Gerhardt, ktorý rozbil Československo

Stránka zo starej matriky
Stránka zo starej matriky
Gerhardt Tettinger sa narodil 11. novembra 1942 v Spišskej Novej Vsi Pavlovi a Hilde Tettingerovým. Tu žil zrejme až do rozhodnutia o evakuácii Nemcov zo Slovenska.

Tu si dovolím malý historický exkurz na tému evakuácia Nemcov zo Slovenska počas Druhej svetovej vojny. Samotná evakuácia bola v hre už tesne pred vypuknutím Slovenského národného povstania. Ženy a deti mali byť z východu krajiny presunuté k Bratislave, prípadne priamo na územie Nemecka. Nemecký veľvyslanec na Slovensku Hanns Elard Ludin takúto možnosť odmietol. Vraj je predčasné o čomsi podobnom rozmýšľať. Stačilo pár dni a Ludin musel zmeniť názor. V deň vypuknutia Povstania informoval Berlín, že treba počítať s odsunom karpatských Nemcov z Horného Spiša do Krakova a z Dolného Spiša do Košíc.

Evakuáciu sa 5. septembra 1944pokúsil odštartovať štátny sekretár pre nemeckú národnostnú menšinu na Slovensku Franz Karmasin. Evakuované mali byť len osoby, ktoré nemohli  byť použité v boji (ženy, deti, penzisti). Muži mali narukovať do jednotiek Heimatschutzu (Domobrana – ozbrojenú zložka, ktorá vznikla po vypuknutí SNP a mala za úlohu potláčať prejavy povstania i odpor civilného obyvateľstva). Mnoho Nemcov pred takýmto riešením uprednostnili útek a ukrývanie sa v lesoch. Ďalší Nemci zo Spiša odišli sami, útočisko nachádzali najmä na území Generálneho Gubernátu (na území dnešného Poľska) a v Maďarsku.

Koncom septembra 1944 sa situácia dramatizovala. Okrem Povstania tu bola blížiaca sa Červená armáda. V asistencii Deutsche Partei boli zo Spiša evakuované školopovinné deti v sprievode učiteľov – bez rodičov. V druhej várke už boli aj matky s deťmi a muži, ktorí mali viac ako 60 rokov. So sebou si mohli vziať maximálne 30 kilogramov batožiny.

Evakuáciu Nemcov zo Spiša prišiel rišiť aj Himmler.
Evakuáciu Nemcov zo Spiša prišiel rišiť aj Himmler.

Napriek obavám z príchodu Rusov, tlaku nemeckých orgánov a armády sa príkaz na evakuáciu nestretol so všeobecným nadšením u obyčajných ľudí. Tí odmietali opustiť svoje domovy. V októbri 1944 preto navštívil Slovensko Heinrich Himmler (veliteľ  všetkých zložiek SS, Ríšsky Minister Vnútra, od roku 1944 aj Veliteľ tzv. „Náhradnej armády“).

Himmler okamžite rozhodol o totálnej evakuácii nemeckého obyvateľstva zo Spiša. Všetci Nemci mali byť presunutí na západ Slovenska. Presun do samotného Nemecka bol zakázaný. Dôvod? Nedostatok ubytovacích kapacít. Len pre zaujímavosť – o Himmlerovom príkaze nebola informovaná slovenská vláda.

Popri neochote samotných spišských Nemcov odísť z domovov narazili Karmasin a spol. na ďalší problém. Evakuovaných totiž nebolo kde na západe Slovenska ubytovať. Následne preto prišlo rozhodnutie, že Nemci budú transportmi presťahovaní do českého pohraničia.

Do konca januára 1945 boli zo Spiša evakuovaní takmer všetci Nemci, posledný transport odišiel 23. januára. Tí, čo ostali, museli odísť individuálne. S blížiacim sa frontom s odsunom civilistov pomáhala ustupujúca nemecká armáda. Vo februári 1945 nemecké orgány tvrdili, že z Horného Spiša odišlo 97% Nemcov.

Nepodarilo sa mi zistiť, v ktorej z evakuačných vĺn bol malý Gerhardt s mamou. Keď sa však vracali z evakuácie, 14. júna 1945 ich zadržala jednotka Národnej bezpečnosti v Žiline. Toto miesto je zaujímavé aj preto, že tu žila vzdialení príbuzní (rodina Jozefíny Tettingerovej, rodenej Bartánusovej, ktorá si vzala brata Gerhardtovho otca – proste rodina jeho tety). Je možné, že sa tu Gerhardt s mamou ukrývali.

Následne po zadržaní boli Gerhardt s mamou presunutí do sústreďovacieho tábora v Žiline.

Gerhardt nemal krátko po skončení vojny ani tri roky. Správa Národnej bezpečnosti tvrdí, že bol rodičmi vychovávaný „v duchu fašistickom, ku ktorému režimu boli jeho rodičia naklonení a tiež v tomto smere vyvíjali činnosť.“ To mal byť podľa polície dôvod, prečo rodina opustila Spišskú Novú Ves pred príchodom Rusov. Gerhardt sa podľa veliteľa stanice bezpečnosti  previnil proti Československému štátu „už aj tým, že bol Nemcom a ako taký najmä v dobe zvýšeného ohrozenia republiky svojou osobou zvýšil ich požiadavky, čím sa takmer priamo zúčastnil i so svojimi rodičmi na rozbití bývalej ČSR. “ Čo na tom, že sa narodil viac ako tri roky po tragickom po marci 1939.

Podobne ako Gerhardt a jeho mama Hilda, Spiš muselo opustiť veľké množstvo ľudí, ktorí sa hlásili k nemeckej národnosti. Silovým zložkám sa príprava odsunu darila. Už v januári 1946 píše Okresné veliteľstvo národnej bezpečnosti v Spišskej Novej Vsi: „Osoby národnosti nemeckej boli už takmer všetky zaistné a dopravené do tábora v Chalmovej a Bratislave. Osoby národnosti nemeckej, ktoré sa stále vracajú z evakuácie do obcí v okrese, budú podľa ďalšej úpravy Povereníctva vnútra – V. odbor buď ihneď zaistné a do najbližšieho tábora dopravené alebo v rámci hromadného vysťahovania Nemcov budú takto vysťahované.“

Do Nemecka bol Gerhardt odsunutý transportom 20. mája 1946 z Bratislavskej Petržalky. O tom, ako odsun spolu s mamou zvládli a aké boli ich ďalšie osudy, neviem.

11 thoughts on “Gerhardt, ktorý rozbil Československo

  • 11. júna 2010 at 12:11
    Permalink

    Pochvalny koment…

    Pekny clanok. Dobre sa mi to cita. Nechcel by som zit v tej dobe…

    Reply
  • 11. júna 2010 at 23:41
    Permalink

    Vďaka. Ešte mám v talóne pár príbehov, len sa skladajú podstatne ťažšie, ako obyčajný rodokmeň so šípkami medzi jednotlivými členmi rodiny.

    Reply
  • 13. júna 2010 at 21:55
    Permalink

    Smutné príbehy z frustrujúcej doby, verím tomu, že to tento priestor už nikdy nezažije. Z toho cintľavého Himmlera je mi na zvracanie, večná škoda, že to pri pivnom puči v 1923-om neschytal.

    Reply
  • 13. júna 2010 at 22:04
    Permalink

    Ahoj housecore, uplný súhlas.

    Reply
  • 14. júna 2010 at 10:40
    Permalink

    ono, viac ludi v historii by si zasluzilo par po papuli…

    Reply
  • 14. júna 2010 at 11:14
    Permalink

    Jozef, aj v tvojom pripade plati: Uplny suhlas 🙂

    Reply
  • 5. februára 2011 at 20:06
    Permalink

    Škoda len,že nevieme nič o Ďalšom osude tejto rodiny. Pekný článok, avšak budˇme radi,že sme nežili v tejto dobe.

    Reply
  • 20. februára 2011 at 20:59
    Permalink

    Žasnem nad týmto článkom a neviem pochopiť ako mohol trojročný chlapec Gerhard rozbiť Československo a ako vo svojich troch rokoch mohol vedieť,že jeho rodičia ho vychovávajú vo fašistickom duchu.No tak to je absurdum na absurdum ale komunistická propaganda, tak ako fašistická to dokázala vyprodukovať.

    Reply
  • 18. mája 2019 at 15:35
    Permalink

    V lete 1969 som ako študent krátkodobo pracoval vo firme Wafios v Reutlingen. V administratíve tam pracovala spišská Nemka zhruba stredného veku; keď sa o mne dozvedela, že som zo Slovenska, krátko mi rozprávala ako ich vyhnali z domu niekde na Spiši, mala pritom slzy v očiach.
    Okolo r. 1965 ma v našom meste na záp. Slovensku učil nemčinu starší pán Jakub V. z Nemeckého Pravna, kde bol kedysi riaditeľ meštianky. Hovoril, že keď sa z východu blížil front, zo strachu spálil všetky nemecké knihy, a mal úplné dielo Schillera aj Goetheho. Okolo 1945 presídlil do nášho mesta, kde mal vydatú dcéru. Manželku mal Rakúšanku. V 1. svet. vojne bol zajatý v Rusku niekoľko rokov, hovoril, že jediné čo tam zažil dobré, bola pšenová kaša.
    Všetko má svoje príčiny. Ak niečo nechápeme, znamená to len, že nepoznáme príčiny.

    Reply
  • 14. mája 2020 at 18:40
    Permalink

    Moja teta (M.V.) nebudem ju menovať nar. 1940 si uplatnila ešte v roku 2003 reštitučný nárok podľa zákona č. 503/2003 Z.z. na navrátenie neprávom skonfiškovaného majetku po svojom otcovi (P.V.). Majetok bol skonfiškovaný-zhabaný podľa nariadenia SNR 104 /1945 Sb zo dňa 23.8.1945 O konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcom a Maďarom… Lenže jej otec bol zavlečený do pracovného gulagu Donbas, kde ešte pred účinosťou vyššie citovaného nariadenia dňa 1.4.1945 na následky ťažkej práce v bani zomrel. Preto jeho konfiškácia bola neúčinná. Lenže nezodpovedná pracovníčka OÚ Prešov JUDr. M.Dragulová po 14. rokoch čakania dňa 25 .5.2017 tento reštitučný nárok zaujato zamietla. Že bol skutočne tento reštitučný nárok zaujato
    zamietnutý, svedčí prípad rodiny (U) nebudem ju menovať. Ide o celkom podobný prípad, lebo i tejto rodine bol majetok po ich otcovi poďla nariadenia SNR 104/1945 Sb skonfiškovaný-zhabaný. Ich otec (J. U.) bol tiež zavlečený do pracovného gulagu Nuzal na Kaukaze, kde v bani na olovo 31.12.1945 zahynul. A keďže našťastie tento prípad riešil odvolací Krajský súd Košice pod č. 7Sp/8/2011 ten na rozdiel od JUDr Marty Dragulovej spravodlivo a jasne rozhodol. Keďže pôvodný vlastník bol v roku 1945 mŕtvy, Krajský súd Košice potvrdil, že voči nemu vedená konfiškácia bola neúčinná. Nuž taká je na tom nešťastnom Slovensku spravodlivosť. Neviem pochopiť dokedy sa tú bude zaujato používať dvojaký meter?

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *