Diárium Jozefa Gabrieňa (Liptov 19. storočia) 6. časť

Pozoruhodné zápisky Jozefa Gabrieňa (1810 – 1887) zachytávajú udalosti horného Uhorska v 19. storočí. Približujú nám sociálne, hospodárske, politické, ale aj prírodné pomery vtedajšieho Liptova, v mnohom podobné aj ostatným častiam Uhorska. Napríklad na klimatických pomeroch a ich vplyve na (ne-)úrody je nádherne vidieť následné vlny cholerových epidémií. Jozef Gabrieň žil v Nemeckej (teraz Partizánskej) Ľupči. Dnes vám vďaka Petre Mojíkovej prinášame piatu časť.  Zápisky sú v pôvodnom znení tak, ako sa zachovali v originálnom zázname.

Príhody političné II.

1842 Túto horu za prievalcom Mesto predalo, a síce na Jugera. Do tohoto času náš obecný lud nevedel, čo je Jugerum. A predalo túto horu Lajoš Kassanickému, Antalovi Dobák, Andeházemu a Danielovi Zima, neviem teraz za čo Jugerum. Títo kupci tohoto 1842. roku dali túto horu stínať, a čo neurobili Lužnania, všeci Lužnania sa oborili na tých ludí čo stínali a bitkou všetkých rubačov rozohnali. Obzvlášte Jirího Sparnensis, který jako factor pri tých ludách byl, tak dobili, že když už štvornožky išieu hore prievalcom, ešte sa huckali jeden druhieho – Teho čierneho, teho čierneho bime, a tak tohoto Sparnensisa temer na smrť doprali, ale aj ostatných koho mohli dostať, ak nemohel dobre utekať.

1844 Náš Úrad Mestský, pri Cenzúre Lesnej, priosoboval si horárov, lež bez mešťanstva, vyvoliť. Do tohoto času celô meštianstvo horárov a Inšpektorov Lesných volievalo. Ja pisatel sem proti tomu vystúpil, s Janom Franscisci, na upomenutia Pavla Kasanický, keď ho jeho vnuk Lajoš Kasanický bou v Cenzúre vypliaskal, s tým, aby Úrad nám práva meštianske neodberal. Prečo Úrad túto našu žiadosť Revolutiou pojmenoval a na tolko zaviedol vec, že aj Slúžno Dvorský Kubiny Mihal bou privolaný, a na termín aj my dva, ale preto, že sme na termín neprišli, pri našom fiscalovi sa zmeškali, nás oboch do Areštu Mikulášskeho na 10 dní osadili. No po vybavení Areštu, keď sme sa navrátili, tak nás meštianstvo čakalo jako nejakých Biskupov. Ale už potom Dvorský Kubíny Mihal na ten termín, který sám určil, neprišiel. Ačpráve sme uňho boli, idúc z Areštu, a keď sme mu dotierali, prečo nás dal plošticiam jesť, poviedal Lacko Kabzan, že to len tú planú krv z nás vycicali. Tento Kabzan byl Adwokat proti nám. Ja sem mu povedel, že tej krvi ešte viac máme, a oba doložili – no len choďte domov, my hneď za vami prídeme. Ale neprišli. A keď sme rovno na Mestský dom prišli prvej, ani nie do svojich domov, tedy už Richtar Daniel Zima len volbu previesť chcel. Ja sem mu povedal, že je dnešný den nie na volbu určený, ale aby sme sa z našej Revolutie, jako ju a nás nazvali, zodpovedali. Potom sa vyslovil, že čokoli žiadame sa stane. Ja sem mu povedel, že vtedy uverím, když to písebne do ruky dostanem. Zas povedel, že aj do ruky dostanem, len aby sa teraz všecko volilo. A sa aj volilo skrze celô meštianstvo, a aj posavaď sa volieva, jako Úrad Mestský, tak aj Úrad Lesný, jako Inšpectoria Lesní, tak aj horári. Dnes když toto píšem, terajšie mladšie pokolenia ani nevie, kdo mu túto slobodnú volbu zachoval a čo sem ja preto ustávať a pretrpieť musel, času zmeškal a peňazí vynaložil, jakové som si od Farára byl vypožičal. Ja som aj Dvorskieho Kubíny Mihala u Vicišpana žaloval, že termín určil, a on na termín necomparoval. Vicišpan Madočany mi dal odpoveď, že keď bude s ním, sa ho opýta, prečo neprišol. No tu už zaslúžil, aby som mu zavinšoval zdochni aj ty s ním. Ohladom uznalosti Meštianstvo mňa potom

1845 roku v Novembri Richtarom vyvolilo, ale len jeden rok 1846 som mohl vydržať pre neprízeň naproti mne skrze Senatorov spúsobenú. Jaký byl tento rok mojho richtárstva obtížný neopisujem, len v pamäti zdržím.

Práve vyšla unikátna publikácia AKO SI ZOSTAVIŤ RODOKMEŇ, ktorá vám pomôže odhaliť históriu vášho rodu. Objednajte si ju pod stromček za zvýhodnenú cenu s venovaním od autorov. Stačí kliknúť sem!