Publikované Apríl 6, 2010 - od Marek

Döttingen

Döttingen AG je obec v švajčiarskom kantóne Aargau. Archeologické nálezy poskytujú dôkazy o osídlení tejto oblasti už v období neolitu. V období Rímskej ríše tu boli dve opevnenia. Obe však padli okolo roku 260 počas drancovania Alamanov. Alamani boli jedným zo západogermánských kmeňov so sídlom na hornom toku rieky Mohan na území dnešného Nemecka. Pôvod tohto kmeňa a jeho vzťahy s ostatnými germánskymi kmeňmi je nejasný. Pod dobu existencie rímskej ríše boli veľmi agresívni a snažili sa napádať provinciu Horná Germánia. Názvy Nemecka a nemeckého jazyka vo francúzštine (Allemagne, allemand), portugalčine (Alemanha, alemão) a v španielčine (Alemania, alemán) sú odvodené práve od tohto germánskeho kmeňa.

O Alamanoch sa prvýkrát zmieňuje historik Cassius Dio, keď opisoval vojenskú kampaň cisára Caracallu v roku 213. Opisuje kmeň Alamanov ako obete vierolomného cisára. Požiadali ho o pomoc, ale namiesto toho ich domov kolonizoval rímskym obyvateľstvom, zmenil miestne názvy a popravil alamanských bojovníkov pod zámienkou, že sa mu snažili odporovať. Keď ochorel, Alamani vyhlásili, že sa tak stalo preto, že na neho zniesli kúzlo. Alamani sa opakovane zapájali do konfliktov s rímskym impériom. Roku 268 podnikli veľkú inváziu do Galie.

Prvá písomná zmienka o meste Döttingen (Totingen) pochádza z roku 1239. Samotné označenie mesta pochádza zo staronemeckého slova Tettingun „bei den Leuten des Tetto“ (ľudia od Tetta?). V marci 1798 Francúzi napadli Švajčiarsko a vyhlásili tu Helvétsku republiku. Obec Döttingen sa stala súčasťou kantónu Baden. Počas Napoleónskych vojen sa tu na istý čas “usadil” front. Bojovou líniou bola riečka Surb. Okolie delami ostreľovala rakúska armáda.

Od roku1803 patrí Döttingen do kantónu Aargau. V polovici 19. storočia mestu pomohol rozvoj železnice, z čoho ťažili najmä miestni poľnohospodári a vinári. Napriek tomu bola celá oblasť relatívne chudobná, čo viedlo k veľkej miere vysťahovalectva. V 19. storočí preto počet obyvateľov stagnoval, mnohí hľadali riešenie v emigrácii. Prudší nárast počtu obyvateľov zaznamenal Döttingen v polovici 20. storočia – o 40 percent. Odvtedy však populačný vývoj stagnuje.

Od roku 1950, sa koná každoročne v Döttingene najväčšie švajčiarske vinobranie. Zvyk vinobrania siaha až do roku 1799, keď Francúzi rieke Aare zabránili Rakúšanom prejsť cez rieku.

Obec postupom času jemne menila či upravovala svoj názov. V archívoch tak nie je problém stretnúť sa s označením Totinge, Totingen, Thettingen (1243), Tettingen, Tetingen, Töttingen (1472), Dodtingen, Gros Dettingen, Gros Döttingen, Gros Dettingen, Gr. Döttingen, Döttingen.

Mimochodom, mesto Döttingen má identický erb ako Dettingen-Wallhausen. Aj jemu totiž v minulosti vládol rod von Tettingen, ktorej najvýznamnejším predstaviteľom bol križiak Werner von Tettingen.