Odsun Nemcov z ČSR 1. Krátko po vojne

[singlepic id=23 w=200 h=150 float=left]Na konci druhej svetovej vojny vládli v Československu silné protinemecké nálady. Tento radikalizmus bol podporovaný aj politikmi a dotkol sa aj mnohých nevinných ľudí. Počas tzv. divokého odsunu došlo aj v Čechách a na Slovensku k násilnostiam, k týraniu aj vraždám. Táto fáza trvala do začiatku augusta roku 1945, kedy na Postupimskej konferencii dohodli spojenci organizované vysídlenie Nemcov z Československa a Poľska. Tí potom boli prepravovaní vo vlakoch (1200 osôb na transport) alebo nákladných vagónoch do okupačných zón v Nemecku. Mali povolené so sebou vziať 50 až 70 kilogramov batožiny. Pred samotným transportom boli Nemci sústreďovaní v zberných táboroch.

Osobitné ustanovenia sa týkali ľudí medzi Nemcami, ktorí preukázateľne vystupovali proti nacizmu. Týchto približne 25 tisíc ľudí mohlo ostať v Československu alebo mohli vycestovať za „výhodnejších podmienok“ (s väčšou batožinou). Okrem nich mohli ostať aj špecialisti v niektorých profesiách a niektorí ľudia zo zmiešaných manželstiev.

V rokoch 1940 až 1945 vstupovali do platnosti „právne predpisy pre obnovu a politickú a hospodársku organizáciu Československa“, označované ako Benešove dekréty. Spolu 142 dekrétov okrem iného napríklad zabezpečovalo konfiškáciu majetku bez nároku na odškodnenie a pracovnú povinnosť u tých osôb, ktoré boli zbavené československého štátneho občianstva. Súčasne s dekrétmi vošli v povojnových mesiacoch do platnosti nariadenia, na základe ktorých bolo Nemcom odňaté volebné právo, nesmeli počúvať rozhlas, mohli nakupovať len v určitú dobu a museli nosiť pásky na rukáve.