Súťaž: Ako mi genealógia „hádže polená pod nohy“

Matrika narodených: Historia domus banskobystrickej mestskej fary z rokov 1595 - 1670
Matrika zomrelých z rokov 1595 - 1670

Genealógii som prepadol ako mladý človek pred tromi desiatkami rokov. Nadväzoval som na zaujímavé rozprávania môjho starého otca, ktorý ma pravidelne zahŕňal historkami z dávnej minulosti našej rodiny s priezviskom Albíni, žijúcej v malej dedinke Leštiny na Orave. Rozprával mi to, čo si on pamätal od svojho starého otca a ten zasa od svojich predkov.

Toto rozprávanie ma fascinovalo. Najviac pôvod rodiny. Albíniovci prišli do Leštín s prvými Zmeškalovcami. Tento starý šľachtický rod pôvodom zo Sliezska vlastnil Leštiny od roku 1548. A práve v Zmeškalovskej bojovej družine po príchode na Oravu mal byť aj Albíni (Talian), Hustafa (Turek), Maršinský (Čech), Záchel (Poliak) – tak si to pamätal starý otec.

Spomenuté priezviská sa v Leštinách nachádzali a nachádzajú. Albíniovci boli po celý čas obyčajnými roľníkmi a z Leštín sa nevzdialili. Podľa môjho starého otca však kedysi dávno boli v rodine dvaja bratia. Gazdovstvo ich nemohlo uživiť a k tomu prišli neúrodné roky, snáď aj epidémia nejakej choroby. Jeden brat zbalil chatrné imanie a spolu so ženou a deťmi z Leštín odišli. Možno do Tisovca, možno ďalej niekde na juh do úrodnejších oblastí. Nikdy viac sa však neozvali. Tak sa to v rodine tradovalo.

Začal som s pátraním ako každý začínajúci genealóg. Zapísal som rozprávanie starého otca, odpísal som nápisy na hroboch, pátral som v matrikách. Mal som to šťastie, že som začínal v dobe, keď po svojich predkoch nepátral skoro nik. V oblastnom archíve som študoval z  originálov matrík bez zapisovania do poradovníka. Ten pocit sa nedá opísať – držať v rukách hrubú starú ošúchanú knihu so zožltnutými listami a na nich kostrbatým atramentovým písmom záznamy o ľuďoch. Stovky a stovky záznamov… Narodenia, svadby, úmrtia… Radosť, nádej, smútok, utrpenie… Čo riadok, to jeden ľudský osud.

Rodokmeň som zostavil do polovice 18. storočia. So mnou deväť generácií. Ak by som v rodokmeni vynechal ženské pokolenie a bral len mužskú líniu, nie je to žiaden „rodostrom“. Skôr „rodomáj“ – v každej generácii len jeden chlapec. Ak sa aj narodili viacerí – zomreli v mladom veku alebo slobodní. Náhoda? Osud? Predurčenie?

Akurát najstarší predok v rodokmeni mal dvoch synov. Matrika potvrdila ústnu tradíciu. Jeden zostal v Leštinách, druhý sa v Leštinách oženil, narodili sa mu dvaja synovia i dcéra, ale žiaden z nich tu nebol pochovaný. Odsťahovali sa okolo roku 1805. Začal som po nich pátrať najskôr v Tisovci. Našiel som zmienku o tom, že tu žili Albíniovci, svitla mi iskrička nádeje, nebol som však ešte na konci cesty. Títo Albíniovci nemali s mojou rodinou nič spoločné.

Postupne som sa skontaktoval so všetkými Albíniovcami na Slovensku. Písomne i osobne. Natrafil som na vynikajúcich ľudí, nadviazal som trvalé priateľstvá, ale nie sú to Albíniovci z mojej vetvy. Začal som pátrať aj na Dolnej zemi, v Maďarsku, Rumunsku. Všetko v rámci možností avšak s negatívnym výsledkom.

Hľadal som ďalej v archívoch. Nenašla by sa ešte nejaký záznam, nejaká zmienka, kde by sa mohli usadiť? Staršie matriky už neexistujú, ale v archíve sú uložené staršie záznamy z archívu rodiny Zmeškalovcov. Samozrejme, že som tu v rôznych zoznamoch našiel aj môjho najstaršieho predka, ale pod priezviskom Belko alias Albíni. V starších zoznamoch je priezvisko zapísané v tvare Belohlavka, inde zas vo forme Belko alias Paulov. Najstarší Belohlavka sa totiž volal Pavol a prímeno „Paulov, Paulovie“ sa niekedy používalo aj ako priezvisko.

Takže môj najstarší predok nebol Talian, skôr Čech Belohlavka (Belohlávek). Mohol prísť do Leštín so Zmeškalovcami, kde mu dlhé priezvisko skrátili na Belko a potom prišiel múdry kňaz, ktorý toto priezvisko polatinčil na Albíni. My sme Albíniovcami dodnes, ale mnou hľadaná vetva sa mohla niekde usadiť aj pod priezviskom Belohlavka, Belko, Paulov a možno aj pod celkom iným – napríklad Leštinský alebo Oravec. Mne to výrazne skomplikovalo hľadanie, ale nezanevrel som. Hľadám ďalej a dúfam, že sa s hľadanými príbuznými raz stretnem a doplním svoj „rodostrom“ o jednu vetvu.

Samozrejme, že slová použité v úvode o polenách som nemyslel vážne. Genealógia sa mi stala celoživotným koníčkom, spracoval som históriu mojej rodiny po všetkých predkoch, tiež históriu rodiny mojej manželky. Spracoval som históriu všetkých leštinských rodín a históriu rodín okolitých obcí. Inak sa to ani nedá, lebo Leštiny a okolité dediny sú rodinnými zväzkami úzko poprepájané. V databáze mám už takmer desaťtisíc osôb.

Vždy sa mi však darí objaviť niečo nové, zaujímavé. Som rád, keď sa môžem podeliť so svojimi poznatkami, keď sa stretnem s podobne zameranými a zanietenými bádateľmi. Za toto všetko vďačím genealógii. Preto, nech tento článok vyznie ako jej oslava – vďaka Ti, genealógia!

Autorom textu je Vladimír Albíni

Páčil sa vám článok? Podporte ho v súťaži kliknutím na modré tlačidlo “Share” (hore) alebo “Like” (dole)!

Chcete vyhrať atraktívne ceny? V hre sú darčekové tri darčekové kupóny na nákup v hodnote 20 eur, ktoré poskytol nákupný portál Gorila, tri darčekové tašky plné čokoládových dobrôt od výmyslu sveta od spoločnosti KraftFoods a webový priestor na adrese vase-meno.rodokmen.org. Pravidlá súťaže sú JEDNODUCHÉ , šanca vyhrať je VYSOKÁ – stačí, ak si prečítate pravidlá súťaže a zapojíte sa!

6 thoughts on “Súťaž: Ako mi genealógia „hádže polená pod nohy“

  • 21. marca 2011 at 12:56
    Permalink

    Dobry den. Mam otazku na pana Vladimira Albini. Bol by ochotny zostavit rodokmen mojej rodiny zo strany mojej starej matky ? Starka pochadza z Oravy cast Malatina. S uhradou za zostavenie samozrejme pocitam. Dakujem.

  • 21. marca 2011 at 23:22
    Permalink

    Je mi ľúto, ale nie. Ak by ste pátrali po predkoch z obcí Vyšný Kubín, Osádka, Srňacie, Pokryváč a samozrejme Leštiny – to by som vedel pomôcť. Malatiná nebola v okruhu môjho záujmu, pretože v minulosti dochádzalo len vo veľmi maličkom množstve k svadbám ľudí z Malatinej a spomenutých dedín. Malatiná bola totiž katolícka a tieto dediny evanjelické.
    Príjemný deň – Albíni

  • 22. marca 2011 at 7:48
    Permalink

    Dobry den. Dakujem za odpoved. Naozaj zo strany starkej su vsetci katolici. Este raz dakujem. S prianim pekneho dna Lena Hulenyi

  • 23. marca 2011 at 9:25
    Permalink

    Dobrý deň, pán Albíni,
    Váš príspevok je na veľmi vysokej úrovni a cítiť z neho, že túto prácu robíte z veľkým nadšením a celou dušou. Želám Vám úspechy v ďalšom bádaní.

  • 31. marca 2011 at 22:23
    Permalink

    Dobrý večer, už dlho som nič tak zaujímavé a dokonale prepracované nečítala. Je vidieť, že je to Váš koníček. Len tak ďalej. Majte sa pekne a čoskoro sa vidíme. Papa 🙂

Comments are closed.