaď | 0,212 5 m |
| 1 lakeť | 0,425 m |
| 1 kráľovská siaha | 2,125 m |
-
| Slovenské a uhorské jednotky dĺžky platné od roku 1311 do 1. štvrtiny 18. storočia | prevod na meter |
| 1 piaď | 0,180 051 m |
| 1 lakeť | 0,360 102 m |
| 1 kráľovská siaha (amplexus regalis) | 1,800 51 m |
–
| Slovenské a uhorské jednotky dĺžky platné v 1. polovici 19. storočia | prevod na meter | |
| 1 ponkt | 0,000 182 917 m | |
| 1 čiarka | 0,002 195 m | 12 ponktov |
| 1 palec | 0,026 340 1 m | 12 čiarok |
| 1 stopa | 0,316 080 6 m | 12 palcov |
| 1 lakeť | 0,737 53 m | 2 stopy a 4 palce |
| 1 siaha | 1,896 483 m | 6 stôp |
| 1 uhorská míľa | 8 533,6 m | |
| 1 ríf (vzdialenosť od prstov natiahnutej ruky po kľúčnu kosť)* | 0,7776 m | |
| 1 krúžek, kolečko | 4 rífy | |
| 1 húba, hubka | 5, 7 alebo 8 rífov | |
| 1 plata | 8 húb | |
| 1 stena | 8–10 rífov | |
| * ríf a od neho odvodeneé jednotky sa používali pri tkaní, ríf predstavoval dĺžku osnovy, vzdialenosť medzi latkami snovadla | ||
presne toto som hľadal
Ďakujem pekne, toto sú presne informácie po ktorých som pátral.
Výborný článok.
pozor pred zovseobecnenim, je to neuplne a bez zdroja. Jwe to podstatne komplikovanejsie ako je tu uevdene
Skús ešte hľadať f.ziku v gramatike slovenského jazyka.
jebo vDnes sme na Slovensku a vo väčšine sveta zvyknutí, že vzdialenosť, objem či hmotnosť meriame v desiatkovej sústave. Používame meter, liter, gram a ich násobky či zlomky. V minulosti to bolo inak a tak sa v starých zápisoch stretávame s mierami ako dlaň, palec, či päsť. Ako vidno, onou mierou všetkých vecí bolo ľudské telo, ono aj dnes si človek ľahšie predstaví dĺžku „päť palcov“ ako „13 centimetrov“.
Jj, som hľadala presne toto.
Ja tu robim skolku aktivitu a toto je mucenie
Je to daleko komplikovanejsie, u nas sa pouzivalo mnozstvo mier, ktore si zvykli majstri doviest so sebou aj podla svojich povolani.
super to som na fiziku hľadal