Nielen o vajciach… (v Tereziánskom urbári)

Sirotný Juro má odpracovať bez záprahu D = 24+11/12 dní (viď 6. stĺpec).
Tereziánsky urbár

Pred časom sa na našom fóre rozprúdila debata aj o interpretácii číselných údajov v povinnostiach poddaných, uvedených v Tereziánskom urbári.

Veľmi rýchlo sme sa zhodli na názore nášho kolegu Patrika, že bodky v menovateli sú opakovaním číselného údaja v menovateli z prvého údajového radka. Ako však vznikli jednotlivé čísla uvedené v Tereziánskom urbári, týkajúce sa naturálnych odvodov?

Základom všetkého sú ustanovenia bodu tretieho (Trety punkt – O Robotach, a jinych Službach Poddanskych) a bodu štvrtého (Cžtwrty punkt – Od Poddanskych Dankach) Tereziánskeho urbára.

Urbár stanovuje najskôr v treťom bode, v § I., povinnosť pre každého poddaného, hospodáriaceho na jednej celej usadlosti, odpracovať jeden deň v týždni so záprahom, alebo namiesto toho dva dni bez záprahu (pešou robotou). To znamená pre držiteľa jednej celej usadlosti ročne buď 52 dní práce so záprahom, alebo 104 dní bez záprahu.

Vo štvrtom bode, v §II., je ustanovené, že každý poddaný, ktorý vlastní celú usadlosť, je povinný svojmu zemepánovi každoročne odovzdávať dve kurence, dvoch kohútov, dvanásť vajec a jednu holbu topeného masla. Tí, ktorí sú držiteľmi len polovice, štvrtiny, či osminy usadlosti (viď prvý stĺpec), majú odovzdávať tieto naturálie v primeranom podiele. Keď sa však pozrieme na jednotlivých poddaných v urbári a pokúsime sa podľa tejto zásady stanoviť, koľko čoho majú odovzdať, vychádzajú nám úplne iné čísla, dokonca aj rozdielne medzi rovnakými držiteľmi (napr. takmer každý osminový sedliak má uvedené iné čísla). Ako je to možné?

Na tvorivom stretnutí v PP.Pasta sme rozbehli výskum tejto otázky.  Riešením je  vzorec, pomocou ktorého dokážeme aj my vypočítať pre ktoréhokoľvek poddaného, koľko čoho mal odovzdať. Analýzou bolo zistené, že hodnoty odovzdávaných naturálií sa menia úmerne s výškou stanovenej roboty. Ide teda o podiel stanoveného počtu dní roboty bez záprahu pre konkrétneho poddaného a počtu stanovenej roboty bez záprahu (v dňoch) pre jednu celú usadlosť, ktorý sa vynásobí počtom jednotiek naturálií stanovených na jednu celú usadlosť. Uvedený vzťah je možné matematicky vyjadriť tak, že počet dní roboty bez záprahu (stĺpec 6 urbára, ktorý je premenný), označíme ako premennú veličinu D, ktorú vynásobíme počtom jednotiek (siah – 1, funtov – 6, holieb – 1, kureniec – 2, kohútov – 2, či vajec – 12) na jednu usadlosť a výsledok vydelíme stanoveným počtom dní roboty bez záprahu (104).

Takže pre siahy a holby dostávame vzťah D/104, pre funty (priadze) 6D/104, pre kurence a kohúty 2D/104 a pre vajcia 12D/104.

Pre názornosť uvádzam príklad z Tereziánskeho urbára obce Zamarovce, sedliaka Sirotného Jura:

 Sirotný Juro má odpracovať bez záprahu D = 24+11/12 dní (viď 6. stĺpec).
Sirotný Juro má odpracovať bez záprahu D = 24+11/12 dní (viď 6. stĺpec).

Sirotný Juro má odpracovať bez záprahu D = 24+11/12 dní (viď 6. stĺpec).

Vzorec hovorí, že v siahach a holbách odovzdá D/104 = (24+11/12)/104=299/(12×104)= 23/96, ako tvrdí tabuľka (viď stĺpce 10 a 12). Ostatné dávky sú už len dvojnásobkom, resp. 12-násobkom tejto hodnoty, teda 23/48 (viď stĺpec 14 a 15), resp. 23/8=2+7/8 (viď stĺpec 16). Priadza sa v tejto obci neodovzdávala.

Akým spôsobom sa vyberali zlomkové podiely, zatiaľ netušíme.

Dostali sme sa teda k počtom odovzdávaných naturálií ročne. Zostáva ešte vyriešiť ďalší zásadný problém, a to je stanovenie počtu dní roboty. Základom je už vyššie spomenutých 52 dní roboty so záprahom alebo 104 dní roboty bez záprahu ročne pre držiteľa jednej usadlosti.

Pri analýze asi piatich urbárskych tabuliek sme si všimli dva spôsoby určovania počtu robotných dní. Pri prvom spôsobe sa tento počet odvodil len z typu usadlosti. Napr.  ak bola usadlosť typu 3/4, tak počet robotných dní  so záprahom bol 52×3/4=39. Pri druhom spôsobe počet robotných dní závisel aj od výmer   pôd v stĺpcoch 2-4. Jednotný vzorec sme nenašli, lebo v rôznych tabuľkách mali dvaja sedliaci rovnaké výmery, ale rôzne predpisy robotných dní. Je zrejmé, že dochádzalo k zaokrúhľovaniu.  Orientačný vzorec pre stanovenie  počtu robotných dní so záprahom je tento:

  • Nech A označuje výmeru v Intraviláne (2. stĺpec).
  • Nech B označuje  výmeru v Extraviláne (3. stĺpec).
  • Nech C označuje výmeru v Lúk (4. stĺpec).

Potom počet robotných dní so záprahom je A+2(B+C). Dopúšťame sa tak chyby voči údaju z tabuľky najviac 1.

Analýzou jednej tabuľky zo Zamaroviec  (s C=0)  sme došli aj k  presnému riešeniu.  Postup je nasledovný: Vypočítajme hodnotu A+2B. Vyjadrime toto číslo ako zlomok v tvare  M/24, kde M je vhodné celé číslo. Pre číslo M nájdime najbližšie väčšie celé číslo, ktoré je  deliteľné číslom 13. Označme ho N.  Potom predpis robotných dní sa stanoví ako   N/24.

Ten postup je vcelku logický. Dôvodom pre zaokrúhľovanie na najbližšie väčšie číslo deliteľné 13 je ten, aby sa dosiahlo, že číslo v čitateli je deliteľné 13. Treba si uvedomiť, že ten zlomok – predpis robotných sa neskôr delí 52=13×4 a výsledok sa   násobí   s 1 , 2 alebo 12, podľa toho, či počítame výmeru siah, kureniec, alebo vajec. Keďže aj čitateľ aj menovateľ sú deliteľné s 13,  môžeme zlomok skrátiť a ako výsledok tam vznikajú pekné zlomky, kde menovateľ je tvorený len násobkom malých čísel:  2, 3, prípadne 5. Bez tohto zaokrúhľovania by sme v menovateli dostali aj 3-miestne číslo a predstavte si taký diel  83/104  z kurčaťa.

Stanovenie presného počtu dní roboty pre poddaných, ktorí majú v držbe aj lúky, rovnako tak stanovenie počtu dní roboty ako kompenzácia za deviatok (stĺpec 7 a 8), v súčasnosti nevieme vysvetliť.

autori:

  • Viera Pištěková
  • Juraj Snopek
  • Marek Tettinger
  • Imrich Vrťo
Práve vyšla unikátna publikácia AKO SI ZOSTAVIŤ RODOKMEŇ, ktorá vám pomôže odhaliť históriu vášho rodu. Objednajte si ju pod stromček za zvýhodnenú cenu s venovaním od autorov. Stačí kliknúť sem!