Vývoj právnej úpravy matrík
Štátne matriky na území Slovenska boli zriadené približne pred 110 rokmi zákonným článkom XXXIII z roku 1894, ktorý nadobudol účinnosť podľa nariadenia č. 2020/1895.
Týmto zákonným článkom boli zavedené štátne matriky a cirkevné matriky stratili charakter úradných kníh. Zákonným článkom boli zriadené matričné obvody. V sídlach matričných obvodov viedli štátny matrikári v úradnej reči matriky narodených, sobášených a zomretých.
V prvej časti zákonného článku XXXIII z roku 1894 boli všeobecnými ustanoveniami upravené zásady vedenia matrík, ich ochrana a povinnosti a postavenie matrikára a jeho námestníka.
Druhá časť sa zvláštnymi ustanoveniami venovala zápisom údajov v jednotlivých matričných knihách a ich oprave. Obsahovala aj ustanovenia, ktoré sa zaoberali evidovaním narodenia, sobáša a úmrtia, ako aj ustanovenia, podľa ktorých sa povinným osobám ukladal podmienečný trest za nesplnenie oznamovacej povinnosti o matričnej udalosti v stanovenej lehote príslušnému matrikárovi.
Tretia časť obsahovala prechodné a rôzne ustanovenia. Jednotlivé ustanovenia boli postupne upravované podľa súčasných potrieb viacerými nariadeniami až do prijatia zákona o matrikách číslo 268/1949 Zb., ktorý vstúpil do platnosti 1. januára 1950. Na základe tohto zákona, ktorý bol prijatý s cieľom zjednotiť a zjednodušiť matričnú agendu v bývalej ČSR. Súčasne týmto zákonom boli všetky cirkevné matriky vedené na Slovensku do roku 1895 vyhlásené za majetok štátu a mali prejsť do správy miestnych národných výborov.
Zákon číslo 268/ 1949 Zb. splnil účel a v 45 – ročnej praxi sa osvedčil. V súlade s vývojom spoločnosti však došlo k mnohým zmenám ktoré mali vplyv na vedenie matrík. Tieto zmeny si vyžiadali prijatie novej právnej úpravy.
Nová právna úprava vedenia matrík – zákon číslo 154/1994 Zb. o matrikách, účinný od 1. januára 1995 ( okrem niektorých ustanovení, ktoré vstúpili do platnosti už 1. júla 1994 ), rešpektuje súčasné potreby spoločnosti. Upravuje zápis len tých osobných údajov do matrík, ktoré majú vplyv na osvedčenie osobného stavu osôb. Ďalšie údaje ( napr. údaj o zamestnaní, pobyte, príčine úmrtia a pod.), zapisujúce sa do matrík do platnosti tohto zákona, sa prestali v matrikách a následne aj v matričných dokladoch uvádzať. Ďalej nový zákon reagoval na celý rad nových bezprostredne nadväzujúcich právnych úprav, ako zriadenie osobitnej matriky na území Slovenskej republiky po rozdelení ČSFR alebo možnosť uzavretia manželstva pred orgánom cirkvi. Ustanovenia paragrafu 16 a 19 sú riešením požiadavky osôb inej ako slovenskej národnosti, na používanie mena v ich jazyku ženského riezviskap bez prechyľovacej prípony. Novo je upravené aj zapisovanie rodného čísla, ktoré sa v súčasnosti vyžaduje ako základný identifikačný údaj.
Poslednou novelou tohto zákona je zákon číslo 515 z roku 2003.
Zdroj: referaty.atlas.sk