Kolonizácia 15. Rokovania, ale aj vyhosťovanie pokračuje

Vyhosťovanie a vyháňanie z okupovaného územia pokračovalo aj počas vzájomných bilaterálnych rokovaní.  Slovenská strana okrem sťažovania sa, musela mapovať celú situáciu a riešiť problémy utečencov. Zodpovedné orgány mali naďalej zaznamenávať výpovede utekajúcich kolonistov, vytvárať ich zoznamy, zapisovať okolnosti a dôvody ich úteku a úradného vyhostenia, a evidovať údaje o zanechanom hnuteľnom a nehnuteľnom majetku.

Slovenská autonómna vláda vydala nariadenie adresované všetkým kolonistom, ktorí opúšťali alebo už opustili svoje usadlosti na okupovanom území, aby sa odsťahovali do krajov odkiaľ pôvodne pred kolonizáciou pochádzali. Umiestnenie českých a moravských kolonistov mala zabezpečovať ústredná vláda, tých slovenských zase slovenská autonómna vláda. Slovenskí kolonisti mali oznámiť Kolonizačnému referátu v Bratislave miesto svojho prechodného pobytu aj s vysvetlením, prečo kolónie, a za akých okolností opustili. Tí kolonisti, ktorí nemali zabezpečený prechodný pobyt napríklad u svojich príbuzných, sa mali riadiť evakuačným plánom, ktorý bol vytvorený ministerstvom hospodárstva, pričom slovenskí kolonisti mali byť dočasne umiestnení na štátnych a súkromných majetkoch v pohraničnom pásme. Plán bol zverejnený aj v printových médiách (Slovenský denník, 17.november 1938, roč. XXI, strana 3). Do plánom zverejnených prechodných miest sa mali prepraviť najkratšou a najrýchlejšou cestou, pričom ministerstvo hospodárstvo vyzývalo aj železničné riaditeľstvá, aby zabezpečili železničné súpravy s nákladnými vagónmi potrebné na presun osôb a hnuteľného majetku, prípadne aj hospodárskych zvierat. Evakuačný plán zobrazuje tabuľka.

Tabuľka – Evakuačný plán obsahujúci aj miesta prechodného pobytu kolonistov