Odsun Nemcov z ČSR 5. Uvítanie v Bavorsku

[singlepic id=38 w=200 h=150 float=left] Už na konci vojny v máji 1945 žilo v Bavorsku 734 tisíc utečencov a evakuovaných, ktorí sem utiekli pred hrôzami vojny a blížiacimi sa spojeneckými vojskami. Situácia v povojnovom Nemecku bola chaotická, mnoho miest bolo zničených a demokratické zriadenie ešte nebolo zavedené. V nasledujúcich týždňoch a rokoch sa mali do Bavorska nahrnúť ďalšie dva milióny utečencov. Najväčšiu skupinu medzi nimi tvorili sudetskí a Spišskí Nemci.

O utečencov sa museli najprv postarať Červený kríž, Katolícka charita a robotnícka dobročinná organizácia Arbeiterwohlfahrt. Až v roku 1946, keď sa po Postupimskej konferencii začalo s presídľovaním, sa danej situácii začali podľa možností prispôsobovať aj štátne úrady. Utečencom sa tak napríklad rozdávali topánky z vojenských zásob. Panoval obzvlášť veľký nedostatok ošatenie.

Väčšina utečencov musela prejsť jedným z 1381 utečeneckých táborov (stav v Bavorsku v roku 1946) a až potom mohli byť preradení na iné miesta. Utečenci mali byť rozdelení do vojnou málo postihnutých oblastí. V Bavorsku to boli Horné Franky, Horné Falcko a Dolné Bavorsko. Tieto oblasti boli ale zároveň priemyselne najslabšie, bolo tu málo pracovných príležitostí pre kvalifikovaných zamestnancov.

Ani domáce obyvateľstvo neprivítalo „nových“ Nemcov s otvorenou náručou. Podľa jedného prieskumu z toho obdobia až polovica Bavorov považovala utečencov a vysídlencov za záťaž a rušivý element. Pôvodné obyvateľstvo novo prichádzajúcich do značnej miery odmietalo.

Vzhľadom na to, že utečenci a vysídlenci si so sebou mohli vziať len obmedzené množstvo majetku, musela im pomôcť nová vlasť. V tomto prípade Slobodný štát Bavorsko v roku 1946 rozhodlo o vydávaní utečeneckých preukazov. Pritom bola prvýkrát použitá definície pojmov „utečenec a vyhostenie osoba“: Za utečencov boli považované „všetky osoby nemeckej štátnej a národnej príslušnosti, ktoré mali do 1. 1. 1945 bydlisko mimo hraníc Nemeckej ríše (stav z roku 1938) „, rovnako ako „všetky osoby nemeckej štátnej a národnej príslušnosti, ktoré žili do 1. 1. 1945 v nemeckých východných provinciách východne od Odry a Nisy „.

Utečenecký preukaz oprávňujúci utečenca žiadať na úradoch o podporu a úradom pomáhal stanoviť presný počet utečencov, aby pre nich mohla byť zabezpečená primeraná pomoc (napr. potravinové lístky). Konkrétne: rodina so štyrmi deťmi, dostala na základe utečeneckého preukazu oprávnenie k odberu nasledujúcich vecí:
pre každého 1 košeľa, 1 spodky, 1 oblek a jeden pár topánok
5 vlnených diek
1 kefa na šaty
poukaz na nábytok: 1 kuchynská skrinka, 1 spálňa, 6 kresiel, 6 hlbokých a 6 plytkých tanierov, 6 šálok, 1 kanvica na kávu, 1 misa, 1 hrniec na mlieko, 1 varič
pred Vianocami 1946: pár pančúch, 1 vlnená deka, 1 kostým, 5 nepremokavých plášťov, 8m látky na zástery, 4m látky na oblečenie pre deti, 12m látky na spodnú bielizeň, 3 detské svetre a pár domácej obuvi.