Nedopovedaný príbeh
Čitatelia môjho seriálu o genealógii si iste spomenú na časť, v ktorej som odhalil Tajomný odkaz v knihe Mengele a selekcia na Appelplatz v koncentračnom tábore v Osvienčime. Pre tých, čo seriál nečítali malé pripomenutie: Autor knihy, Igor-Jakob Bistric, sa počas vojny dostal do koncentračného tábora v Osvienčime. Našťastie prežil a tak mohol vydať svedectvo o zverstvách, ktoré sa v tábore diali. Okrem iného na jedinom mieste v knihe spomína, ako stretol svojho spolužiaka zo Spišskej Novej Vsi:
Medzi väznami bolo nemálo mŕtvych a zranených a zasiahlo aj niektorých z mužstva SS. Väčšina ošetrujúceho personálu a aj nás z pisárne preto nasadili ako lekársku pomoc….
Keď som prišiel na miesto, pomáhal som, kde to bolo potrebné. Odrazu som stál pred SS-manom. Zodvihol som oči a k môjmu úzasu som stál pred spolužiakom z rodného mesta Spišská Nová Ves – volal sa Tettinger. Nemohol som uveriť vlastným očiam, ale bola to pravda. Ako spolužiaci sme sedávali za jednou lavicou, spolu sme hrávali futbal. Teraz ja v trestaneckom mundúre, pretože som Žid a on v uniforme SS. Patril k “Panskej rase”, k čistej nordickej rase….
Na moju otázku čo tu robí, som nedostal odpoveď. Odišiel bez toho, aby mi odpovedal.
Napísal som preto List do Osvienčimu. Netušil som, aká odpoveď príde. A či vôbec. Väčšina dokumentov v koncentračnom tábore bola zničená tesne pred koncom vojny a pred samotným oslobodením tábora, aby sa zničili stopy spáchaných zločinov. To platí pre dokumenty týkajúce sa väzňov v Osvienčime, ale aj zamestnancov a vojenskej posádky tábora. Odpoveď nakoniec prišla. Vedúci archívu Štátneho múzea Auschwitz-Birkenau v Osvienčime Wojciech Płosa ma informuje:
Pri pátraní v útržkoch zachránených dokumentov som objavil informáciu o príšlušníkovi SS s priezviskom Tettinger. Je to Paul TETINGER, narodený 24.októbra 1912 v Kežmarku. Slúžil v koncentračnom tábore v Osvienčime od 28. mája 1943 do 16 februári 1944. Spočiatku bol zamestnaný vo správe tábora, presne v sekcii pre ubytovanie. Následne bol poslaný do tretej strážnej skupiny. Jej ďalší osud je neznámy.
Osobou spomínanou v liste je dedov brat. Ako sa do tábora dostal, netuším. Veľa spišských Nemcov počas vojny muselo narukovať. Okrem iného slúžili v táboroch na Slovensku alebo boli posielaní do Poľska. Viac o jeho osude neviem. Snáď len to, že po vojne nežil v Československu. Možno zomrel počas vojny, Možno bol ako Nemec odsunutý. Možno… Pátranie pokračuje.