Kolonizácia 16. Rokovania plné vydierania
V minulej časti seriálu o vnútornej kolonizácii južného Slovenska sme uviedli, že slovenská vláda sa na vyhosťovanie kolonistov snažila pripraviť aj vytvorením presného evakuačného plánu. Aj napriek týmto opatreniam, však slovenská autonómna vláda stále maďarskú stranu žiadala, aby zastavila všetky aktivity namierené proti kolonistom. Problematika kolonistov sa mala riešiť pri rokovacom stole v zmysle viedenského arbitrážneho rozhodnutia. Podľa slovenskej strany mali kolonisti až do ukončenia rokovaní zotrvať na svojich majetkoch a aj vyhostení kolonisti sa mali vrátiť do svojich domovov.
Slovenská strana pokračovala aj v diplomatických protestoch a zasielala maďarskej strane zoznamy vyhostených a vyhnaných kolonistov. Maďarská delegácia si vždy vyhradila právo fakty si preštudovať a následne dať prešetriť opisované udalosti. Popri tom Maďari slovenskú stranu uisťovali, že všetky neprávosti, ktoré budú príslušnými orgánmi prešetrené a ukážu sa ako pravdivé, budú primerane potrestané.
No napriek týmto ubezpečovaniam, maďarská strana prišla ešte s radikálnejším rozhodnutím, ktoré predniesla 21. novembra 1938 na rokovaniach v Budapešti. Na týchto rokovaniach bola česko-slovenská delegácia upovedomená o tom, že maďarská vláda sa rozhodla vyhostiť všetkých česko-slovenských kolonistov. Kolonisti, ktorí už okupované územie z akýchkoľvek dôvodov opustili, sa mohli vrátiť na svoje usadlosti na tri dni a odniesť si svoj hnuteľný majetok. Keďže niektoré kolónie boli opustené už viac ako dva týždne, išlo z maďarskej strany o zbytočný akt čiastočného zmierenia, pretože aj napriek prítomnosti maďarských vojsk, bola väčšina usadlostí s určitosťou vyrabovaná. Množstvo aj maďarských archívnych prameňov uvádza, že ani maďarské vojenské velenie nedokázalo majetky kolonistov ustrážiť a potvrdzujú aj to, že na rabovaní osobne podieľali aj vojaci.
Česko–slovenská delegácia voči takémuto postupu protestovala a vyhrážala sa odvetnými opatreniami. Odveta prišla už na druhý deň (22. novembra 1938), keď slovenská vláda začala vyhosťovať z územia Slovenska, maďarských štátnych príslušníkov, osoby maďarskej národnosti a všetkých tých, ktorí vyvíjali protištátnu činnosť, alebo boli z takejto činnosti podozriví.
Toto rozhodnutie slovenskej vlády maďarskú stranu zaskočilo. Najväčšie obavy vyvolalo rozhodnutie slovenskej strany, že vyhostených kolonistov bude usádzať na majetkoch vlastníkov s maďarskou národnosťou, alebo dokonca na veľkostatkoch, ktoré boli stále v rukách maďarských veľkostatkárov s maďarskou štátnou príslušnosťou.
Tak sa otázka kolonistov, ktorú maďarská strana považovala možno za marginálnu, stala po arbitráži jednou z najvážnejších. Bola akýmsi jazýčkom na váhach a často prostriedkom vydierania jednej strany druhou a naopak.