Recenzia: Slovenská armáda 1939-1945

Keď som prvý raz vzal do rúk knihu Slovenská armáda 1939-1945, mal som trochu zmiešané pocity. Predsa len – hákový kríž cez štvrtinu titulnej strany knihy o histórii slovenskej armády z obdobia Slovenského štátu mi príde skôr ako lacný kalkul vydavateľa. Kontroverzný znak má zrejme pomôcť lepšie predávať knihu. Zaujímavé je, že prvé vydanie knihy z dielne vydavateľstva Naše vojsko je podstatne decentnejšie – fotografia slovenských vojakov a miesto svastiky, ktorá je našich krajoch známa skôr ako symbol nacizmu, je slovenský dvojkríž ako používala slovenská armáda.

Ale späť ku knihe a jej obsahu, keďže práve oň ide:) Tu musím povedať, že autori – Charles K. Kliment a Břetisla Nakládal odviedli dobrú prácu. Nejde tu ani tak o historický exkurz v úvodnej kapitole „Historické pozadie Slovenského štátu“, ktorú beriem ako nevyhnutnú predohru.

Práve v nasledujúcich kapitolách sa totiž ukazuje sila publikácie. Konečne som niekde našiel detailné informácie o tom, ako bola armáda organizovaná, s akou výzbrojou šli vojaci na východnú frontu. Teraz nemám na mysli všeobecné informácie o tom, že mali také a také delá, či tanky. Autori sa dopracovali až do takých detailov, ako je napríklad počet bicyklov, ktorými disponovala.

Pre niekoho môže byť sklamaním, že kniha sa zameriava na organizáciu a zmeny organizácie armády. Popis samotných bojov dostáva minimum priestoru. V krátkosti sa dočítate o bojoch proti Sovietskemu zväzu, Poľsku, bleskovej vojne, či skôr pohraničných bojoch, s Maďarskom a samozrejme o SNP. Z celej knihy je samotným bojom venovaná štvrtina textu.

Pri mojom genealogickom pátraní som však knihu dokázal úspešne využiť detailné mapové prílohy, ktoré zachytávajú pohyb Rýchlej divízie v bojovom nasadení proti Sovietskemu zväzu. Myslím, že práve vďaka občas až úradnícky presnému a pre mnohých nezáživnému popisu toho, kde kedy bol aký pluk, sa mi podarilo „zrekonštruovať“ dedov pobyt na fronte. Toto sú presne tie detaily, ku ktorým som sa nevedel dopracovať napríklad v kmeňovom liste o priebehu vojenskej služby, ku ktorému som sa dopracoval vo Vojenskom archíve.

Bonusom navyše je takmer 150-stranová obrazová príloha s archívnymi fotografiami, detailný rozpis pechotných a delostreleckých zbraní s ich technickou špecifikáciou. Podobne sú na tom kapitoly letectvo, obrnené vozidlá a automobily.

Summa sumárum je Slovenská armáda 1939-1945 skvelá kniha, pokiaľ vás zaujímajú fakty dotiahnuté do detailu. Na jednej strane to nie je publikácia, ktorú budem druhý raz čítať so zatajeným dychom. Rozhodne je to však titul, ktorý chcem mať (a mám) v knižnici vždy po ruke, keď budem hľadať drobnosť, ktorú inde nenájdem. Najbližším kandidátom na prečítanie je Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu (autor Pavel Mičianik), ktorú si kúpim hneď ako ju v kníhkupectve Gorila dostanú na sklad.

Práve vyšla unikátna publikácia AKO SI ZOSTAVIŤ RODOKMEŇ, ktorá vám pomôže odhaliť históriu vášho rodu. Objednajte si ju pod stromček za zvýhodnenú cenu s venovaním od autorov. Stačí kliknúť sem!

8 thoughts on “Recenzia: Slovenská armáda 1939-1945

  • 15. novembra 2010 at 7:56
    Permalink

    Marek som rád, že som ťa inšpiroval 🙂

    • 15. novembra 2010 at 11:41
      Permalink

      Aj ja som rád:) Vďaka.

  • 15. novembra 2010 at 9:12
    Permalink

    jedna sa o doplnene II. vydanie alebo o dotlac I. vydania s novou obalkou ?

    • 15. novembra 2010 at 11:41
      Permalink

      Duncan, pozriem sa večer doma 🙂 Zdá sa mi skôr, že ide o doplnené vydanie.

  • 15. novembra 2010 at 18:05
    Permalink

    Duncan, jedná sa o druhé opravené a doplnené vydanie.

  • 19. novembra 2010 at 13:50
    Permalink

    No fajn, hlavne že som si ich väčšinu kúpil 🙂

  • 15. februára 2011 at 18:35
    Permalink

    Dobrý deň,od urbárov som sa dostala až k armáde. Mala som srdcu blízkeho príbuzného.Ja som mala asi 5 rokov a on bol vojakom základnej voj. služby-slúžil v pohraničí na Šumave. Bolo to asi v rokoch 1951-53.Bol vo výkone služby zastrelený vraj Banderovcami. Ale Banderovci skončili svoje vyčíňanie v roku 1947. Pohreb sa konal v Slavkove u Brna so všetkými vojenskými poctami. Mal len sestru a tá už zomrela dávnejšie, nemám od koho pozisťovať bližšie informácie.
    Vychovávali ho v detskom domove,jeho sestru vychovávali moji rodičia, lebo ich vlastná matka zomrela pri jeho narodení a otec od nich odišiel do Maďarska. Vlastne ani jeho posledný pobyt neviem kde bol. Myslíte, že by som to mohla skúsiť v tom Slavkove u Brna, alebo v Hornej Porube/okr.Ilava/, kde sa narodil? Už sa toho moc nedozviem, ale táto možnosť cez internet vtedy nebola a ani ma to nenapadlo týmto spôsobom pátrať.Ďakujem za radu, aj za akékoľvek názory.Volal sa Jozef Angel.

Comments are closed.