Cestovateľ Pavol Tettinger

Narodil sa 1880 v maďarskej obci Bikity (dnešný Bácsbokod), aj keď ako príslušník nemeckej menšiny svoju rodnú obec zrejme nazýval Wikitsch.Podobne ako množstvo jeho vrstovníkov si naplno zažil všetky možné aj nemožné politické zmeny a politické rozhodnutia, na ktoré nemal žiaden dosah. Narodil sa ako príslušník nemeckej menšiny v južnom Uhorsku, presťahoval sa na sever krajiny, aby sa po roku 1918 stal príslušníkom meneckej menšiny v Československu, respektíve v Slovenskom štáte. Zažil dve svetové vojny. Bez toho, aby sa v tej druhej (možno aj vzhľadom na vek) nejako angažoval, skončil po vojne medzi tými, ktorí museli nedobrovoľne opustiť svoj domov. Krátko na to, ako sa Nemec Pavol Tettinger dostal do Nemecka, fakticky do cudzej krajiny, umrel.

Informácie o mladosti Pavla Tettingera sú mi zatiaľ neznáme. Niekedy na prelome storočí prišiel z južného Uhorska na územie dnešného Slovenska. Usadil sa v Spišskej Novej Vsi. Tu si vzal za ženu Júliu (rodená Grün). Mimochodom, tiež Nemka, aj keď spišská. Postupne sa im narodilo 7 detí – z toho šesť synov.

Pavol Tettinger sa zrejme vyučil za obuvníka, lebo práve s touto profesiou je spojený jeho pracovná kariéra. Obuvníka zaručene robil v Spišskej Novej Vsi. Istý čas mal podľa zatiaľ nepotvrdených informácií pracovať ako pomocný personál v nemocnici. V staršom veku sa opäť vrátil k pôvodnej profesii, aj keď cesta k tomu nebola práve jednoduchá. Tesne po skončení Druhej svetovej vojny, v tom čase 65-ročný Pavol Tettinger, bol podobne ako množstvo ďalších spišských Nemcov v tábore.

Vo štvrtok 28.júna 1945 informoval v rannom hlásení veliteľ Koncentračného tábora Karol Ševčík, že do tábora bolo privezených dvadsať nových osôb. Medzi nimi aj Pavel Tettinger. Už o dva dni neskôr si obuvníka Tettingera vyžiadal obuvník v Spišskej Novej Vsi Martin Zaťko. Pridelenie pracovných síl zo zaistených Nemcov odôvodnil týmto: „Z mojej dielne boli pridelení do vojenskej dielne u firmy Nehalka dvaja pomocníci, takže som ostal v dielni bez zapracovanej pomocníckej sily s jedným učňom. Keďže pre veľký nával práce nie som v stave svojim zákazníkom zadosť učiniť a to tým viac, že pracujem aj pre vojakov, prosím, aby mojej žiadosti bolo prajne vybavené. Za láskavosť už predom ďakujúc ostávam v dokonalej úcte.“ Úrady Zaťkovi vyhoveli.

Pobyt Pavla Tettingera ako pomocníka v obuvníckej dielni nemal dlhé trvanie. V sobotu 11. mája 1946 bol presunutý do Sústreďovacieho tábora v Petržalke-Kopčanoch. Odtiaľ bol 20. mája odsunutý do Nemecka.

Veliteľ tábora v prijímacom dotazníku píše, že Pavlovi synovia boli v tom čase roztrúsení po táboroch, ktoré medzitým zmenili názov – slovo koncentračný zmenili na sústreďovací. Ľudovít bol v tom čase v Spišskej Novej Vsi, Štefan v Prešove, ostatní synovia na neznámom mieste. Dcéra Margita už žila s manželom v Maďarsku.

Pavol po odsunutí do Nemecka našiel domov v bavorskom mestečku Wallersdorf. Tu 13.septembra 1949 umiera.