Diárium Jozefa Gabrieňa (Liptov 19. storočia) 1. časť

Na našom fóre sa naša priaznivkyňa, Petra Mojíková, začala deliť o spomienky svojho praprastarého otca, Jozefa Gabrieňa (1810 – 1887), ktorý žil v Nemeckej (teraz Partizánskej) Ľupči. Keďže sa spomienky stali predmetom širokého záujmu ostatných priaznivcov nášho webu, poprosili sme Petru o prepisy. A tak Vám ich, v spolupráci s ňou, budeme prinášať na pokračovanie.

Ide o pozoruhodné dokreslenie udalostí horného Uhorska v 19. storočí, ktoré nám približujú sociálne, hospodárske, politické, ale aj prírodné pomery vtedajšieho Liptova, v mnohom podobné aj ostatným častiam Uhorska. Napríklad na klimatických pomeroch a ich vplyve na (ne-)úrody je nádherne vidieť následné vlny cholerových epidémií.

Dnes vám prinášame prvú časť. Zápisky sú v pôvodnom znení tak, ako sa zachovali v zápiskoch Jozefa Gabrieňa.

Liptov v 19. storočí – Búrky a iné prírodné úkazy

1836 Na všech Svätých, to jest 1. Nov. taký sneh napadol, že von z mesta nebolo možné na dedinu prejsť a ludia na to hovorili, že jaký jest tento prítomný sneh, že takový bude aj na Velkú Noc, a že ako včaššie prichodí zima, že tak neskoršie odíde, a to sa aj stalo. Lebo

1837 Na Velkonočné Sviatky taký sneh napadol, že nikto na tie slávnosti ani do kostola s filiou, ani po jinej práci nikto nemohl, a orania krome po 24. Apríli započať sa mohlo. Úrody sa urodili a príroda byla spokojná.

1844 Nič pamätnejšie sa nestalo, krome že pred Machnatým v doline našej Ľupčianskej dvoch ľudí, totiž Ondreja Scholz a paholka Adama Lutocký, hromu uhodenia usmrtilo pod časom poludňovania v kolibe. Ostatných, čo tam boli, poohlušovalo, najväčšmi Fidesa Štefana z Lúžnej, a Danielovi Kollárik, tamže pri kolibe, dva voly tak rohami do zeme vrazilo, že sa s velkým namáhaním, keď sa z ohlušenia prebrali, oslobodiť mohli.

1864 Udretia hromu do humán Jana Bakaljar a Jana Ivan jest již opisané v tomto roku.

1872 na polnoci z nedele na pondelok, a síce dne 4. feb zjavila sa velká zora, která sa ťahala jedným koncom k východu, druhým k západu, a tak sa blížili k poludňu, ale sa na poludni do vedna nezišli, a potom po polnoci od obidvoch koncov sa krátili tieto svetlá a zostali na tom mieste stáť, tak ako bolo sprvu videnô. Svetlo to bylo bielo červené a krome s východom slnca prestalo na tomto zjave úkazu. Lud sa omýšlal, že neco predzvestuje tento úkaz a báli sa nejakého nepríjemného prípadu, ale se nič nedokázalo, a nestalo. Když toto píšem mňa napadlo, že som ja už takúto zoru predtým videl, když sem šel z hory domov, a tak som v mojich dátach hladal, či sem to v ten krát nekde nepoznačil, a vskutku sem našel, že roku

1830 Takovýto zázrak na polnoci byl, a síce dne 5. Januára, když sem s Janom Ruman zo Salatinky s fúrou drvotiny krome o jedenástej hodine v noci domov došel. Tento výjav byl pre Rumana aj pre mňa divný, ponevač sme to predtým nikdy nevideli. Ale pri tom na Choleru predzvestovali, ktorá aj 1831 roku byla, která je vpred opísaná.

1876 Roku stromy začali velmi včas pučať, lebo bolo teplo, takže na Ďura t.j. 24. Apríla stromy už boli v najkrajšom kvete, ale potom 20. a 21. Mája takie mrazy padli, že všecko, čo do toho času narástlo, celkom zamrzlo, a v jeden mesiac všecko bolo pokazenô, takže všecko muselo muselo jako po znovu sa klíčiť, ovocia nebolo žiadno, lebo pomrzlo.

1879 celý byl velmi daždivý a mokrý a už dne 16. Oct. tolko snehu nakydlo, když ješte všetek list byl na stromoch, a na tie nalepilo sa snehu mnoho, tak stromy polamalo, štepy porozštepovalo, a hroznú škodu na stromoch narobilo. S týmto snehom aj zima už velká začala a trvala ukrutná až do 20. Feb. Když sa už oteplilo a vody v drieku pribudlo, tedy že bola drieka od spodku nahor ladom hrubým namrznutá, udierala voda von z drieku, po našej pažiti, takže sme museli statok viac razy povyvádzať a po susedoch potomne chovať, čo príčinilo dosť úmrtnosti a ustávania. Pri tomto oteplení dne 4. Martia taká Búrka sa strhla, jakej asnaď od stvorenia sveta nebolo, ba práve tak raz zahrmelo, že sa každý tvor musel predesiť, v který čas muselo aj skutečne udrieť, takže každý pozeral len kde už horí. Ale musela to byt strela studená a nekterí ludia hovorili, že tú strelu aj videli, a že pred Hendlou do vody udrela.

1885 Dne 10. Juni hrozná búrka sa strhla od poludnia s prívalným dažďom – a hrom udrel do maštale Petera Pobehy, a dvoje teľce, jedno dva ročné, a druhô ročnô celkom ten hrom zabil, a krava v tej istej maštali obstála. To sa stalo o 4 hodinách po poludní.

 

Kto je autorom zápiskov?

Pisateľ diária Jozef Gabrieň žil v Nemeckej Lupči v rokoch 1810 až 1887. Podľa všetkého bol hospodár. V priebehu života zrejme zastával aj rôzne spoločenské funkcie, keďže v zachovanom zápisniku sa zachovali aj rôzne príhovory a reči. O tom, že jeho život zaznamenal viaceré vzostupy a pády, svedčí aj táto poznámka: “Niže podpísaný sem dostal tú satisfactiu, že mňa Úrad 1844 roku do Areštu dal, a roku 1845 v Novembri Richtárom Meštianstvo vyvolilo.

Chcete originálny darček pre vašich blízkych (alebo pre seba?:)) unikátna publikácia AKO SI ZOSTAVIŤ RODOKMEŇ vám pomôže odhaliť históriu vášho rodu. Objednajte si ju pod stromček za zvýhodnenú cenu s venovaním od autorov. Stačí kliknúť sem!