Súťaž: Moje prvé poznatky z Genealógie
Nie je to tak dávno keď som bol žiakom základnej školy a začali sme na stupni 5-9 spoznávať dejepis a súčasne v nej zahrnutý aj rodokmeň našej rodiny.
Pamätám si ako keby to bolo ešte dnes, pani učiteľka nám zadala úlohu, aby sme na veľký výkres nakreslili a zapísali rodokmeň svojej rodiny. Už vtedy som mal z toho pozitívne pocity a vášeň pre spoznávanie nových poznatkov a informácii o rodine mám dodnes . Vždy ma fascinovalo vyťahovať staré fotografie a pýtať sa svojich príbuzných …. a toto je ktooo ? a tá teta ešte žije ? prečo babka mala také čudné vlasy 🙂 ?…
Už vtedy som vedel, že tá úloha bude prvá v mojom živote, ktorú budem sa snažiť, aby bola najlepšia. Aby práve ja som mal tie najlepšie zdroje informácii o svojej rodine, a aby ja som bol ten, ktorého pani učiteľka pochváli pred celou triedou, že mám najlepšie spravenú úlohu.
Mali sme na to dva týždne, ale ja som sa už vybral na tú domácu hneď v prvý deň ako sme ju dostali. Samozrejme sám by som to nezrobil, pomáhali mi rodičia, starí rodičia… Bol som šťastný, že aké množstvo zaujímavých mien , zaujímavých faktov som sa dozvedel o našej rodine. V polovici tohto projektu sa rodičom postupne vytrácali z mysli mená, roky,…,čo nehralo príliš do „mojich karát“, a tak som sa snažil, aby moje úsilie nevyšlo nazmar a pozbieral som všetky staré fotoalbumy a postupne ich preštudoval. Neverili by ste, ale tie fotky mi poskytli viac informácii o mojich predkoch ako od jednotlivých členov. Ako sa vraví …. pravda sa hľadá vo víne ,tak podľa mňa v starých fotkách sa hľadá poznanie a fakty.
Všetky údaje som prirodzene z tých foto nemohol vyčítať, niečo som musel troška „prifarbiť“, aby to malo iskru veľkoleposti a suverenity v mojej úlohe. Poznačené údaje na výkrese, pozapisované mená, priezviska a roky, nalepené údaje …. to boli hlavné zložky, ktoré nesmeli chýbať v tej úlohe.
Prišiel deň zúčtovania….Bol som dosť udivený, že u spolužiakov nebol taký záujem o genealógiu ako som mal ja. Popravde, málokto si dal záležať na tej úlohe tak ako ja. Dosť som sa obával, že budem mať veľkú konkurenciu, ale bol som zaskočený. Nechcem sa chváliť, ale jednoznačne najlepší projekt bol ten môj, o ktorom sa pozitívne vyjadrila aj pani učiteľka, na čo som bol patrične pyšný. Možno aj preto ten cit pre poznávanie starých údajov o rodine mám dodnes. Veľká škoda bola, že pani učiteľka mi nevrátila ten projekt a zobrala si ho pre seba, aby aj iné ročníky, iné generácie žiakov videli ako má práca znamenať.
Roky detstva pominuli, ale spomienky zostali v mojej hlave dodnes. Pevne dúfam, že aj v súčasnosti mladé ročníky zaujíma genealógia tak ako mňa kedysi a pevne verím, že ak niečo človek robí so srdcom tak výsledky sa dostavia vždy ako aj v mojom prípade 🙂
Autorom textu je: Dávid Cipík
Páčil sa vám článok? Podporte ho v súťaži kliknutím na modré tlačidlo “Share” (hore) alebo “Like” (dole)!
Chcete vyhrať atraktívne ceny? V hre sú darčekové tri darčekové kupóny na nákup v hodnote 20 eur, ktoré poskytol nákupný portál Gorila, tri darčekové tašky plné čokoládových dobrôt od výmyslu sveta od spoločnosti KraftFoods a webový priestor na adrese vase-meno.rodokmen.org. Pravidlá súťaže sú JEDNODUCHÉ , šanca vyhrať je VYSOKÁ – stačí, ak si prečítate pravidlá súťaže a zapojíte sa!