Súpisy, urbáre, sčítania 

O dôchodkoch a úžitkoch, ktoré poddaným prislúchajú

Patrik Zakarovský 5070 Views

Tereziánsky urbár z roku 1767 predstavoval najvýznamnejšiu hospodársku reformu cisárovnej Márie Terézie (1740 – 1780), ktorý upravoval povinnosti poddaných voči zemepánovi. Urbár obsahoval súpis pozemkového majetku a povinností poddaných. Urbár bol napísaný v jazyku ľudu (na území dnešného Slovenska bola použitá biblická čeština) a bol uložený v obciach, aby bol zrozumiteľný a prístupný komukoľvek.
Prinášame vám na pokračovanie seriál, v ktorom nájdete prepis jednotlivých kapitol a ich „preklad“ do súčasného jazyka. Seriál obsahuje preklad predtlačenej časti urbára, pričom jednotlivé kapitoly riešia rôzne oblasti poddanského a panského života, najmä z pohľau ich vzájomných práv a povinností. V druhej časti seriálu Tereziánsky urbár vám prinášame kapitolu „O dôchodkoch a úžitkoch, ktoré poddaným prislúchajú“. Vybodkovaná časť v preklade predstavuje prázdne miesto v predtlači. To bolo v každej obci vyplnené podľa lokálnych pomerov.

 

Druhy Punkt Druhý bod.

O Duchodkoch, a Vžitkoch, které Poddaným prisluchagu.

O dôchodkoch a úžitkoch, ktoré poddaným prislúchajú.
§.I. §.I.
Podle Artykule 36. Roku Pane 1550. Sľobodu magu poddany od Swatého Michala Archangela až do VLASTNÉ OBECNÉ USTANOVENIA swé wlastné Wyno pod Wychu dawaty, neb ssekowaty. Podľa artikuly 36 z roku pána 1550 slobodu majú poddaní od Svätého Michala Archanjela až do ……………………………….. svoje vlastné víno pod viechou dávať, alebo čapovať.
§.II. §.II.
Kde Poddany wyklčowane Grunty, neb Kopanice, to gest, nowé Role, Luky, Wynice magu, a vžiwagu, tam Pán gruntowný takowé Kopanice ani Poddaným odgimaty, ani k domownému, neb chotarskému Gruntu počítaty nemuže: gestliby wssak takowé Kopanice odgaty chtěl, tehdy podlužen bude gym prwe, než to včiny, Prácu, a Nakladek, který tiže Poddany na takowých Kopanicach mělí podle vstanowený, to gest: Rozsudu od Stoličneg Wrchnosti pod Krestianským Swědomým včineného hotwimy Penezmy wyplatiti, a wynahradyti. Kde poddaní vyklčované grunty alebo kopanice, tzn. nové role, lúky a vinice majú a užívajú, tam zemepán také kopanice ani poddaným odnímať nesmie, ani k domovému alebo chotárskemu gruntu počítať nemôže. Ak by však také kopanice odňať chcel, vtedy povinný bude im najprv, než to učiní, prácu a náklad, ktorý títo poddaní na takých kopaniciach majú, podľa ustanovení, teda rozsudku od stoličnej vrchnosti s kresťanským svedomím hotovými peniazmi vyplatiť a vynahradiť.
Gestli pak některé Grunty za starodawných časůw wyklčowane, a potom k domownýmu, aneb k zewnitrnýmu chotarskému Gruntu pridane byly, a skrze to, y wlastnost Kopanic guž stratili: a nebo pak kde ty Poddany, ktetý takowé Grunty wyklčowali, a potom od nich preč odegduce na pryčine byly, že tíže Gruntowé zgedneg Ruky do druheg prissli, a že nyněgssý Držitel, a Požiwatel brez wsseckého Nakľadu, a Prácu gich vžiwá, tam takowé Grunty za kopanice se držaty nemůžu, a geste meneg predgménowany Plat bude sem mocty od takowých gruntownich Pánůw žadati. Ak by niektoré grunty boli za starodávnych časov vyklčované a potom k domovým alebo vonkajším gruntom chotára pridané a vďaka tomu vlastnosť kopaníc už stratili, alebo tiež kde tí poddaní, ktorí také grunty vyklčovali, a potom od nich preč odišli a tým spôsobom by sa pričinili o to, že od jedného k druhému majiteľovi prešli a že súčasný držiteľ a užívateľ bez všetkého nákladu a práce ich užíva, tam také grunty za kopanice sa považovať nemôžu a nižšie uvedené poplatky budú sa môcť od pánov takýchto gruntov žiadať.
§.III. §.III.
Na kolko koliw poľožený Pola, a welikost Chotara dopustiti muže, má se poddaným pro gegich Dobytek, a Lychwu dostatečná Pastwa daty, z ktereg oni potom, ale wssak z powédomosti, a zdowolenjm swých gruntowných Pánůw, Slobodu budu myty gednu častku pro swug zapražný Dobytek zahagitý, a zakazatý, wssak nicmeneg s tu Wyminku, aby y gruntowný Pán, kdyby se gemu libyľo swug wľastný zapražný Dobytek, na skrze pak žádnu ginu Lichwu na takowu zahagenu, a zakazanu Pastwu honiti moheľ. Kde pak Chotary gsau, na kterých Pastwa welmi maľa gest, tam takowá Pastwa z podorawaným, a nebo giným gakímkoliw Spusobem gesstě wyceg vtratiti, a vmenssyti se nemá. S ohľadom na veľkosť chotára a položenie zeme má sa poddaným pre ich dobytok dostatočná pastva dať v takom rozsahu, v akom pán dopustiť smie. Z tejto pastviny poddaní potom budú slobodne jednu čiastku s vedomím a dovolením svojich zemepánov pre svoj dobytok zaujať a používať. Druhá časť, ktorej užívanie bude poddaným zakázané, bude sa používať pre dobytok zemepána. Chotáre, na ktorých je pastvina veľmi malá, taká pastvina nemá sa umenšovať podorávaním alebo akýmkoľvek iným spôsobom.
§.IV. §.IV.
Kde se Horry, neb Lesy nachazagu, tam Poddany Slobodu myti budu, suche, a na zemy ležice Drewo na Ohen zbirati: Kde pak takowé suché, a na zemy ležíce Drewo se nenachaza, tam gim téz bude slobodno ze surowých Stromůw Drewo rubaty, ale wssak len toliko pro swogu wlastnu domácu potrebu, a ze Stromůw takowých, který žádné Owoce nenosa. Kde sa hory alebo lesy nachádzajú, tam poddaní slobodu mať budú suché a na zemi ležiace drevo na oheň zbierať: kde sa také suché a na zemi ležiace drevo nenachádza, tam im tiež bude slobodno zo surových stromov drevo rúbať, ale len pre svoju vlastnú domácu potrebu a len zo stromov, ktoré žiadne ovocie neprinášajú.
§.V. §.V.
Drewo k Staweni, a k Budowany potrebne gednému každému Poddanému z toho Chotara, w kterém swoge Grunty má, darmo, a brez wsseho Pľatu dowolene syce bude, wssak nicmeneg z tu Wyminku, aby len toliko ty Stromy, ktoré gemu gruntowný Pán wyznáči, stynal, a odwažal. Drevo na stavbu a budovanie potrebné každému jednému poddanému z toho chotára, v ktorom svoje grunty má, zadarmo a bez všetkých poplatkov dovolené síce bude rúbať, ale s tou výnimkou, že len tie stromy zotne a odvezie, ktoré mu zemepán vyznačí.
§.VI. §.VI.
W kterém Chotary tak male Hory, a Lesy se nachazagu, že Poddany z nich na Ohen dostatečné Drewo myty nemůžu, tam se má y z giných Panských Hor, wssak ale w přislussneg, a dostatečneg Míre takowé Drewo dowoliti, a dopustiti. V chotári, v ktorom sa nachádzajú tak malé hory  a lesy, že poddaný z nich na oheň dostatok dreva mať nemôžu, tam sa má aj z iných panských hôr v príslušnej a dostatočnej miere také drevo povoliť dovážať.
§.VII. §.VII.
Žirna Pastwa, to gest, na Žaľude, neb na Bukwy po Horách Krmeny, má se poddaným w tem Chotary, w kterém swé Grunty magu, o ssest Kreycaruw lačnegssé, než giným cyzým Lidem dopustiti: w pustatinských pak Horách predgménowanu Žirnu Pastwu Poddany w teg Cene, a Plate budu požiwati, gak se ze swymy Panmy zgednati, a zrownati budu mocty. Sýta pastva, teda kŕmenie dobytka v horách žaluďmi alebo bukvami, má sa poddaným v tom chotári, kde svoje grunty majú, o šesť grajciarov lacnejšie než iným cudzím ľuďom povoliť: v pustých horách potom túto vyššie spomenutú sýtu pastvu poddaný v tej cene a plate budú dostávať, ako so svojimi pánmi zjednať budú môcť.
§.VIII. §.VIII.
Gestliby w některých Mistách Hory se nachazeli, ktereby pro celu negakowu Obec, a nebo pak pro gedenkaždý sedľacký Dům, nebo Grunt wydelene byly, a taže Obec, nebo Dům takowé Hory geste dale zadržeti, a požiwati chtěli, tehdy dowoleno gim sýce bude z takowých swých Hor gak Drewo na Ohen, a na Staweny potrebne stinati, a vžiwati, tak též y na Žirnu Pastwu honity, a dubowé Ssysky zbirati, a to sýce darmo, a bezewsseho Platu, ale wssak len toliko pro swu wlastnu potrebu: Na proti tomu pak gruntowný Pán nebude podlužen takowým Poddaným Drewo, anebo Žirnu pastwu we swých wlastných Horách dopustiti, a dawati. Gestliby wssak w takoweg Poddaným prinaležegiceg Hore žadný Žir to gest Žalud, neb Bukwa se nenachazaľa; tehdy powinnen bude gruntowny Pan swym wlastnym Poddanym predewssemy ginimy okolnimy, a cyzimy Lidmy w teg Czene, w ktereg se ginym dawa, dopustiti: gak pak w tichto, tak y w ginych Horach predna, a neyhlawneggsa Starost, a opatrnost gruntownemu Panu se zanechawa. Ak by sa v niektorých miestach hory nachádzali, ktoré by pre celú obec, alebo pre každý sedliacky dom, či grunt vydelené boli a táto obec alebo dom by takéto hory ešte ďalej v budúcnosti držať a užívať chcel, vtedy dovolené im síce bude z takýchto svojich hôr tak drevo na oheň a na stavbu potrebné stínať a užívať, ako aj na sýtu pastvu dobytok hnať a dubové šišky zbierať a to síce zadarmo a bez všetkých poplatkov, ale len pre svoju vlastnú potrebu. Naproti tomu potom zemepán nebude povinný takým poddaným drevo, alebo sýtu pastvu vo svojich vlastných horách dopustiť. Ak by sa však v takej, poddaným prináležiacej hore, nič na kŕmenie, to jest žaluď alebo bukva, nenachádzalo, vtedy bude zemepán povinný svojim vlastným poddaným prednostne pred inými cudzími ľuďmi v tej cene, v ktorej sa iným dáva, pastvu dopustiť. V takýchto horách je však dôležitá a najhlavnejšia starostlivosť o lesy, ktorá sa zemepánovi ponecháva.

Tereziánska regulácia bola pomerne komplikovaná, pričom samotný urbár bol až výsledkom tohto procesu. Tejto záverečnej časti prechádzalo spísanie predurbárskeho stavu a to formou prieskumu na deväť otázok (examen ad novem puncta interrogatria). Jeho cieľom bolo zmapovať a zaevidovať hospodárske a sociálne pomery v každej obci. Viac o predurbárskom prieskume sa dočítate v článku Tereziánsky urbár.