Modrooký muž s tmavými vlasmi a pokožkou – podľa genetických analýz takto vyzeral lovec, ktorý žil na území súčasného Španielska pred 7 tisíc rokmi

FamilySearch
FamilySearch

Nové genetické analýzy urobili z DNA zubov mužskej kostry (volajú ju La Brana 1), nájdenej v roku 2006 v jaskyni Cantabrianskych hôr v Španielsku. Nálezy  z tejto analýzy, publikovanej 26.januára v časopise  Nature, sú prekvapivé, pretože dokazujú, že svetlá pleť Európanov sa vyvinula oveľa neskôr, ako sme si mysleli.

Vedci sa pôvodne domnievali, že dávni Európania prišli o pigmentáciu tmavej pokožky svojich afrických predkov asi pred 40 tisíc rokmi, keď sa presúvali do tmavších severských regiónov.

Svetlejšia pokožka absorbuje viac ultrafialových lúčov, ktoré sú dôležité pre tvorbu vitamínu D v oblastiach s nedostatkom slnka. Naše telo prirodzene produkuje vitamín D keď sa ultrafialové lúče v slnečnom žiarení odkláňajú od pokožky. Vitamín D je zásadný pre vstrebávanie vápnika dôležitého pre naše kosti.

Spoluautor štúdie Carles Lalueza-Fox, paleogenomický vedec zo španielskej univerzity  Pompeu Fabra povedal pre LiveScience:

„Predpokladáme, že svetlejšia pleť bola vo vyšších pásmach nutnosťou, kvôli syntetizácii vitamínu D na miestach, kde je UV žiarenie slabšie ako v trópoch.“

Avšak 7 tisícročná tmavá pokožka La Branu dokazuje, že sťahovanie do vyšších zemepisných šírok nemuselo byť dôvodom svetlej pleti súčasných Európanov. Podľa vedcov príčinou mohla byť skôr strava.

Analýzy prvej genetickej informácie lovca siahajú do mezolitu, teda do obdobia spred 10 až 5 tisíc rokov.

Po mezolite, strednej dobe kamennej, nasledovalo obdobie neolitu. V týchto časoch sa z lovcov a zberačov stali farmári, ktorí jedli oveľa viac obilnín. Zmena stravovacích návykov mohla byť dôvodom vyblednutia pokožky Európanov.

„Podľa potravinovej teórie, obilninovej strave farmárov v neolite chýbal vitamín D,“ LiveScience vysvetľuje, „takže Európania rýchlo prišli o pigmentáciu vlastne iba prechodom k poľnohospodárstvu. Potom mohli rýchlejšie syntetizovať vitamín D už len zo slnka.“

Okrem toho vedci zistili, že lovec a zberač La Brana bol intolerantný na laktózu a okrem toho nebol schopný stráviť, podobne ako farmári z neolitu, „čo podopiera hypotézy, že tieto schopnosti boli vyvinuté počas prechodu na poľnohospodárstvo,“ píšu ďalej autori štúdie.

Zdroj: Businessinsider

Práve vyšla unikátna publikácia AKO SI ZOSTAVIŤ RODOKMEŇ, ktorá vám pomôže odhaliť históriu vášho rodu. Objednajte si ju pod stromček za zvýhodnenú cenu s venovaním od autorov. Stačí kliknúť sem!