Zabudnuté pramene v Slovenskom banskom archíve v Banskej Štiavnici

Každý z nás má predkov z rôznej časti Slovenska , vtedajšieho Rakúsko-Uhorska, spred roka 1918. Moji predkovia pochádzajú z oblasti, kde si na chlieb museli zarobiť dobývaním rúd v baniach. Patrili medzi nich mestá zlatá Kremnica, strieborná Štiavnica, medená Bystrica.

Návštevu Slovenského banského archívu som absolvoval na základe povolania mojich predkov, ktoré som našiel v  matrike sobášených obce Štiavnické Bane. V mojom rodostrome je každý druhý baníkom –  Štefan Osvald, Jánoš Osvald, Jozef Melaga,  alebo napríklad Augustín Padúch, ktorý bol dokonca kováčom a vypomáhal tak kovať alebo opravovať nástroje pre baníkov.

Augustín Padúch a jeho povolanie … (zdroj: www.familysearch.org)

V zázname sobášených vidíme latinský názov faber ferrarius, do slovenčiny preložené ako povolanie kováč (zdroj: www.genedict.net). Jeho otec a svokor mali povolanie baníka ako to ukazuje latinský zápis metallarii, a metallurgi. Presne špecifikovať pracovnú činnosť  podľa podobných slov metall… bude moja ďalšia práca bádania po latinských výrazoch. Ďalej si môžete všimnúť chybný prepis priezviska Padúch na spodku obrázka kde je Augustín Paduoh. Aj s takými chybami treba rátať a preveriť, či ide o Vášho predka.

Objednal som sa emailom do banského archívu, kde som napísal približné roky, v ktorých budem bádať po baníkoch v oblasti Štiavnických Baní. S čakaním na deň návštevy badateľne som tajne dúfal, že v archíve narazím na svojich predkov. 

Dostal som do ruky Knihy baníkov (niekedy označované aj ako knihy sluhov), a začal listovať. Je vhodné, ak máte pripravený zoznam konkrétnych osôb, o ktorých viete, že boli baníci, ich roky narodenia, prípadne ich manželky a deti. Môže sa stať, že nájdete len menovcov. No aj v tom prípade je dobre si zapísať, prípadne odfotiť danú osobu. Môžete sa k nej v kľude doma vrátiť. 

V Knihách baníkov sa na zadných stranách nachádza zoznam, podľa ktorého sa dajú osoby ľahšie vyhľadať. Prípadne môžete listovať stranu po strane. Takto som sa zatiaľ dostal ku svojim 3-4 predkom. Takýto zápis v banskej knihe Vám poslúži aj ako skúška správnosti, či ste dobre priradili deti a manželku z matriky narodených a sobášených. 

Dané pramene banských mužov sú písané v maďarskom jazyku, ktorý bol vtedy úradným jazykom za čias Rakúsko – Uhorska.

Pri prekladaní odfotených prameňov – a vytvorení vlastnej tabuľky, sa človek dozvie veľa nových vecí o svojom predkovi.

V nasledujúcich riadkoch uvediem príklad, čo sa dá zo záznamu predka vyčítať.

Prefotená prvá strana záznamu Jozefa Melagu … (zdroj: Kniha baníkov):

Prefotená druhá strana záznamu Jozefa Melagu … (zdroj: Kniha baníkov):

V SBA v Banskej Štiavnici nájdeme rôzne fondy, ako je napríklad Banská a Lesnícka akadémia Banská Štiavnica z rokov 1770 až 1919, Vrchný inšpektorský úrad v Smolníku v období od 1695 – 1871, Banské mapy banskoštiavnického banského obvodu 1641 – 1918, Banský súd v Kremnici, 1777 – 1854/1949, Banské súdy v Dobšinej, Gelnici, Jasove, Krompachoch, Rožňave,  Nálepkove, Žakarovciach atď., mapy slovenských a cudzích banských lokalít 1591-1917 a mnoho ďalších prameňov.  Ja som pátral vo fonde Vindšachta v Knihách mužstva z rôznych šácht a štôlní.

Autor článku: Ing. Jozef Osvald

Ukážka Excelu – prekladu z maďarského jazyka do slovenčiny

 

Ukážka prefotených prameňov z banského archívu