Príchod Nemcov do Bačky 2. Kolonizácia
Podľa sčítania ľudu z roku 1715 väčšinu obyvateľstva regiónu Bačky tvorili Srbi, Bunjevci a Šokci. Po poslednej vojne s Otomanskou ríšou ostala celá oblasť v podstate mŕtva. Habsburgovci sa preto rozhodli pre intenzívnu kolonizáciu Bačky.
Prví prisťahovalci prichádzali do Temešváru a Bielych Kostolov (Bela Crkva) z južnej časti Nemecka už v roku 1717. Po nich sa prisťahovali Francúzi a Taliani. Na talianske mená som natrafil aj v podstatne starších matrikách z obce Bácsbokod. Mnohí prichádzajúcich sa v strachu pred Turkami znova vrátili späť. Turci v roku 1738 skutočne vtrhli do Banátu. V tom istom roku vypukol v oblasti mor, ktorý trval až do roku 1740.
Ako noví osadníci prichádzali okrem Nemcov predovšetkým Srbi a samozrejme, Maďari. Keďže veľa Nemcov pochádzali zo Švábska, boli známi ako Dunajskí Švábi. Časť nemeckého obyvateľstva prišlo z Rakúska, Bavorska a Alsaska. V tom čase sem prichádza aj komunita luteránov zo Slovenska a Rusíni, ale v podstatne menšej miere ako Nemci.
Čím to bolo, že sa močaristá oblasť ešte nedávno drancovaná Turkami stala takou atraktívnou pre Nemcov žijúcich viac ako tisíc kilometrov ďaleko? Za všetko bude snáď hovoriť osadnícky patent, ktorý vydal cisár Jozef II. Kolonisti mali okrem iného prisľúbené:
- Náboženská sloboda, možnosť mať vlastných kňazov a učiteľov
- Každá rodina dostane dom, záhradu a potrebné náradie
- Profesionálni remeselníci dostanú 50 zlatých na nákup náradia
- Najstarší syn v rodine je oslobodený od povinnej vojenskej služby (v tom čase 14 rokov)
- Desaťročné daňové prázdniny
Keď cisár Jozef II. 21. septembra 1782 nariadil tento patent, tisíce vytlačených exemplárov boli distribuované v oblasti Rýna. Záujem o odchod bol tak veľký, že spôsobil problémy v samotnom Nemecku a miestni aparát začal tlačiť na zákaz vysťahovania. Ľudia napriek tomu utekali, hoci tajne.
Príchod veľkého množstva migrantov však paradoxne spôsoboval veľké problémy aj v samotnej Bačke. Tu je list z roku 1785, ktorého adresátom bol gróf Pálffy:
„Z Nemecka prichádza opäť veľké množstvo vysťahovalcov. Bola preto objednaná veľká dávka potravín. Do Bačky totiž prichádzajú obrovské množstvá ľudí, ktorí nemajú absolútne nič. Je problém s ich ubytovaním. “
Nemci sa na ceste do Báčky zastavili väčšinou vo Viedni. Viacerí mali ambíciu v hlavnom meste ríše ostať natrvalo, väčšinou im to úrady nedovolili. Cesta na juh Maďarska trvala aj niekoľko týždňov – obvykle približne šesť týždňov. Väčšinu absolvovali pešo, šťastnejší vozom. Populárna bola aj doprava loďou po Dunaji – populárna bola loď nepoeticky nazývaná „Ulmská škatuľa“ – podľa nemeckého mesta Ulm na Dunaji. Posmešný prívlastok „škatuľa“ vznikol kôli ich jednoduchej konštrukcii, boli to však lode na jedno použitie. Po tom, ako po Dunaji dorazili na miesto určenia, boli najčastejšie rozpredané na drevo.
Keď dorazili do Somboru (dnešné Srbsko) rodine boli odobraté pasy. Hlava rodiny dostala papiere, ktoré obsahovali meno dediny a číslo domu, ktorý mala rodina osadiť. Papiere tiež slúžili k tomu, aby sa rodina dostala k potravinám a ďalším benefitom. Potom ako sa rodina nahlásila v Sombore, mal každý človek nárok na dva grajciare denne a „pol litra jedla“. Po desiatich rokoch dávka klesla na polovicu. V rámci dávok dostávali aj drevo, slamu a ocot. Tie mali byť podávané mesačne do prvého zberu úrody, potom sa už museli postarať o seba sami.