Vnútorná kolonizácia 17. Ako to videl Alexander Mach

V čase vyhosťovania kolonistov z južného Slovenska maďarskými orgánmi sa aj v slovenských politických kruhoch objavovali hlasy, že netreba všetky správy brať úplne vážne. Vraj je potrebné zachovať pokoj, aby nedochádzalo k ešte väčšiemu vyhroteniu národnostných problémov na zmiešaných územiach.

Paradoxne podobný postoj zastával aj slovenský šéf Úradu propagandy Alexander Mach, od ktorého by sa asi najmenej očakávali zmierlivé vyjadrenia voči Maďarom. Svoje názory aj verejne publikoval v slovenských denníkoch. Napríklad v článku „Slobodomurárski a židovskí zakuklenci v práci“ s podtitulkom „Prehnané bájky o zločinoch na slovenských kolonistoch“. Už z titulku je zrejmé, koho obviňoval z pokusov destabilizovať slovenskú vládu zhoršovaním slovensko-maďarských vzťahov. Mach spochybňoval mediálne šírenú popravu slovenského kolonistu, bývalého legionára Králička v Köbölkúte (Gbelce). Tvrdil, že žiadny kolonista nebol zabitý, aj keď násilie spôsobené civilným maďarským obyvateľstvom na okupovanom území nepopieral (Slovenský denník, 19.november 1938, roč.XXI, s.2)

Mach zdôrazňoval, že viaceré fakty si osobne sám overoval. Tvrdil, že ak sa niektoré útoky na kolonistov stali, boli nafúknuté českými politickými kruhmi, aby sa pozornosť zamerala na českých kolonistov. Svojimi vyjadreniami akoby nepriamo schvaľoval útoky na českých kolonistov, ktoré podľa neho boli len reakciou na nespravodlivú vnútornú kolonizáciu, realizovanú českými politikmi a hospodármi. Podľa Macha bola celá kolonizácia pomýlená a riadená čechoslovakistickým režimom.

Vo svojich verejných vyjadreniach slovenských kolonistov uisťoval, že aj naďalej budú môcť na svojich majetkoch hospodáriť, pričom sa spoliehal na vzájomné bilaterálne rokovania medzivládnych komisií. Dokonca bez vedomia česko-slovenských ústredných orgánov a aj slovenskej autonómnej vlády, tajne navštívil Budapešť, kde mal rokovať s maďarskými vládnymi predstaviteľmi. Po rokovaniach tvrdil, že mu bolo z maďarskej strany prisľúbené, že slovenská menšina na pripojenom území bude mať zaručené všetky národnostné práva, a že vzájomné maďarsko-slovenské vzťahy sa vo všetkých oblastiach znormalizujú. Viacerých česko-slovenských predstaviteľov jeho verejné vystúpenia v otázke kolonistov poburovali. Najväčšie rozhorčenie však vyvolal jeho rozhlasový prejav z Bratislavy, v ktorom poslucháčov uisťoval, že všetky krivdy, ktoré boli napáchané na okupovaných územiach sa maďarská strana zaručila vyšetriť a napraviť. Celý prejav bol ladený v duchu bratského zmierenia sa Slovákov a Maďarov a noviny Slovenský denník jeho prejav uverejnili 17. novembra 1938 pod titulkom „Podávame ruku Maďarom“ (Slovenský denník, 17.november 1938, roč XXI, s.3).

Alexander Mach dokonca ešte aj 7. decembra 1938, keď už viacero správ a výpovedí z okupovaného územia potvrdili aj slovenské policajné stanice, zastával svoje stanovisko smerujúce k zmierňovaniu slovensko-maďarských vzťahov, pričom za prekážku tohto procesu označil českú stranu. Pražskú vládu zároveň obviňoval zo spravodajských hier, ktorých cieľom mala eskalácia protimaďarských nálad. Za nepravdivé vyhlásil správy o kolonistovi, ktorému mali maďarskí vojaci zlomiť ruku, ďalej o nemenovanom kováčovi, ktorému mali vypichnúť oko. Opätovne spochybňoval informáciu o poprave českých kolonistov v Köbölkúte (Gbelce). Mach tvrdil, že všetko to boli len fámy šírené českými učiteľmi pôsobiacimi na slovenskom území. Boli to vraj akcie Prahy proti slovenskej autonómnej vláde s cieľom vybičovať národnostné vášne na Slovensku, čím by sa vytvorila potreba pražského zásahu na slovenské územia z dôvodu nezvládnutia situácie slovenskými orgánmi (Slovák, 7.december 1938, č. 279, s. 2.)

Mach si bol istý, že jeho politika zmierenia je správna, v čom ho mali uisťovať aj ďakovné listy od slovenských kolonistov. V novinách Slovák cituje list kňaza Jozefa Jánoša z kolónie Blahova Dedina: „Vašu prácu za zblíženie sa Slovákov s Maďarmi schvaľujeme. Na oboch stranách sa nachádzajú šľachetné srdcia. Zlé zaobchádzanie na jednej strane, má tie isté následky na druhej strane. Páni sa bijú, vadia a ľud trpí, i slovenský, i maďarský. Sme za tú líniu dorozumenia, ktorú ste naznačili a reprezentujete. Kolonisti sú Vám za Vašu prácu vďační. Len v nej vydržte, je to záujem  našich Slovákov i kolonistov slovenských v Maďarsku“ (Slovák, 7.december 1938, č. 279, s. 2).

Mach sa dokonca vyjadroval, že chápal prejavy rozbesnených pudov Maďarov na kolóniách. Vysvetľoval to tým, že to bolo pochopiteľné, lebo domáci maďarskí roľníci pri pozemkovej reforme dostali len minimum pôdy a potom sa 20 rokov museli pozerať na „cudzincov“, ktorí dostali všetko s výdatnou podporou štátu. Použil aj takú paralelu, že ak by u Slovákov zvíťazili pudy motivované podobne  ako tie maďarské, Slováci by sa podobne zachovali voči „cudzincom“ na Slovensku, mysliac tým Čechov v štátnej správe.

Práve vyšla unikátna publikácia AKO SI ZOSTAVIŤ RODOKMEŇ, ktorá vám pomôže odhaliť históriu vášho rodu. Objednajte si ju pod stromček za zvýhodnenú cenu s venovaním od autorov. Stačí kliknúť sem!