Kolonizácia 10. Vojaci a teroristi

Stránka zo starej matriky
Stránka zo starej matriky
Na kolonizácii Slovenska sa podieľali okrem klasickej armády aj tzv. jednotky „Szabadcsapatok“. Tie existovali popri tzv. Rongyos gárde (po slovensky Garda otrhancov, známa aj ako Horthyho garda), ktorá s prestávkou existovala od roku 1919. Ich príslušníci nosili spravidla civilné oblečenie s cieľom nenápadne preniknúť na československé územie a vyhnúť sa obvineniu, že maďarská armáda podniká agresívne akcie proti ČSR.

Szabadcsapatok vznikla podľa vzoru sudetonemeckej Freikorps (SdFK – Sudetendeutscher Freikorps), na ktorej vyzbrojovaní a výcviku sa podieľal Wehrmacht, SS i SA. Historik Deák pritom upozorňuje, že na rozdiel od Freikorps Szabadcsapatok nevznikali priamo na území Československa, ale v Maďarsku, kde boli na ich organizovanie a vyzbrojovanie priaznivejšie podmienky a mohli sa využiť aj skúsenosti z teroristickej činnosti proti rakúskym vládnym orgánom v roku 1921.

V roku 1938 bola garda obnovená a použitá na vymáhanie dôsledkov Prvej viedenskej arbitráže. Garda bola vyslaná na južné Slovensko a Zakarpatskú Ukrajinu, aby obsadila územie priznané arbitrážou a terorizovala miestne slovenské a rusínske obyvateľstvo. Garda vyvíjala záškodnícku činnosť až do rozpadu Československa. Jej akcie mali vyvolať dojem, že obyvateľstvo Zakarpatskej Ukrajiny sa búri proti československej vláde.

Aktivity Szabadcsapatok na našom území začali v čase oficiálnych rokovaní vládnych delegácií ČSR a Maďarska v Komárne (9.-13. októbra 1938) a po ich krachu sa ešte zintenzívnili. Deák upozorňuje, že po zlyhaní rokovaní maďarská vláda vyslala 800 príslušníkov Szabadcsapatok a Rongyos gárdy do pohraničných oblastí Podkarpatskej Rusi, kde mali vykonávať záškodnícke aktivity. Výsledok bol pre agresorov katastrofálny. V priamom vojenskom konflikte maďarské teroristické oddiely boli zlikvidované, alebo obkľúčené. Zajatci skončili v Ilavskej väznici.