Kolonizácia 4. Výsledky a zoznam kolónií

Vnútorná kolonizácia južného Slovenska v čase prvej Československej republiky mala dve roviny. Štátnu (úradnú) zastrešovanú Štátnym pozemkovým úradom v Prahe a Kolonizačným referátom. Druhý typ tvorili družstevné a súkromné kolónie. Za družstevnou stálo hlavne Kolonizačné družstvo pre Slovensko sídliace v Bratislave. Súkromnú kolonizáciu organizovali napríklad Slovenská liga, Pozemkový ústav v Bratislave, alebo aj jednotlivci. Napríklad Ignác Gessay – zástupca americkej Slovenskej ligy, založil v roku 1923 dve súkromné kolónie Eberhard (dnešné Malinovo?) a Tomášov dvor.

Na kolonizačné účely Gessay odkúpil so súhlasom Štátneho pozemkového úradu v Prahe pôdu z veľkostatku Eberhard, ktorú potom následne predával záujemcom. Na kolónii Eberhard sa usadilo 86 slovenských a českých rodín, ktorým bolo pridelených 2 539 katastrálnych jutár pôdy (približne 1400 hektárov). Usádzali sa tu Slováci z oblasti severného Slovenska, z Terchovej, Novej Bystrice, Starej Bystrice, Čadce. Kolonizácia tejto kolónie prebiehala až do roku 1928. V roku 1936 sa táto kolónia pod názvom Gešajov (Gessayov) osamostatnila. V rokoch 1938 – 1945 pripadla Maďarsku. Po roku 1945 pod novým názvom Zálesie pripadla do okresu Šamorín, neskôr Bratislava – vidiek. Stala sa súčasťou obce Ivanka pri Dunaji a od roku 1990 je opäť samostatnou obcou. Druhou kolóniou založenou Ignácom Gessayom bola kolónia Tomášov dvor (Tamásháza). Dnes je kolónia súčasťou obce Tomášov.

Štátna aj súkromná kolonizácia bola realizovaná podľa už v minulom článku spomínaných právnych noriem, keď sa pôda určená na osídlenie poskytla na parceláciu a potom bola ponúknutá na predaj záujemcom. Pozemkový úrad prideľoval po päť, desať, ale aj po pätnásť katastrálnych jutrách (katastrálne jutro – 0,5754642 hektára) zeme. Cena jedného jutra pôdy sa pohybovala od 1800 do 2000 Kčs, pričom rozhodovala bonita pôdy. Pri neštátnej forme kolonizácie, najmä tej súkromnej, bola pôda asi dvojnásobne drahšia, pretože súkromná kolonizácia bola čisto obchodná záležitosť, ktorá prinášala zisk privátnemu kolonizátorovi. Ten odkúpil pôdu od Štátneho pozemkového úradu za nízku cenu od 1500 do 2500 Kčs za jedno katastrálne jutro, s úmyslom jej ďalšieho predaja roľníkom, ktorým podnikateľ s pôdou už stanovil cenu v rozmedzí od 3000 až do 8000 Kčs za jedno k.j. pôdy.

Kolónie vznikali na rôznych princípoch, často sa rodili už pri existujúcich kolóniách ešte z čias Rakúsko-Uhorska, alebo na územiach pôvodných veľkostatkov, hospodárskych dvorov a majerov z čias monarchie. Veľmi často ležali v katastrálnom území viacerých existujúcich obcí, niektoré vznikali ako časť materských obcí, pričom si vybudovali samostatnú infraštruktúru a niektoré vznikli už ako samostatné osady. Osídľovanie kolónii mal na starosti pozemkový úrad a Kolonizačný referát.

Podľa rôznych údajov za celé obdobie procesu vnútornej kolonizácie vzniklo cez 80 kolónií, pričom pomerne presné údaje o kolonizačnom procese na južnom Slovensku sú z roku 1929, keď bola súkromná a úradná kolonizácia zachytená nasledovne:

Počet kolónií v roku 1929:

*Prehľad hospodárskeho vývoja na Slovensku v rokoch 1918-1945,Bratislava 1969, str.150

Presnejšie údaje sa dajú vyvodiť v prípade štátnych kolónií, o ktorých bola aj v minulosti v čase ich vzniku a rozvoja presnejšia evidencia.