O deviatku a takzvanom viničnom hôrnom

Tereziánsky urbár z roku 1767 predstavoval najvýznamnejšiu hospodársku reformu cisárovnej Márie Terézie (1740 – 1780), ktorý upravoval povinnosti poddaných voči zemepánovi. Urbár obsahoval súpis pozemkového majetku a povinností poddaných. Urbár bol napísaný v jazyku ľudu (na území dnešného Slovenska bola použitá biblická čeština) a bol uložený v obciach, aby bol zrozumiteľný a prístupný komukoľvek.
Prinášame vám na pokračovanie seriál, v ktorom nájdete prepis jednotlivých kapitol a ich „preklad“ do súčasného jazyka. Seriál obsahuje preklad predtlačenej časti urbára, pričom jednotlivé kapitoly riešia rôzne oblasti poddanského a panského života, najmä z pohľau ich vzájomných práv a povinností. V piatej časti seriálu Tereziánsky urbár vám prinášame kapitolu „O deviatku a takzvanom viničnom hôrnom“ Vybodkovaná časť v preklade predstavuje prázdne miesto v predtlači. To bolo v každej obci vyplnené podľa lokálnych pomerov.

Paty Punkt. Piaty bod.
O Dewatku, a tak rečzenem Wyničznem Hornem. O deviatku a takzvanom viničnom hôrnom.
§.I. §.I.
Ponewačz w tomto Myste Dewatek z Uroduw zemskych to gest w Nature gruntownemu Panu až posawad se nedawal; proto geden každy celeho Gruntu poddany powinnen bude Dewatek swug w Tolikosty, a neb Aequivalensy. VLASTNÉ OBECNÉ USTANOVENIE Nakoľko sa na tomto mieste doteraz deviatok z úrody zeme gruntovému pánovi nedával, preto každý jeden poddaný vlastník celého gruntu povinný bude deviatok svoj odovzdať z úrody, alebo v ekvivalentoch…………………………………….
wikupity kteru powinnost, y polowicu, čztwrtu, a neb osmu čzastku sedlackeho Gruntu držícy Poddany podlužen bude, podle slussneho zrownany zachowawaty; takowym Spusobem mezy tym, že aby wzdawany tichto powinosty od Berankuw, Kozlenecz, a od wčzelnich Kossuw, a neb Klatuw zadosty učzineny se obsahowalo, a wykupeny se rozumelo. vykúpiť, pričom túto povinnosť i poddaný, držiteľ polovice, štvrtiny alebo osminy sedliackeho gruntu, povinný bude podľa slušného urovnania zachovávať. Takým spôsobom, aby odovzdávanie týchto povinností: baránkov, kozliatok, včelích košov a klátov zadosť učiňujúcim a vykupujúcim sa rozumelo.
§.II. §.II.
Geden každy czeleho Gruntu Poddany podlužen bude ze swych Konopy, a Lenu Dewatek dawaty; a nebo na mysto teho ssest Funtuw Pradze z panskych Konopy, neb Lenu Prasty; kteru Powinnost y Polowiczu, Cžtwrtu, aneb osmu Cžastku Gruntu držíczy Poddany gest powinnen podle pryslussneho Rozdylu zachowawaty. Každý jeden poddaný, držiteľ celého gruntu bude povinný zo svojho konope a ľanu deviatok dávať alebo namiesto toho šesť funtov priadze z panských konôp alebo ľanu priasť, túto povinnosť i polovicu, štvrtinu alebo osminu držiaci poddaný je povinný podľa príslušného rozdielu zachovávať.
§.III. §.III.
Ačzkolwek ta Otazka, kdo? okmu? a z gajiwych Wecy se ma Desatek dawaty? k Urbarskemu Narizeny neprinaležy: na koliko ale mezy tym Desatek z ginych takowych Weczy, ktere w prwnym Artykuly, Roku 1481. negsu gmenowane, w gednem, aneb w druhem Myste by se byl brawal, tehdy takowy Desatek na potomny Cžas konečne se zakazuge, a gedine z tych Weczy, ktere w predgmenowanem Artykuly doložene gsu, bude se dawaty. Napriek skutočnosti, že otázky kto? komu? a z akých vecí má sa desiatok dávať? k urbárskemu nariadeniu neprináležia, toľko tento urbár dodáva, kde by sa doteraz desiatok z iných vecí bol dával, než sú v 1. artikule z roku 1481 pomenované, tam taký desiatok na nasledujúci čas konečne sa zakazuje a jedine z tých vecí, ktoré sú vo vyššie spomenutej artikule doložené, bude sa desiatok dávať.
§.IV. §.IV.
W kterych Mystach z Wyna Dewatek dawaty w zwyklosty gest, tam z takoweho, a z tu Myru z kteru Uroda byla wymerana, sprawedliwe, a brez wseeho Prydawku nech se odbyra, a gakožto Dewatek, tak take y horne prawe, a nebo Myto, ne z gynu, než wedle Uherskeho Prawa, z Presspursku Myru a neb Okowem (ktery dwa a tryczet Pynty w sobě obsahge) nech se wybíra. V miestach, v ktorých je zvyklosťou deviatok z vína dávať, tam nech sa s tou istou mierou, s ktorou úroda bola vymeraná, spravodlivo a bez navýšenia víno odoberá a tak, ako aj deviatok, tak aj pravé hôrne alebo mýto nech sa nie s inou, než podľa uhorského práva ustanovenou mierou, teda prešporskou mierou alebo okovom (ktorý tridsať dva pínt v sebe obsahuje) vyberá.
§.V. §.V.
Ponewačz w Artykuly 97- Roku Pane 1715 zretedlne ustanoweno a doloženo gest, aby se to tak rečzene horne Prawo, a nebo Myto pry starodawneg a obyčzegneg Miry zanechalo, a gínačze take y wyczkrate wedle Prawa Kraginskeho ustanowene bywsse, aby takowe Horne Prawo, anebo Myto ne z gynu, než z Presspursku Myru se odbíralo, proto ustanowuge se podle tohto Urideny Kraginskeho, aby kdekolwek od čzasu toho predepsaneho Roku 1715. Artykule nebo Horne prawo z gynu, a ne z Presspursku Myru by se bylo wybíralo, a nebo gine Danky by bily ustanowene, takowe gakožto proty Prawu Kraginskemu naložene, magu bity zrussene, a zakazane, a buduczne wedle starodawneg Obyčzege odbyraty magicze Horne Prawo po Presspurskeg Miry nech se odbyra. Kde pak, a w kterych Mystach w Cžasu po Urideny wyczkrate, gmenowaneho Artykule 97. nowe Wynicze se wyprawily, a wirobily, a od Cžasu takoweho Wynicz Sstepeny podle ustanoweny horneho prawa, anebo gisteho zrownany; a w Pysme wydane sprawy, a gineho Spusobu by se bylo ustanowylo, tehdy tam, a w takowych Mystach od Cžasu Sstepeny Wynicz na sebe Wzanym a Wyrabany, Horne Prawo podle Miry Presspurskeg sporodane deleg, a y napozatym nech se dawa; gestliby ale w takowych znowu sadenych Horach negake nowe Danky bily uridene, takowe take, gakožto proty Prawu Kraginskemu naložene, a Mysta nemagicze Hnedky nech gsu zakazane. Pretože v artikule 97 z roku Pána 1715 zreteľne je ustanovené a doložené, aby sa takzvané hôrne právo alebo mýto pri starodávnej a obyčajnej miere zanechalo a aby sa popri riadne ustanovenom krajinskom práve nie s inou, lež s prešporskou mierou meralo. Preto ustanovuje sa podľa tohto krajinského nariadenia, aby kdekoľvek od času tejto predpísanej artikuly z roku 1715 sa horné právo nie s inou, než prešporskou mierou meralo a ak by iné dávky boli ustanovené proti právu krajinskému, majú byť zrušené a zakázané. V miestach, kde by sa v budúcnosti podľa nariadenia artikuly 97 nové vinice vytvorili, nech s okamžitou platnosťou používajú sa prešporské miery a keby v takýchto nanovo vysadených horách nejaké nové dávky boli nariadené, naložené proti krajinskému právu, také nech sú hneď zakázané.
§.VI. §.VI.
Aby pak budcze Horne Prawo wedle starodawneg Obyčzege proty Urydeny Kraginskemu na wetssy nemohlo se zdwihaty, tehdy w každem takowem Myste, kde toto se odbyra, nech se počzet wsseckych Wynicz poddanyskych do gedneho Lagstra zapisse, a gak mnoho Horneho Prawa, aneb Myta wedle Presspurskeg Myry od takowych se odbyra poznamenagicze, z takoweho Lagstru geden Spys dedičznemu Panu, druhy pak Poddanym pod Pečzety Stoličznu nech se wyda a trety Spys pry Stoliczy z ginimy Stoličznimy Pysmy take nech se držy. Aby potom budúce hôrne právo podľa starodávneho zvyku v rozpore s nariadeniami krajinského práva nemohlo sa zdvíhať, preto všade tam, kde toto právo funguje, nech sa počet všetkých poddanských viníc do jedného spisu zapíše a jedna kópia takéhoto spisu nech sa dedičnému pánovi, druhá so stoličnou pečaťou nech sa poddanému vydá a tretia nech sa pri stolici s inými stoličnými písomnosťami drží.
§.VII. §.VII.
Gestliby se pak, w takowych Wynohradech žadne Wyno neurodilo; techdy Poddany bude sycze powinnen swemu gruntownemu Panu, y z toho neplodneho Roku Horne prawo daty: Ponewačz pak takowe prawo ne na penezech, ale w Natury, to gest tak, gak se z Wynohraduw zbyra, má se odbiraty, tehdy pry takoweg Pryhode musy Poddany z Urody kteru w nasledugiczem Roku z požehnany Božyho míty bude, oddaty. Ak by sa vo vinohradoch žiadne hrozno neurodilo, vtedy poddaný bude síce povinný svojmu gruntovému pánovi aj z toho neplodného roku hôrne právo dať, avšak potom také právo nie v peniazoch, ale z úrody, teda tak, ako sa z vinohradov zbiera, musí sa dať. Preto v takomto prípade musí poddaný až v nasledujúcom roku z urodeného hrozna z požehnania Božieho takéto hrozno odviesť.

Tereziánska regulácia bola pomerne komplikovaná, pričom samotný urbár bol až výsledkom tohto procesu. Tejto záverečnej časti prechádzalo spísanie predurbárskeho stavu a to formou prieskumu na deväť otázok (examen ad novem puncta interrogatria). Jeho cieľom bolo zmapovať a zaevidovať hospodárske a sociálne pomery v každej obci. Viac o predurbárskom prieskume sa dočítate v článku Tereziánsky urbár.

Práve vyšla unikátna publikácia AKO SI ZOSTAVIŤ RODOKMEŇ, ktorá vám pomôže odhaliť históriu vášho rodu. Objednajte si ju pod stromček za zvýhodnenú cenu s venovaním od autorov. Stačí kliknúť sem!