Ďalšie druhy súpisov
Okrem daňových súpisov, portálnych súpisov, sčítania obyvateľstva pomôžu v mnohých prípadoch ďalšie menovité súpisy.
Desiatkové súpisy – desiatok, teda desiata časť úrody ako daň sa odovzdávala cirkvi, o čom si cirkev viedla tiež záznamy a preto existujú tzv. desiatkové súpisy. Desiatky nemuseli platiť šľachtici, či osoby iného, ako katolíckeho vierovyznania. Nájdeme tak v ňom aj tých najchudobnejších ľudí, ktorých nemusia urbáre, či iné daňové súpisy zachytiť. Existujú však aj výnimky – obce, ktorých katolícki obyvatelia nemuseli túto daň platiť. Desiatkové súpisy sú uložené v Maďarskom krajinskom archíve, vo fonde E 159, Regesta decimarum.
Stoličné súpisy – sú súpismi vykonanými obvykle pre potreby príslušnej stolice a ak sú v nich uvedené mená, potom je to podobné, ako v prípade urbárov, či dikálnych súpisov – sú uvedené len hlavy rodín, v niektorých prípadoch počet mužov, žien, chlapcov a hospodárske pomery rodiny. Stoličné súpisy sa nachádzajú v štátnych archívoch, v župných fondoch.
Turecké súpisy – v časoch tureckej okupácie si aj Turci robili súpisy obyvateľstva a teda počtu tých, ktorí im odvádzali nariadené dávky. Tieto súpisy sa však nachádzajú v maďarských a tureckých archívoch. Knižne bol spracovaný sečenský sendžak (okres) – VASS, E.: A szécsényi szandzsák 1554. évi adóösszeírása (Budapest 1993) (sú v ňom aj niektoré slovenské obce, ktoré do sečenského sendžaku patrili) a novozámocký ejálet (okres) – Blaškovič Jozef: Az Ujvári ejálet török adóösszeírásai (Pozsony [Bratislava], Magyar Ifjuság Érdekeit Védö Szövetség ERDEM kiadója 1993, 425 s.). V časopise Agrikultúra sú iba opísané žabokrecký okres – Blaškovič Jozef: Turecký daňový súpis Žabokreckého okresu z r. 1664 (Agrikultúra <1978> 15, s. 65-76.), Nitrianska župa – Blaškovič Jozef: Turecký daňový súpis Nitrianskej župy z roku 1664 (Agrikultúra <1971> 10, s. 29-37.).
Súpisy obyvateľov slobodných kráľovských miest vykonávali mestá nielen pre potreby daňové, ale aj pre vlastnú potrebu. V niektorých mestách sa vykonávali pomerne často, s uvedením čísla domu, takže je pomerne dobre možné sledovať rodiny v jednotlivých domoch. Tieto súpisy sa nachádzajú buď v štátnych archívoch, alebo ich pobočkách (bývalé štátne archívy).
Možno je to už na tejto stránke niekde spomenuté ale existuje súbor kníh v maďarčine obsahujúci zoznam rodín žijúcich v Uhorsku. Dajú sa nájsť na nete. Je to asi 13 zväzkov z roku asi 1840, rodiny sú radené podľa abecedy (maďarské mená napr. Monček ako Moncsek). Treba si nájsť príslušný zväzok kam patrí vaša rodina podľa abecedy, napr. číslo 7 začína rodinami od „L“. U niektorých rodín sú napísané len 1-2 vety, u iných aj časť rodokmeňu, prípadne odkiaľ rodina pochádza (obec). Ja som ich našla na nete, do googlu som napísala: „Magyarországh családai czimerekkel és nemzékrendi táblakkal“.
Nie, na tejto stranke to zatial nie je spomenute, pretoze prevazna vacsina clankov sa zatial zameriavala na samotne badanie v archivoch a supisy v nich spominane sa netykaju slachty.
Vami spominane dielo je totiz dielom Nagy Ivána a jeho kolegov a nemapuje vsetky rodiny v Uhorsku, ale iba slachticke rodiny. UZ dnes je vsak zrejme, ze autor niektore rodiny neuviedol celkom presne, takze to treba brat skor orientacne (najma menej zname rody).
Jednotlive zvazku su ako na google books, tak aj na serveri archive.org