Benešove dekréty a Slovensko 3: Medzinárodný kontext

Eduard Beneš
Eduard Beneš

Prezident Eduard Beneš začal vydávať dekréty počas svojho exilu v Londýne. Takýmto spôsobom vydávali právne normy v exile aj predstavitelia iných štátov. Na prvom mieste je treba uviesť prípad Poľska, podľa ktorého vzoru bol vytvorený aj československý systém. Analogický prístup k riešeniu ústavnoprávnej núdze však prijali aj Holandsko, Belgicko, Nórsko, Juhoslávia alebo francúzsky Výbor národného oslobodenia.

Po skončení II. svetovej vojny boli vydané právne normy s obdobným obsahom aj v iných štátoch. Predovšetkým v Poľsku vyšiel zákon zo 6. mája 1945 o majetkoch opustených a pohodených (Dziennik ustaw č. 4/1945), ďalej dekrét z 8. marca 1946 o majetkoch opustených a po-nemeckých (Dziennik ustaw č. 13/1946). Tieto právne normy riešili prevzatie majetku po Nemcoch odsunutých do Nemecka. Začiatkom roku 2001 vtedajší poľský minister zahraničných vecí W. Bartoszewski odpovedal v Sejme na otázku poslanca k tejto problematike takto: „Ku konfiškácii nemeckého majetku došlo v dôsledku radu dekrétov z rokov 1944 až 1946. Vtedajšie akty poľského práva sa viazali na koniec vojny a v roku 1945 počas postupimskej konferencie prijaté rozhodnutia víťazných mocností ako aj vykonávacie smernice k postupimskej dohode Spojeneckej kontrolnej rady, ktoré dovoľovali vysídlenie nemeckého obyvateľstva z „bývalých nemeckých teritórií“ a konfiškáciu zahraničného nemeckého majetku (nielen v Poľsku ale aj v iných krajinách). Prebratie nemeckého vlastníctva Poľskom nebolo nikdy predmetom pochybností víťazných mocností. Nejestvuje tiež v medzinárodnom práve právna základňa, dovoľujúca spochybňovať legálnosť v Postupime prijatých rozhodnutí mocností, ako aj z postupimskej dohody vplývajúcich rozhodnutí Poľska.“

Holandský minister spravodlivosti Kolfschoten vydal výnos datovaný 6. 8. 1945, v ktorom bolo nariadené vysídliť celú skupinu ríšskych Nemcov. Vysťahovanie Nemcov organizované holandskými úradmi začalo v septembri 1946 pod krycím názvom „Čierny tulipán“ v najväčších mestách. Nemci určení na deportáciu si mohli so sebou zobrať 50 kg batožín a sumu vo výške 100 guldenov. Zariadenie domácností vysťahovaných Nemcov sa dostalo do správy štátu. Podľa vládneho dekrétu (Besluit Vijandelik Vermogen, E. 133) o nepriateľskom vlastníctve, všetko bolo skonfiškované bez nároku na odškodnenie.

V bývalej Juhoslávii boli v roku 1945 prijaté tzv. dekréty AVNOJ, na základe ktorých boli vysťahovaní z územia bývalej Juhoslávie Nemci a bol im skonfiškovaný majetok. Treba uviesť, že počas vojny nemecké okupačné úrady vysťahovali asi 100 tisíc Slovincov zo Slovinska buď do Nemecka alebo do iných častí vtedy okupovanej Juhoslávie (Dějiny Jihoslovanských zemí, Praha 1998, str. 449).

Nie je známe formálne rušenie žiadnych týchto právnych noriem.

Zdroj: Analýza Ministerstva spravodlivosti SR, 2002

Práve vyšla unikátna publikácia AKO SI ZOSTAVIŤ RODOKMEŇ, ktorá vám pomôže odhaliť históriu vášho rodu. Objednajte si ju pod stromček za zvýhodnenú cenu s venovaním od autorov. Stačí kliknúť sem!