Ako písať rodinnú kroniku: 6. Práca so zdrojmi

Či už ste v štádiu pátrania, alebo už píšete rodinnú kroniku, dôležité je vedieť, odkiaľ čerpáte informácie. Preto je vhodné po celý čas systematicky viesť dokumentáciu svojej práce. Nie je nič horšie, ako keď objavíte vo svojich poznámkach dva navzájom si odporujúce údaje a neviete, aký je ich pôvod. Vaša šanca, že zistíte, ktorý z údajov je pravdivý, výrazne stúpnu, ak si priebežne budete robiť poznámky so zdrojom. Nevravím to len tak, poučil som sa na vlastnej súsenosti (vlastnej hlúposti).
Takže zásada číslo jedna: ak prepisujete spomienky strýka Jula, zaznačte si, že to dňa XY povedal práve strýko Julo. Ak citujete údaj z matriky, súpisu či obecnej knihy nezabudnite uviesť, že daný údaj pochádza z matriky či iného dokumentu aj s informáciou, kde sa dá daná matrika nájsť.

Zároveň zabudnite na zásadu, že „menej je viac“. V genealogickom pátraní platí zásada, že „ani viac niekedy nie je dosť“:) Tu je namieste spomenúť moju skúsenosť. Predkovia, hoc to boli Nemci, prišli na Slovensko z južného Maďarska. Keďže tamojšie matriky zdigitalizovali mormóni, využil som príležitosť a mikrofilmy som si objednal z ďalekého Salt Like City do študovne vo Viedni. Približne za týždeň som matriky prečítal a priebežne som si robil poznámky: kedy sa kto narodil, kedy sa oženil, kedy zomrel. Teraz po dvoch rokoch som zistil, že som prehliadol jeden údaj. Keďže som si všetky zápisy doslovne neprepísal, ani neprefotil, ak budem chcieť ten údaj, budem musieť tortúru s objednávaním mikrofilmov zopakovať. A opäť cestovať do Viedne.

Ďalšou vecou, ktorá čitateľov vašej rodinnej kroniky pomôže v orientácii je index na konci knihy so zoznamom osôb (ideálne aj so stranou, kde sú o nej detailnejšie informácie). Rovnako by minimálne na konci knihy (ideálne v poznámke pod čiarou) nemal chýbať zoznam použitej literatúry – knihy, časopisy, internetové zdroje…