Obec Hermanovce leží v údolí Hermanovského potoka, ktorý je severným prítokom Svinky v Šarišskej vrchovine vo výške asi 460 m.n.m. Písomná história obce siaha do roku 1320, kedy sa villa Hermani po prvý raz spomína v súvislosti s deľbou majetkov medzi príslušníkmi rodu pánov zo Svinnej. Obyvatelia obce sa v minulosti živili najmä poľnohospodárstvom, chovom dobytka a oviec. 

V stredoveku sa Hermanovce delili na dve časti, ktoré oddeľoval Hermanovský potok, každá časť mala vlastných zemepánov a pravdepodobne aj vlastného richtára. Do jednej obce sa pôvodné dediny zjednotili až vtedy, keď sa v 18. stor. stali majetkom šľachticov z rodu Péchy.

Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2021 žije v obci 1658 obyvateľov. Dominantné postavenie z pohľadu vierovyznania má v obci Rímskokatolícka cirkev. K rímskokatolíckemu náboženstvu sa tu hlási až 89,2 % obyvateľov.

Farský úrad v Hermanovciach

         V súčasnosti sídli Rímskokatolícky farský úrad priamo v Hermanovciach, a tak miestni obyvatelia nemusia za vysluhovaním sviatostí dochádzať príliš ďaleko. Farnosť v obci vznikla na základe rozhodnutia jágerského biskupa, Karola Eszterházyho, dňa 11. júla 1772 (3). Farským kostolom sa stal Kostol sv. Alžbety Uhorskej, ktorý v roku 1717 prevzali miestni katolíci z rúk evanjelikov v zúboženom stave, a následne zásluhou miestnych zemepánov, manželov Ladislava Péchyho a Žofie de Usz, v r. 1766 zrekonštruovali (4).

Prvým farárom v novozriadenej hermanovskej farnosti sa stal dôstojný pán Martin Javčák, emeritný farár zo Sabinova a dekan dekanátu Stredný Šariš. Ten začal bezprostredne po vzniku farnosti viesť knihu pokrstených, sobášených aj pochovaných. Vďaka poctivej starostlivosti miestnych kňazov sa matričné knihy z hermanovskej farnosti zachovali kompletne. 

         Počas 50. a 60. rokov 20. stor. boli staršie matriky z farského úradu najprv odovzdané Miestnemu národnému výboru, a následne do Štátneho archívu v Prešove, kde sú v súčasnosti archivované celkovo štyri matričné knihy: 

•  I. kniha: pokrstení, sobášení, pochovaní z r. 1772 – 1852,
•  II. kniha: pokrstení z r. 1852 – 1871, sobášení z r. 1852 – 1896, pochovaní z r. 1852 – 1882,
•  III. kniha: pokrstení z r. 1871 – 1895,
•  IV. kniha: pochovaní z r. 1883 – 1895. 

Staršie záznamy z Hermanoviec

Matrika bola vedená dôsledne a zachytáva všetkých katolíkov západného obradu, ktorým boli od roku 1772 v Hermanovciach vyslúžené sviatosti. Otázkou však zostáva: „Je možné nájsť zápisy o vysluhovaní sviatostí Hermanovčanom pred rokom 1772?“ Najjednoduchšou sa javí nasledujúca odpoveď: „Nie, nie je to možné. Farnosť vznikla v roku 1772, to znamená, že matrika sa tam pred rokom 1772 nemohla viesť. J. Sármanyová (5) žiadne staršie matriky nespomína, podobne ani katalóg archivovaných matričných kníh zo Štátneho archívu v Prešove neuvádza akékoľvek staršie matričné zápisy z Hermanoviec pred rokom 1772.“

Text o starobylých matrikách zo Šariša by na tomto mieste mohol jednoduchou odpoveďou skončiť. Ako by však nejeden genealóg súhlasil, jednoduché odpovede bývajú zriedkakedy uspokojivé. Záujem o rodinnú históriu núti genealógov hľadať ďalšie zdroje údajov, v pôvodných historických prameňoch, článkoch historikov, odbornej literatúre.

Rímskokatolíci museli žiť v Hermanovciach aj pred založením farnosti – inak by zakladanie farnosti nemalo zmysel. Znamená to, že mohli byť duchovne spravovaní kňazom z inej obce? Ak áno, kam chodili Hermanovčania pred rokom 1772 do kostola? Kto krstil ich deti a pochovával ich mŕtvych?

V 19. stor. si uhorské (arci) diecézy viedli tzv. schematizmy, v ktorých sa uvádzajú sídla jednotlivých farských úradov spolu s prislúchajúcimi filiálnymi obcami. V 18. stor. sa však podobné schematizmy nepublikovali, resp. nezachovali. Čiastočnou náhradou za ne by mohli byť kanonické vizitácie, v ktorých sa spomínali okrem jednotlivých farností aj k nim patriace filiálky.

Rímskokatolíci z územia Šariša boli do r. 1804 príslušní k Jágerskej arcidiecéze so sídlom v maďarskom meste Eger. Pre tamojších biskupov boli stolice dnešného severného Slovenska veľmi vzdialeným územím na beztak obrovskej ploche vtedajšej arcidiecézy. Napriek tomu sa dvaja z miestnych arcibiskupov podujali vykonať kanonickú vizitáciu na území Šariša. Prvým z nich bol v r. 1749 František Barkóczy, druhým Karol Eszterházy, ktorý vizitoval v roku 1775. 

Kanonickú vizitáciu šarišských farností z roku 1749 spracoval v prehľadnej publikácii prof. Peter Zubko (7). V publikácii sú abecedne zoradené všetky rímskokatolícke farnosti, ktoré v roku 1749 na území Šariša existovali, spolu so zoznamom jednotlivých filiálok, ktoré k farnosti prislúchali. Vďaka tomu sa dozvedáme, že Hermanovce boli v roku 1749 filiálkou farnosti v Jarovniciach: „Farnosť Jarovnice… Vo filiálnej obci Hermanovce stál murovaný benedikovaný kostol sv. Alžbety…“ (5, str. 30 – 31).

Farský úrad Jarovnice

         Najstarší zachovaný zväzok matriky pokrstených, sobášených a pochovaných z Rímskokatolíckeho farského úradu v Jarovniciach začína rokom 1750 (8). Už samotný titulný zápis potvrdzuje závery kanonickej vizitácie, v titulnom texte totiž čítame:  „Matrika cirkví v Jarovniciach, Hermanovciach, Daleticiach a Močidľanoch, v ktorej sú zaznamenaní pokrstení, zomrelí, tí, ktorí uzatvorili manželstvo od roku 1750 od 20. apríla, kedy správu týchto cirkví prevzal otec František Scholtz…“ Po otočení ďalšej strany zisťujeme, že hneď prvým pokrsteným dieťaťom vo farnosti bol Jakub, syn vojaka Jána a Evy z Hermanoviec.  

Vďaka hlbšiemu výskumu preto vieme, že obyvatelia Hermanoviec boli ešte pred vznikom farnosti zapisovaní v susedných Jarovniciach. V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 – 1896. Šťastnejší bádatelia sa tak dostanú aspoň o generáciu hlbšie do rodinnej histórie.

         Opäť však nasleduje otázka: Viedla sa v Jarovniciach evidencia krstov, sobášov alebo pohrebov aj pred rokom 1750? Schematizmus Košickej arcidiecézy z r. 1943 (4) nás informuje, že farnosť v Jarovniciach prekvitala už okolo roku 1334, kedy sa miestny farár, Ján, spomína ako jeden z kňazov, ktorý svojvoľne neodvádzal pápežský desiatok (9). Po tom, čo sa v Uhorsku rozšírili reformačné myšlienky, prišiel evanjelický kazateľ aj do Jarovníc. Pôsobil tu s prestávkami od 90. rokov 16. stor. až do roku 1700, kedy sa farnosť vrátila do rúk katolíkov (10). 

Od nasledujúceho roku, 1701, sa podľa schematizmu v obci začala viesť aj farská matrika. Najstaršia katolícka matrika sa podľa Schematizmu ešte v roku 1943 nachádzala na farskom úrade v Jarovniciach. Z tohto dôvodu bolo potrebné osloviť Rímskokatolícky farský úrad v Jarovniciach. Pán farár, ThLic. Radoslav Gejguš, potvrdil, že na farskom úrade má k dispozícii staršiu matriku, ktorú bol ochotný sprístupniť k digitalizácii (11). 

         Na farskom úrade sa podarilo nájsť II. zväzok matriky, ktorý obsahoval údaje o pokrstených, zosobášených a pochovaných z r. 1718 – 1750. Podľa titulnej stránky obsahuje zápisy o farníkoch z Jarovníc, Daletíc a Močidlian, avšak pri detailnejšom štúdiu matriky sa v nej objavujú aj zápisy z Hermanoviec.

Najstaršie zápisy o Hermanovčanoch

V súčasnosti je možné preštudovať záznamy o pokrstených deťoch, zosobášených dospelých a zomrelých, ktorí žili v obci Hermanovce. Po prečítaní tohto článku tak genealóg zaoberajúci sa rodom z Hermanoviec nemusí ukončiť históriu svojho rodu v roku 1772, ale môže plynule pokračovať až do roku 1718. 

Posledná správa o existencii najstaršieho zväzku jarovnickej matriky z rokov 1701 – 1717 pochádza z r. 1943. Jej ďalší osud je neznámy, na farskom úrade sa ani po dôkladnom hľadaní nenašla. Možno kdesi čaká na toho, kto ju objaví a sprístupní.

Isté je jedno, pred rokom 1700 bol kostol a fara v Jarovniciach v rukách evanjelikov, preto staršia katolícka matrika zo 17. stor. s určitosťou neexistovala. V turbulentnom 17. stor., ktoré poznačili stavovské povstania a boj za náboženskú slobodu, sa na šarišských farách často striedali katolícki a evanjelickí kňazi. Akýkoľvek pokus o evidenciu krstov, sobášov či pohrebov bol preto komplikovaný a jedno či druhé vierovyznanie nemuselo chcieť svoju matriku odovzdať kňazovi druhého vierovyznania. 

Bolo by zaujímavé zistiť, či sa už pred nástupom reformácie viedli v Jarovniciach akékoľvek matričné knihy, resp. či s evidenciou vyslúžených sviatostí mohli začať miestni evanjelici. Nateraz odpovedať nevieme. Jednou možnosťou je, že nám chýba potrebný historický prameň, ktorý by dokázal na túto otázku odpovedať. Druhou možnosťou je, že sme sa v tejto chvíli uspokojili s jednoduchou odpoveďou. Čo z toho je pravda – to ukáže čas a zanietení bádatelia. 

Barkóczyho vizitácia z roku 1749

         V čase Barkóczyho vizitácie existovalo na Šariši štyridsať šesť rímskokatolíckych farností. Nižšie sú uvedené aj s filiálkami (7): 

1. Bardejov: Bardejovská Nová Ves, Lukavica, Mokroluh, Rešov, Rokytov, Tarnov
2. Brestov: Bohdanovce, Kráľovce, Mirkovce, Ploské, Žehňa
3. Dubovica: Petrovenec
4. Gaboltov: Cigeľka, Frička, Hrabské, Kurov, Nižný Tvarožec, Petrová, Sveržov, Vyšný Tvarožec, Zlaté
5. Hanušovce nad Topľou: Bystré, Ďurďoš, Hermanovce n. Topľou, Medzany, Pavlovce, Petrovce, Vlača
6. Hažlín: Beloveža, Brezovka, Hrabovec, Jurkova Voľa, Komárov, Kurimka, Poliakovce, Šarišské Čierne
7. Chabžany: Budimír, Janovík, Seniakovce (od r. 1847 sídlo farnosti presunuté do Budimíra)
8. Jarovnice: Daletice, Hermanovce, Močidľany
9. Kamenica nad Torysou: Lúčka
10. Kecerovské Pekľany: Bačkovík, Boliarov, Bunetice, Čakanovce, Červenica, Čižatice, Kecerovské Kostoľany, Kecerovský Lipovec, Mudrovce, Nižná Kamenica, Opiná, Rankovce, Tuhrina, Vtáčkovce, Vyšná Kamenica, Žírovce
11. Kobyly: Janovce, Kľušov, Nižná Voľa, Tročany, Vyšná Voľa
12. Koprivnica: Buclovany, Dukovce, Hankovce, Kochanovce, Lascov, Marhaň, Oľšavce, Stuľany, Vyšný Kručov, Želmanovce
13. Kostoľany nad Hornádom: Kavečany, Malá Vieska, Sokoľ, Tepličany
14. Kračúnovce: Babie, Chmeľov, Giraltovce, Kalnište, Kuková, Lúčka, Lužany pri Topli, Pušovce, Železník
15. Krásna Lúka: Ďačov, Torysa, Vysoká
16. Krivany: Oľšov
17. Križovany: Bertotovce, Hrabkov, Chmiňany, Chminianske Jakubovany, Ondrašovce
18. Kurima: Cernina, Dubinné, Harhaj, Kožany, Kučín, Lipová, Nemcovce, Ortuťová, Porúbka, Rovné, Šapinec, Šašová
19. Lipany: kanonická vizitácia z obce Lipany sa nezachovala. (podľa matriky vedenej od r. 1748 bol jedinou filiálkou Ďačov).
20. Lipovce: Fričovce, Hendrichovce, Šindliar, Štefanovce
21. Nižný Slavkov: bez filiálok. 
22. Obišovce: Drienov, Lemešany, Ličartovce (v roku 1759 sídlo farnosti presunuté do Drienova)
23. Osikov: Bartošovce, Fričkovce, Hertník, Vaniškovce
24. Pečovská Nová Ves: Hanigovce, Jakovany, Ľutina, Olejníkov
25. Petrovany: Kendice, Močarmany, Ruská Nová Ves
26. Plaveč: Čirč, Ďurková Legnava, Kozelec, Leštiny, Ľubotín, Orlov, Starina, Údol, Závada
27. Plavnica: Hajtovka, Hromoš, Malý Lipník, Matysová, Starina, Sulín, Šambron
28. Prešov: bez filiálok.
29. Radačov: Bzenov, Janov, Ľubovec, Meretice, Rokycany, Ruské Pekľany
30. Radoma: Beňadikovce, Duplín, Hrabovčík, Matovce, Mestisko, Mlynárovce, Nižný Svidník, Nová Polianka, Okrúhle, Rakovčík, Soboš, Stročín, Šapinec, Šarišský Štiavnik, Štefurov, Tisinec, Valkovce, Vyšný Svidník
31. Raslavice: Abrahámovce, Lopúchov
32. Ražňany: Ostrovany, Uzovské Pekľany, Uzovský Šalgov
33. Richvald: Bogliarka, Gerlachov, Hervartov, Kríže, Kružlov, Lenartov, Malcov, Šiba
34. Rožkovany: Červenica, Jakubova Voľa
35. Sabinov: Drienica, Jakubovany, Ľutina, Orkucany, Šarišské Michaľany
36. Sedlice: Bajerov, Klenov, Kvačany, Miklušovce, Rolova Huta, Suchá Dolina, Žipov
37. Solivar: Abranovce, Dulova Ves, Haniska, Kokošovce, Ruská Nová Ves, Teriakovce, Soľná Baňa, Šalgov, Záborské, Žehňa
38. Svinia: Chminianska Nová Ves, Kojatice, Lažany, Šarišské Lužianky
39. Široké: Ovčie, Víťaz
40. Svätý Jur: Bodovce, Čipka, Hubošovce, Počkaj, Ratvaj, Šarišské Sokolovce, Uzovce
41. Terňa: Babin Potok, Hradisko, Geraltov, Malý Slivník, Mošurov, Veľký Slivník, Závadka
42. Tulčík: Demjata, Fulianka, Chmeľovec, Kapušany, Lada, Nemcovce, Podhorany, Trnkov, Záhradné
43. Veľká Lodina: Kysak, Malá Lodina, Ružín, Trebejov
44. Veľký Šariš: Gregorovce, Malý Šariš, Medzany, Župčany
45. Vyšná Šebastová: Fintice, Ľubotice, Nižná Šebastová, Okružná, Podhradík, Trnkov
46. Zborov: Andrejová, Becherov, Cigla, Dlhá Lúka, Dubová, Hutka, Chmeľová, Jedlinka, Mikulášová, Nižná Polianka, Nižný Mirošov, Ondavka, Regetovka, Smilno, Stebnícka Huta,  Varadka, Vyšná Polianka, Vyšný Mirošov

Súpis najstarších matrík zo šarišských katolíckych farských úradov

Nižšie priložená tabuľka zachytáva zoznam všetkých rímskokatolíckych farností z územia Šariša, ktoré boli odovzdané do Štátneho archívu v Prešove. Vedľa každej farnosti figuruje údaj o tom, v ktorom okrese sa nachádza. Zoznam ďalej uvádza porovnanie rok, odkedy sa podľa schematizmu viedli vo farnosti matriky, a taktiež rok, od ktorého sú najstaršie matriky v Štátnom archíve uložené. Ďalej nasleduje zoznam „chýbajúcich matrík,“ ako aj údaj o tom, či existuje šanca, že sa chýbajúca matrika môže nachádzať na farskom úrade. Tento údaj vychádza z niekoľkomesačného výskumu jednotlivých farností.

Súpis starobylých matrík zo Šariša a Zemplína

Sídlo farnosti	Okres	Farnosť viedla matriky od roku:	V Štátnom archíve v Prešove sú zachované matriky od roku:	Zoznam matrík chýbajúcich v Štátnom archíve v Prešove	Možná existencia chýbajúcej matriky?
Bajerov	PO	1798	1798	Z 1798-1880	ÁNO
Bardejov	BJ	1671	1671	žiadne	NIE
Brestov	PO	1749	1788	N 1749-1787, S 1750-1811, Z 1750-1851	NIE
Brezov	BJ	1786	1840	N, S, Z 1786-1839	NIE
Brezovica nad Torysou	SB	1713	1838	N, S, Z 1713-1837	ÁNO
Brezovička	SB	1788	1788	žiadne	NIE
Budkovce	MI	1746	1850	N, S, Z 1746-1849	NIE
Červenica	PO	1788	1788	žiadne	NIE
Čičarovce	MI	1781	1781	existencia staršej matriky nie je známa	–
Dlhé nad Cirochou	SV	1727	1805	N, S, Z 1727-1804	ÁNO
Dobrá nad Ondavou	VT	1734	1764	N, S, Z 1734-1763	ÁNO
Drienov	PO	1743	1743	žiadne	NIE
Dubovica	SB	1717	1717	žiadne	NIE
Duplín	SP	1788	1788	žiadne	NIE
Fričovce	PO	1788	1788	žiadne	NIE
Gaboltov	BJ	1695	1801	N,S,Z 1695-1800	ÁNO
Hankovce	BJ	1788	1788	žiadne	NIE
Hanušovce nad Topľou	VT	1717	1783	N, S, Z 1717-1851	ÁNO
Hažlín	BJ	1730	1750	N 1730-1749, S 1731-1749, Z 1733-1749	NIE
Hermanovce	PO	1772	1772	žiadne	NIE
Hertník	BJ	1791	1856	N 1791-1864, S 1792-1856, Z 1792-1859	NIE
Hrabovec	BJ	1789	1789	žiadne	NIE
Hrubov	HE	1792	1838	N, S, Z 1792-1837	ÁNO
Hubošovce	SB	1729	1830	N, S, Z 1729-1829	NIE
Hubošovce	SB	1690	1729	N, S, Z 1690-1728	ÁNO
Humenné	HE	1721	1802	N, S, Z 1721-1801	ÁNO
Jankovce	HE	1787	1793	N 1787-1805, S 1787-1794, Z 1787-1792	ÁNO
Jarovnice	SB	1701	1750	N, S, Z 1701-1749	ÁNO
Jenkovce	SO	1792	1877	N, S, Z 1792-1876	NIE
Kamenica n. Torysou	SB	1776	1776	žiadne	NIE
Kapušany	PO	1747	1864	N, S, Z 1747-1863	NIE
Kendice	PO	1789	1789	žiadne	NIE
Kobyly	BJ	1753	1753	žiadne	NIE
Kokošovce	PO	1814	1814	žiadne	NIE
Kolačkov	SL	1742	1742	žiadne	NIE
Koprivnica	BJ	1718	1854	Z 1718-1750	ÁNO
Koprivnica	BJ	1718	1854	N, S, 1718-1853	NIE
Kračúnovce	SK	1776	1776	Z 1776-1859	ÁNO
Krivany	SB	1746	1746	žiadne	NIE
Krížovany	PO	1743	1792	N 1743-1791, S 1743-1744-1851, Z 1743-1794	NIE
Kurima	BJ	1714	1714	žiadne	NIE
Lechnica	KK	1766	1766	žiadne	NIE
Lenartov	BJ	1792	1792	žiadne	NIE
Lesnica	SL	1749	1749	žiadne	NIE
Lieskovec	HE	1763	1763	žiadne	NIE
Lipany	SB	1748	1748	žiadne	NIE
Lipovce	PO	1750	1750	žiadne	NIE
Lomnička	SL	1710	1710	žiadne	NIE
Ľubiša	HE	1786	1786	žiadne	NIE
Ľubotín	SL	1777	1777	žiadne	NIE
Malčice	MI	1788	1788	N, S, Z 1778-1787	ÁNO
Matiašovce	KK	1694	1694	N, S, Z 1646-1693	ÁNO
Michalovce	MI	1827	1827	N, S, Z 1736-1826	NIE
Mokroluh	BJ	1789	1789	žiadne	NIE
Nižná Šebastová	PO	1694	1727	N 1694-1726, S, Z 1694-1739	ÁNO
Nižné Ružbachy	SL	1667	1667	žiadne	NIE
Nižný Hrušov	VT	1712	1827	N, S 1712-1826, Z 1712-1849	ÁNO
Nižný Slavkov	SB	1704	1704	žiadne	NIE
Ohradzany	HE	1738	1804	N, S, Z 1738-1803	ÁNO
Ondavské Matiašovce	VT	1744	1744	žiadne	NIE
Osikov	BJ	1686	1746	N,S,Z 1686-1745	ÁNO
Papín	HE	1748	1748	žiadne	NIE
Pavlovce nad Uhom	MI	1818	1818	žiadne	NIE
Pečovská Nová Ves	SB	1699	1699	žiadne	NIE
Petrovany	PO	1717	1772	N 1717-1771, S, Z 1717-1811	ÁNO
Plaveč	SL	1743	1743	žiadne	NIE
Plavnica	SL	1683	1683	žiadne	NIE
Prešov	PO	1616	1616	žiadne	NIE
Ptičie	HE	1802	1802	žiadne	NIE
Pušovce	PO	1788	1788	žiadne	NIE
Radačov	PO	1719	1719	žiadne	NIE
Radoma	SK	1755	1775	N, S, Z 1755-1774	ÁNO
Raslavice	BJ	1788	1788	žiadne	NIE
Ražňany	SB	1731	1780	N, S, Z 1731-1779	ÁNO
Richvald	BJ	1717	1750	N 1717-1749, S, Z 1717-1760	ÁNO
Rožkovany	SB	1716	1734	S 1716-1733	ÁNO
Sabinov	SB	1676	1676	žiadne	NIE
Sačurov	VT	1770	1770	žiadne	NIE
Sedlice	PO	1785	1785	žiadne	NIE
Senné	MI	1831	1863	N 1831-1865, S 1831-1862	ÁNO
Skrabské	VT	1733	1818	N 1733-1817, S 1733-1862, Z 1733-1846	ÁNO
Snina	SV	1782	1844	N 1782-1843	ÁNO
Soľ	VT	1769	1786	N 1769-1785, Z 1769-1785	NIE
Solivar	PO	1686	1709	N 1686-1719, S 1686-1737, Z 1686-1708	ÁNO
Stará Ľubovňa	SL	1692	1692	žiadne	NIE
Staré	MI	1722	1722	žiadne	NIE
Strážske	MI	1742	1742	S 1717-1741	ÁNO
Stropkov	SP	1694	1704	N 1694-1703	ÁNO
Svinia	PO	1727	1814	N 1727-1813, S 1727-1851, Z 1727-1851	ÁNO
Šarišské Dravce	SB	1753	1753	žiadne	NIE
Šarišské Michaľany	SB	1767	1767	žiadne	NIE
Široké	PO	1770	1819	N 1770-1818, S 1770-1851, Z 1770-1833	ÁNO
Terňa	PO	1717	1717	žiadne	NIE
Tibava	SO	1837	1837	žiadne	NIE
Torysa	SB	1730	1730	žiadne	NIE
Trhovište	MI	1749	1790	N 1749-1789, S, Z 1749-1796	ÁNO
Tulčík	PO	1694	1750	N 1694-1749, S, Z 1694-1745	ÁNO
Turany nad Ondavou	SP	1802	1802	žiadne	NIE
Úbrež	SO	1863	1863	žiadne	NIE
Udavské	HE	1727	1727	žiadne	NIE
Vechec	VT	1789	1789	žiadne	NIE
Veľká Domaša	SP	1788	1788	žiadne	NIE
Veľké Kapušany	MI	1788	1788	žiadne	NIE
Veľké Zálužice	MI	1824	1824	žiadne	NIE
Veľký Šariš	PO	1673	1673	N, S, Z 1692-1739, S 1803-1848	NIE
Vinné	MI	1742	1742	žiadne	NIE
Vranov nad Topľou	VT	1687	1704	S 1687-1703, Z 1687-1713	ÁNO
Vyšná Voľa	BJ	1788	1788	žiadne	NIE
Vyšný Hrušov	HE	1792	1792	žiadne	NIE
Zborov	BJ	1695	1695	N 1626-1694, S 1626-1733, Z 1626-1745	ÁNO
Zbudské Dlhé	HE	1786	1786	žiadne	NIE
Zemplínske Kopčany	MI	1795	1795	žiadne	NIE
Žalobín	VT	1788	1788	žiadne	NIE
Žbince	MI	1789	1789	žiadne	NIE
Žbince	MI	1789	1789	žiadne	NIE
Župčany	PO	1767	1767	žiadne	NIE

Zdroje

• Obrázok Kaštieľa Péchy v Hermanovciach: https://www.tophoreca.sk/hotely/historicke-boutique-hotely/1287-kastiel-pechy-velkoryse-priestory-s-atmosferou-vidieckej-elegancie
• WAGNER, Carolus. Diplomatarium Comitatus Sarosiensis, quod ex tabulariis et codicibus manuscriptis eruit. Bratislava a Košice, Joannes Michael Landerer, Typographus et Bibliopola, 1780.
• Štátny archív v Prešove. Fond: Zbierka cirkevných matrík 1586 – 1895. Inv. č. 303 – Matrika pokrstených, sobášených a pochovaných Rímskokatolíckeho farského úradu Hermanovce z r. 1772 – 1852.
• Schematismus Venerabilis Cleri Administrationum Apostolicarum Cassoviensis, Rosnaviensis et Satmariensis in Slovachia Anno Reparatae Salutis 1943. Prešov: Typografia Andrej, 1943.
• SÁRMANYOVÁ – KALESNÁ, Jana. Cirkevné matriky na Slovensku zo 16. – 19. storočia. Bratislava: Odbor archívnictva MV SR, 1991.
• Mapa znázorňujúca teritoriálny rozsah Jágerskej arcidiecézy v 18. stor.:https://archivum.asztrik.hu/sites/default/files/kepek/kalocsa-erseki-tartomany_02-18-sz-vegen-k.jpg
• ZUBKO, Peter – ŽEŇUCH, Peter. Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749): Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2017. ISBN 978-80-89489-33-6. Dostupné online: https://www.academia.edu/35786839/ZUBKO_Peter_%C5%BDE%C5%87UCH_Peter_Bark%C3%B3ciho_vizit%C3%A1cia_%C5%A0ari%C5%A1sk%C3%A9ho_archidiakon%C3%A1tu_1749_R%C3%ADmskokatol%C3%ADci_gr%C3%A9ckokatol%C3%ADci_evanjelici_pod%C4%BEa_latinskej_vizit%C3%A1cie_Bratislava_Slavistick%C3%BD_%C3%BAstav_J%C3%A1na_Stanislava_SAV_VEDA_2017_190_s_ISBN_978_80_89489_33_6(cit. 22.07.2023)
• Štátny archív v Prešove. Fond: Zbierka cirkevných matrík 1586 – 1895. Inv. č. 389 – Matrika pokrstených, sobášených a pochovaných Rímskokatolíckeho farského úradu Jarovnice z r. 1750 – 1793.
• SEDLÁK, Vincent. Monumenta Vaticana Slovaciae. Tomus I. Trnava, Rím : 2008.
• ULIČNÝ, Ferdinand et kol. Reformácia na východnom Slovensku v 16. až 18. storočí. Prešov: Biskupský úrad Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku, 1998. ISBN 80-967951-1-2
• Digitálna kópia matriky Jarovníc (N, S, Z 1718 – 1750) bude v krátkom čase odovzdaná Štátnemu archívu v Prešove. Okrem toho sa plánuje odovzdanie digitalizovanej kópie matriky RKFÚ Bajerov (Z 1798 – 1880) a RKFÚ Svinia (N 1727 – 1813, S, Z 1727 – 1851)