Benešove dekréty a Slovensko 1: Úvod

Eduard Beneš
Eduard Beneš

Prezident Československej republiky Eduard Beneš vydával v rokoch 1940–45 dekréty, ktorými upravoval najdôležitejšie ústavné problémy. Právno–teoretickým základom vydávania dekrétov bol stav ústavnej núdze, vyvolaný obsadením Československa Nemeckom v roku 1939. Obsadenie Československa zničilo ústavné orgány, preto bol prezident oprávnený núdzovo riešiť nevyhnutné problémy formou svojich dekrétov. Dočasné národné zhromaždenie dekréty dodatočne schválilo zákonom číslo 57/1946 Zb. Tým nadobudli Dekréty povahu zákona.Platnosť Benešových dekrétov na Slovensku bola spočiatku sporná. Po vypuknutí Slovenského národného povstania vydala totiž Slovenská národná rada 1. septembra 1944 vyhlásenie, podľa ktorého preberala najvyššiu zákonodarnú a výkonnú moc ako jediný oprávnený zástupca slovenského národa. Táto deklarácia bola potvrdená vydaním nariadenia číslo 1 SNR podľa ktorého vykonávala všetku moc na Slovensku. Citované nariadenie má za následok, že dekréty v prvom období nemožno považovať za platné na Slovensku. Na základe Košického vládneho programu niektoré dekréty boli vydávané po dohode so Zborom povereníkov alebo Slovenskou národnou radou. Platnosť týchto dekrétov aj na Slovensku je nepochybná. Najneskôr však Zákon č. 57/46 Zb. o dodatočnom schválení dekrétov (tzv. ratihabícia) odstránil všetky pochybnosti o zaradení Benešových dekrétov do československého právneho poriadku. Dekréty zostali súčasťou československého právneho poriadku až do zániku ČSFR 31. 12. 1992. Slovenská republika však prevzala podľa čl. 152 Ústavy SR právny poriadok ČSFR a tak sa stali Benešove dekréty aj súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky sa stala aj Listina základných práv a slobôd, prijatá Ústavným zákonom č. 23/1991 Zb. Podľa § 6 ods. 1 Listiny, dňom 31. 12. 1991 stratili účinnosť ustanovenia zákonov a iných právnych predpisov, ktoré nie sú v súlade s Listinou. Podľa zásady „Lex posterior derogat priori“ (neskorší zákon ruší predchádzajúci) najneskôr Listina zrušila účinnosť Benešových dekrétov v našom právnom poriadku.

Prezident Beneš vydal celkove viac než 100 svojich dekrétov. Z nich iba niekoľko málo sa týkalo postavenia Nemcov, Maďarov a kolaborantov. Žiadny Benešov dekrét neriešil otázky odsunu nemeckého obyvateľstva. Politickým základom odsunu nemeckého obyvateľstva bola Postupimská dohoda víťazných mocností. Benešove dekréty však riešili viaceré otázky trestného postihu Nemcov, Maďarov a kolaborantov ako aj ich majetkové otázky.

Na Slovensku v počiatočnom období po vojne riešili rovnaké otázky nariadenia Slovenskej národnej rady, napr. nariadenie SNR čís. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského štátu.

Zdroj: Analýza Ministerstva spravodlivosti SR, 2002

Práve vyšla unikátna publikácia AKO SI ZOSTAVIŤ RODOKMEŇ, ktorá vám pomôže odhaliť históriu vášho rodu. Objednajte si ju pod stromček za zvýhodnenú cenu s venovaním od autorov. Stačí kliknúť sem!