Súťaž: Pôvod priezviska Varényi

Dnes tu máme ďalší príspevok do genealogickej súťaže. Dočítate sa o šľachtických rodoch, germánskych kmeňoch, či jeleňoch. Napriek trochu odľahčenej predchádzajúcej vete ide o pozoruhodné čítanie, za ktorým sú desiatky hodín pátrania po archívoch, historických knihách a internete. Dosť bolo môjho úvodu, prajem príjemné čítanie.

Priezvisko Varényi je maďarskou obdobou priezviska Varíni, ktoré vzniklo z pôvodného slovenského priezviska Varínsky.

Priezvisko vychádza z prídavného mena vytvoreného z názvu obce – mestečka Varín a vyjadruje tak miesto, odkiaľ osoba pochádzala, kde bolo jej rodinné sídlo a pod. Takto motivované boli prvotné šľachtické prídomky – predikáty, ktoré mali v latinskej podobe predložku „de“, v nemeckej podobe predložku „von“, v slovenskej podobe predložku „z“. V slovenskom, ako aj v maďarskom jazykovom prostredí, teda v prostredí niekdajšieho Uhorska, mali šľachtické prídomky neskôr podobu prídavných mien utvorených z názvov obcí, v ktorých boli sídla šľachtických rodín. V r. 1498 sa spomína prvý známy člen rodu Šimon Warinzky de Warin (Varínsky z Varína).

Jednoduchým vysvetlením pôvodu priezviska vytvoreného z prídavného mena osadného názvu by sme mohli túto úvahu aj ukončiť. Vyvstáva však aj otázka, podľa čoho je vlastne pomenovaný Varín. Tu je potrebné ponoriť sa v dejinách omnoho hlbšie, a to až do staroveku, kedy v oblasti  Meklenburska a Predného Pomoranska žili príslušníci malého barbarského kmeňa Warnov (Varinov).

Niektoré zdroje ich označujú za Západných (Polabských) Slovanov, ktorí patrili do kmeňového zväzu Obodritov , iní ich radia ku starogermánskym kmeňom, ktoré boli súčasťou zväzu Vandalov.  Pravdepodobnejší je však názor, že keď prišli Slovania na územie Meklenburska,  časť z nich si nechala pomenovanie Varini podľa asimilovaných zvyškoch predtým tu žijúceho germánskeho kmeňa. Po bitke s Longobardami v r. 406 v Galii sa niektoré kmene starogermánskych Vandalov  mali utiahnuť k Váhu ku svojim príbuzným a tam sa usídliť. A práve členovia starogermánskeho kmeňa Varini mali dať meno dnešnému Varínu.

Existuje však aj názor, že prítomné germánske kmene dali meno rieke Váh, ktorej vodnú cestu využívali, rinuli sa dolu vodným tokom, pričom najvyššie položený bod splavu – rínu rieky, nazvali Vah – rín. Neskôr usadení Slovania už ho nazývali Varínom. Verziu pomenovania obce podľa starogermánskeho kmeňa však podporuje aj tá skutočnosť, že aj v iných lokalitách, kde tento kmeň býval, sa zachovali geografické názvy či sídelné názvy so základom pomenovania tohto kmeňa, ako napr.  rieka Varnava (nem. Warnow), obec Warnow (pri Bützowe), obec Warnov (pri Grevesmühlene), mestečko Warin, vzdušné kúpele Waren (pri Müritzi), obec Wendisch Waren, či kúpeľné mesto Warnemünde – všetko v kraji Meklenbursko – Predné Pomoransko.

V kontexte tvrdenia Denisa Pongrácza v diskusnom príspevku na stránke www.slachta.com, že rod Varényi bol šoltýsskym rodom Varína, ktorý neskôr získal šľachtictvo, sa javí spojitosť s germánskym kmeňom ešte užšia.

Šoltýsi boli zakladatelia, resp. sprostredkovatelia osídlenia obce na základe nemeckého alebo valašského práva. Túto výsadu získavali od zemepána zmluvne, mnohokrát aj ako povýšenie za svoje služby zemepánovi, s neskorším povýšením do šľachtického stavu. Mali od ostatných obyvateľov osady odlišné práva a povinnosti. Samo slovo je pôvodu starogermánskeho, je zložené zo slova Skuld, čiže Schuld, označujúceho dlh, podlžnosť, a zo slova heischen = vymáhať. Z toho vznikli formy Sculdohais, Schuldheiss a Scultais; do stredovekej latinčiny prešlo v podobe sculdassio, sculteta, scultetus, do slovenskej reči vo forme šoltýs. Vo všetkých prípadoch pôvodne znamenalo vymáhača dlhu, exekútora, v prevedenom zmysle funkcionára, ktorý obyvateľov osady vyzýval, aby plnili svoje peňažné a naturálne podlžnosti. Neskoršie znamenalo predstaveného obce, ktorému boli zverené i drobné súdne veci, z ktorých vyruboval a inkasoval pokuty. Šoltýs teda bol súčasne sudcom obce, po nemecky Richter, z čoho sa vyvinul druhý názov šoltýsa: richtár, rozšírený na Slovensku až doteraz v zmysle starostu obce. V starých listinách osoby, vykonávajúce funkcie šoltýsa, richtára, sa často uvádzajú i pod menom fojta, vojta, po nemecky Vogt, Voigt. Tieto formy sa vyvinuli zrejme zo slova vojvoda, skrátene vojvod, vojt; znamenali náčelníka, predstaveného obce, občiny, kmeňa.

Nuž a pred poslednou spoločnou črtou sa pozrime na erb rodu Varényi. Jeho heraldickou figúrou je jeleň. A jeleň má v heraldickej symbolike aj význam mierumilovnosti a jemnosti. O príslušníkoch kmeňa Varini sa uvádza, že neboli výbojní, skôr mierumilovní. A Varényiovci, ktorých ja poznám sú práve takí! Je to náhoda?

(Pozn.: Okrem tu uvedeného významu, z pohľadu kresťanskej ikonografie predstavuje jeleň aj atribút viacerých svätcov napr. sv. Huberta, či sv. Eustacha. V stredovekých legendách sa symbol jeleňa spája aj s motívom anjela, ako to dokladá legenda o sv. Ladislavovi, v ktorej jeleň so žiarivým parožím vystúpil v úlohe nebeského posla, ktorý mal ukázať vhodné miesto na výstavbu chrámu z vďačnosti Panne Márii.)

Autorom textu je Juraj Snopek

Páčil sa vám článok? Podporte ho v súťaži kliknutím na modré tlačidlo „Share“ (hore) alebo „Like“ (dole)!

Chcete vyhrať atraktívne ceny? V hre sú darčekové tri darčekové kupóny na nákup v hodnote 20 eur, ktoré poskytol nákupný portál Gorila, tri darčekové tašky plné čokoládových dobrôt od výmyslu sveta od spoločnosti KraftFoods a webový priestor na adrese vase-meno.rodokmen.org. Pravidlá súťaže sú JEDNODUCHÉ , šanca vyhrať je VYSOKÁ – stačí, ak si prečítate pravidlá súťaže a zapojíte sa!