Kolonizácia 1. Úvod

Osadníci a vnútorná kolonizácia v Československu 1918
Osadníci a vnútorná kolonizácia v Československu 1918

Pátranie po predkoch môže byť, hoci aj iba v priestore Slovenska, dosť problematické dobrodružstvo. Často sa stáva, že my a naši predkovia žijeme vo svojich sídlach už veľmi dlho, sme vo svojej obci dostatočne etablovaní, ale aj napriek tomu nedokážeme vypátrať svojich predkov hlbšie ako pár najbližších pokolení. Počas prvotného pátrania zisťujeme, že naši predkovia pochádzali pôvodne z inej oblasti Slovenska, často z úplne opačného kúta krajiny. Počas hľadania môžeme dokonca prísť k poznaniu, že skoro všetci naši susedia majú pôvod niekde úplne inde, prípadne, že naša obec sa v zásadných veciach líši od okolitých dedín. Má iné zvyky a tradície alebo je dokonca osamoteným ostrovčekom jedného jazyka v homogénnom mori jazyka iného. Najčastejšou príčinou tohto javu je migrácia.
Sťahovanie obyvateľstva bolo v našom geopolitickom priestore dosť bežným javom. Často bolo motivované ekonomickými a sociálnymi príčinami. Nebolo neobvyklé, že sa nesťahovali jednotlivci či rodiny, ale celé spoločenstvá či dediny. Hromadné sťahovanie sa týkalo hlavne roľníckeho obyvateľstva, ktoré sa stávalo objektom aj riadenej migračnej politiky a kolonizačných akcií politických vládnucich síl. Poslednou takouto veľkou kolonizačnou akciou na Slovensku bola tzv. vnútorná kolonizácia, ktorá bola súčasťou pozemkovej reformy prvorepublikového Československa.
Pozemkové reformy boli po 1.svetovej vojne zaznamenané až v 22 štátoch Európy a ich hlavným cieľom bolo jednak zmiernenie sociálneho napätia na vidieku, vytvorenie samostatných gazdovstiev, parcelácia pôdy po veľkých feudálnych vlastníkoch a podpora malého a stredného roľníctva. Okrem toho, že boli tieto zmeny motivované obmedzením feudálneho vlastníctva šľachty a cirkvi, veľmi často sa spájali s či už otvorenou alebo skrytou snahou premeny etnických území menšín a ich zaľudnenie príslušníkmi teraz už štátotvorných národov. Tak to bolo aj v prípade ČSR. Pred vznikom ČSR bola väčšina pôdy v rukách šľachty a veľkostatkárov – z etnického hľadiska išlo v Čechách, na Morave a Sliezsku prevažne o vlastníkov nemeckej národnosti a na Slovensku a Podkarpatskej Rusi maďarskej etnicity. Preto bolo po vzniku ČSR prirodzené, že si pozemková reforma dala za cieľ previesť značnú časť pozemkového vlastníctva do českých a slovenských rúk.

Úlohou vnútornej kolonizácie bolo osídliť najmä pohraničné oblasti novovzniknutej republiky s redším osídlením. Na Slovensku bolo zámerom osídliť málo zaľudnené oblasti Podunajskej nížiny s dôležitým Žitným ostrovom, oblasť Východoslovenskej nížiny, juhoslovenských kotlín, ale aj rozsiahlych oblastí Podkarpatskej Rusi, patriacej vtedy k 1.ČSR.

Je nesporné, že hlavne na južnom Slovensku vláda cielene vykonávala slovenskú (ale aj českú a moravskú) kolonizáciu s cieľom rozbiť kompaktné maďarské osídlenie. Táto myšlienka bola pre československú vládu dôležitá aj na nemeckom pohraničí, ale horské podmienky nemecko-českého pohraničia sa pre kolonizačné a poľnohospodárske účely nehodili. Preto hoci vnútorná kolonizácia bol celorepublikový proces, na Slovensku dostala táto akcia najvýraznejšiu podobu. Na základe tohto projektu začali hlavne v pomerne riedko osídlených úrodných oblastiach južného Slovenska vznikať nové osady a obce.

V nových kolóniách sa sústreďovali osadníci z rôznych častí Slovenska (Orava, Kysuce, Spiš), ďalej roľníci z Moravy, ako aj reemigranti z Ameriky, ďalej kolonisti z Juhoslávie, Ruska a Maďarska, ktorí mali slovenský pôvod a väčšinou boli príslušníkmi česko-slovenských légií v zahraničí počas 1.svetovej vojny. Zvláštnu skupinu kolonistov tvorili slovenskí presídlenci z obcí, ktoré po doriešení hraničných sporov medzi ČSR a Poľskom pripadli Poľsku.

Osadníci a vnútorná kolonizácia v Československu 1918
Osadníci a vnútorná kolonizácia v Československu 1918

Počas vnútornej kolonizácie vzniklo asi 80 kolónií, v ktorých bolo usadených viac ako 2000 rodín. Niektorí historici zaoberajúci sa touto problematikou odhadujú dokonca až tri tisícky rodín. Síce to bolo ďaleko od predstáv niektorých ideových autorov celého projektu z agrárneho prostredia (Brandejs 20 000 rodín, Daxner 100 000 rodín), ale aj tak, toto nové osídlenie zmenilo v niektorých regiónoch etnické zloženie obyvateľstva (niekde aj v neprospech Maďarov).

No a možno aj z tohto dôvodu, môže mať človek z juhu Slovenska svojich predkov na severe, alebo obyvateľ obce z krajného západu Slovenska sa musí vydať po stopách svojich predkov ďaleko na východ, alebo ešte ďalej.

Nabudúce kolonizácia, jej legislatívne východiská kolonizácie, priebeh a prehľad zmapovaných kolónií.

Práve vyšla unikátna publikácia AKO SI ZOSTAVIŤ RODOKMEŇ, ktorá vám pomôže odhaliť históriu vášho rodu. Objednajte si ju pod stromček za zvýhodnenú cenu s venovaním od autorov. Stačí kliknúť sem!