O tých veciach, ktoré k vnútornému poriadku a nariadeniu prináležia

Tereziánsky urbár z roku 1767 predstavoval najvýznamnejšiu hospodársku reformu cisárovnej Márie Terézie (1740 – 1780), ktorý upravoval povinnosti poddaných voči zemepánovi. Urbár obsahoval súpis pozemkového majetku a povinností poddaných. Urbár bol napísaný v jazyku ľudu (na území dnešného Slovenska bola použitá biblická čeština) a bol uložený v obciach, aby bol zrozumiteľný a prístupný komukoľvek.
Prinášame vám na pokračovanie seriál, v ktorom nájdete prepis jednotlivých kapitol a ich „preklad“ do súčasného jazyka. Seriál obsahuje preklad predtlačenej časti urbára, pričom jednotlivé kapitoly riešia rôzne oblasti poddanského a panského života, najmä z pohľau ich vzájomných práv a povinností. V deviatej časti seriálu Tereziánsky urbár vám prinášame kapitolu „O tých veciach, ktoré k vnútornému poriadku a nariadeniu prináležia.“ Vybodkovaná časť v preklade predstavuje prázdne miesto v predtlači. To bolo v každej obci vyplnené podľa lokálnych pomerov.

Dewaty Punkt Deviaty bod
O tech Weczach, ktere k wnytrnimu Poradku, a Narizeny prinaležegu. O tých veciach, ktoré k vnútornému poriadku a nariadeniu prináležia.
§.I. §.I.
Na Rychtarsky Urad panstwy nech trech z obczy gmenuge a predklada, z kterych obecz gedneho pry pritomnosty panskeho Officira slobodne wywoly, Panstwy wssakniczmeneg tak wiwoleneho skrzewa zle Skutky, a Učzinky muže zložity, ano y trestaty, na Mysto pak zloženeho Rychtare predepsanym Spusobem ma se druhy ustanowity. Na proty Tomu ale Notariussa, a Prysažnich sama obecz brez gruntowneho Pana Wedomy muže wywolity, ano y propustity. Na richtársky úrad panstvo nech troch z obce menuje a predkladá, z ktorých obec jedného pri prítomnosti panského úradníka slobodne vyvolí, panstvo však takto zvoleného richtára za zlé skutky môže z funkcie odvolať a potrestať, namiesto odvolaného richtára predpísaným spôsobom má sa druhý ustanoviť. Naproti tomu ale notára a prísažných sama obec bez vedomia zemepána  môže vyvoliť i prepustiť.
§.II. §.II.
Rychtary pak skrzewa Služby panstwu wykonawagycze, a neb z gakekolwek gineg pričziny od plateny Portiy nemagu bity wigimany, a oslobozeny. Richtári potom službu panstvu vykonávajúci nemajú byť z akejkoľvek príčiny od platenia porty vynímaní a oslobodení.
§.III. §.III.
Hodno, ano y potrebne gest, že na to, aby mezy Poddaniym w Portiowich Dankach Rozdyl wedle Uloženy Stoličzneho sprawedliwe, a brez ffalssu ku Konczu prissel, gruntowny Pan ma pozor mity, a od obecznyho Rychtara, brezewsseho Poddanych obtiženy, a nakladu, z teho počzet wzity. Je vhodné aj potrebné, v prípade, že medzi poddanými v portálnych dávkach rozdiel podľa nariadenia stoličného vznikne, aby tento spor bez klamstva sa ukončil, vtedy zemepán má povinnosť bez zaťaženia poddaných zistený rozdiel od richtára vymáhať.
§.IV §.IV
Gestliby pak takowy počzet gruntowny Pan od Rychtara odebraty zanedbal, techdy toto panske zanedbany Stoličzna Wrchnost na Mysto priwede. Ak by potom zemepán zanedbal odobranie rozdielu od richtára, má stoličná vrchnosť toto panské zanedbanie na pravú mieru priviesť.
§.V. §.V.
Mezy tym Portiownych Dankuw wybirany, a do Cassy Stoličzneg odewzdany ma len toliko pry obczy, a Rychtarowy zustawaty, a protož Stoličzna Wrchnost bude pozor mity, aby do tohto Panstwy, a gegich Officiry se nemissaly. Nakoľko vyberanie portálnych dávok a ich odovzdávanie do stoličnej pokladnice má na starosti len obec a richtár, preto stoličná vrchnosť bude sa na pozore mať, aby do toho panstvo a jeho úradníci sa nemiešali.
§.VI. §.VI.
Na gakowe Danky Poddany wedle ustanoweny tehoto Urbaru gruntownym Panum podlužny gsu, takowe za wčzasu Panstwu odday powinny budu, tak že gestliby odewzdaty zanedbaly, ano y skrzewa Exekuciu takowe gruntownemu Panu zložizty magu prinuczeny bity, ku kteremu Konczu ustanowenym, a na wybirany Dluhuw poslanym Exekutorom každodenne geden gross od dlužnich Poddanych takowym Spousobem ma se dawaty, aby ten gross len tolyko tym Lydem, ktery zwlassne na Wybirany Dluhu, a ne tym, ktery w ginich panskych Weczach wislany budu, skrzewa dlu%znich Poddanych zloženy bil. Aké dávky poddaní podľa ustanovenia tohto urbára zemepánom povinní dávať sú, také zavčas panstvu oddať povinní budú, ak by odovzdávanie zanedbali, potom i skrze exekúciu k ich zloženiu prinútení majú byť, pričom k takej exekúcii a na vyberanie dlhov poslaným exekútorom každodenne jeden groš od dlžiacich poddaných takým spôsobom má sa od dlžiacich poddaných dávať, aby sa ten groš len tým ľuďom, ktorí zvláštne na výber dlhov určení sú, nie tým, ktorí v iných panských veciach vyslaní budú.
§.VII. §.VII.
Aby tim, ktery negaku Krywdu trpegu, tym spisseg podle sprawedlnosty spomoženo bylo, protož pozorowaty se ma, že když žaloba mezy Poddanymi a Hoffery gedneho Panstwa by wissla, techdy žalobu magiczy u gruntowneho Pana, a neb geho Officiruw magu Sprawedliwost, a Rozsudeny hledaty; gestliby ale skrzewa panskych Officiruw takowym Krywda, a Sskoda se stala, techdy gruntownemu Panu magu se utykaty, a u ktereho pak z nektereg pryhody newemucze za dosty učzineny, nech pry Stoliczy se opowidagu. Aby tím, ktorí nejakú krivdu trpia, pomohlo sa podľa spravodlivosti, preto pozorovať sa má, že keď žaloba medzi poddanými a domkármi jedného panstva by vyšla, vtedy žalobu majúci u zemepána alebo jeho úradníkov majú spravodlivosť a rozsúdenie hľadať, ak by ale skrze panských úradníkov taká krivda a škoda sa stala, potom sa poddaní k poddanému utiekať majú, a ak by k náprave nedošlo, nech pri stolici sa ohlásia.
Z pripadnosty wssakniczmeneg gestly Poddanych žaloby sameho gruntowneho Pana by se dorikaly, a k nemu se utykagicze, skrzewa takowe žaloby Sprawedlnost, a Rozsudu by neučzinil, techdy Poddany nech poradne se k Stoliczy utikagu. V prípade, že poddaný by sa pri žalobe  samotného zemepána dožadovali a k nemu utiekajúcim sa by skrze takej žaloby spravodlivosť a rozsudku nedostalo, vtedy nech sa poddaní riadne k stolici utiekajú.
§.VIII. §.VIII.
Ten gruntowny Pan, ano y geho Officiry, ktery Poddanych pro to trestaly, že se pry Stoliczy, anebo u wižssich Wrchnosty hlasily, a swe polechčzeny tam hledaly, gakožto z Poddanimy ukrutne zachazegicy, magu sudeny bity. Ten zemepán a jeho úradníci, ktorí by poddaných preto trestali, že sa pri stolici alebo u vyšších vrchností hlásili a uľahčenie svojej situácie tam hľadali, tí majú byť súdení ako páni ukrutne s poddanými zachádzajúci.

 

Tereziánska regulácia bola pomerne komplikovaná, pričom samotný urbár bol až výsledkom tohto procesu. Tejto záverečnej časti prechádzalo spísanie predurbárskeho stavu a to formou prieskumu na deväť otázok (examen ad novem puncta interrogatria). Jeho cieľom bolo zmapovať a zaevidovať hospodárske a sociálne pomery v každej obci. Viac o predurbárskom prieskume sa dočítate v článku Tereziánsky urbár.

Práve vyšla unikátna publikácia AKO SI ZOSTAVIŤ RODOKMEŇ, ktorá vám pomôže odhaliť históriu vášho rodu. Objednajte si ju pod stromček za zvýhodnenú cenu s venovaním od autorov. Stačí kliknúť sem!