Československé sčítania

Ďalšie sčítania ľudu sa uskutočnili až v 20. storočí,  boli to československé sčítania. Sčítacie hárky z týchto sčítaní za Slovensko sa nachádzajú v Slovenskom národnom archíve v Bratislave (SNA). Ide o sčítania z rokov 1921, 1930, 1940, 1950, 1961, 1970, 1980 a 1991. Uskutočnilo sa aj sčítanie v roku 1946 (keďže sčítanie v r. 1940 čiastočne prekazili vojnové udalosti, niektoré územia boli v tom čase okupované Maďarskom). Sčítacie hárky z roku 1946 však nie sú uložené v SNA, ani sa nevie, či sa zachovali.

Čo všetko tieto sčítania obsahujú sa dočítate na stránke Českého štatistického úradu, kde po rozkliknutí príslušného ročníka sa dostanete k jeho stručnému popisu a histórii, pričom pod článkom je odkaz na obsah sčítacích hárkov. História sčítaní zo slovenského pohľadu je popísaná na stránkach Štatistického úradu SR.

Sčítacie hárky sú obvykle štvorstranové, k dispozícii dostanete na prehliadanie maximálne 3 škatule, pričom za škatuľu môže byť považovaný aj zväzok hárkov formátu A3 s hrúbkou cca 3 cm. Neočakávajte, že z týchto sčítacích hárkov Vám urobia fotokópie v SNA. Keďže ide o dáta mladšie ako 100 rokov, vzťahuje sa na ne zákon na ochranu osobných údajov. Je však možné, že na požiadanie dostanete súhlas na použitie fotografického prístroja, ale v tom prípade musíte počítať s pomerne vysokým poplatkom, ktorý v zmysle Opatrenia ministra vnútra o správnych informáciách a službách štátnych archívov zriadených Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky činí 13,27 EUR za každý začatý deň!

Sčítacie hárky zo sčítaní v r. 1930 a 1940 SNA digitalizoval a zverejnil na stránke slovakiana.sk. Záznamy sú však vzhľadom na ochranu osobných údajov začiernené. Vidíte tak iba číslo domu a mená a priezviská obyvateľov zapísaných na sčítacom hárku. Vyhľadávanie na tejto stránke nie je veľmi intuitívne, skôr obtiažne. Ak chcete získať niektorý zo záznamov, môžete osloviť SNA aj emailom s požiadavkou o konkrétny záznam a s čestným prehlásením o priamom príbuzenskom vzťahu k osobám na ňom uvedeným.

Pre tých bádateľov, ktorí ešte neštudovali dokumenty priamo v SNA, uvádzam postup, ako to v SNA funguje – je tam niekoľko odlišností od ostatných archívov.

V žiadnom prípade nechoďte do SNA skôr, kým sa nedohodnete s tamojšou bádateľňou, kde si najskôr overte, či archív disponuje tým, čo hľadáte. Odporúčam Vám uviesť presne čo hľadáte, pre akú obec, v akom rozsahu. Ak by ste sa rozhodli navštíviť SNA „naslepo“, odídete naprázdno, resp. sa tak maximálne dohodnete na ďalšej návšteve archívu. Najlepšie je požiadať telefonicky alebo emailom o prístup k archívnym materiálom. V rámci tejto komunikácie dostanete odpoveď, či archív uvedeným materiálom disponuje a objednáte sa na jeho štúdium. V deň návštevy archívu a štúdia dokumentov neočakávajte, že Vám urobia kópie materiálov na počkanie (ak je možné ich kópiu vyhotoviť). Pre fotokópiu si budete musieť prísť osobne v inom, archívom určenom termíne,  maximálne Vám ho môžu zaslať (ale tu som si nie istý, pretože za fotokópie treba zaplatiť, rovnako tak za zásielku a po mojich skúsenostiach z iných archívov je to na dlhé lakte).

Ak to zhrniem, v prípade náhodnej návštevy SNA sa tam môžete prejsť trikrát. To je aj moja osobná skúsenosť s cenzusom z r. 1828. Po týchto troch návštevách a zjavnej neprístupnosti a neochote niektorých tamojších pracovníkov som radšej, ak tam bádať nemusím.

Zdroje:

  • Stránka Českého statistického úřadu – http://www.czso.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/historie_scitani
  • Stránka Štatistického úradu SR – http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5843
  • Osobné skúsenosti autora a našej čitateľky a užívateľky fóra s nickom Dari.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *