Rodokmeň

Posts Tagged ‘Teória’

Vznik a vývoj matrík

Matriky môžeme definovať ako verejné knihy respektíve verejné listiny, do ktorých sa zapisujú skutočnosti dôležité z hľadiska osobného stavu občanov. Podľa zákona o matrikách z roku 1949 sa do matrík zapisujú narodenia, manželstvá, úmrtia a iné skutočnosti, ktoré nám slúžia ku identifikácii osoby. (viac…)

GEDCOM

GEDCOM (skratka z anglického Genealogical Data Communication) je špecifikácia pre výmenu genealogických dát medzi rôznymi genealogickými programami. GEDCOM bol vyvinutý pre potreby genealogických výskumov Cirkvi Ježiša Krista Svätých posledných dní (mormóni). Súbory GEDCOM sú čisto textové a obsahujú genealogické informácie o individuálnych osobách a dáta, ktoré spájajú tieto záznamy k sebe. Tento formát podporuje väčšina programov, ktoré sa venujú genealógiou, či už do neho exportujú alebo z neho importujú. (viac…)

Židovské matriky

Od roku 1788 začali viesť matriky aj židia. Súviselo to najmä so zmenou ich postavenia v Uhorsku. Jozef II. im umožnil, aby sa usadili v slobodných kráľovských mestách a povolil im zriadiť si modlitebne a synagógy. V roku 1787 vydal patent, v ktorom nariadil, aby všetci židia k 1. januáru 1788 prijali rodové mená. Okrem toho, každá osoba bola povinná osvojiť si nemecké „krstné” meno, ktoré už nemohla meniť. (viac…)

Zoštátnenie matričnej agendy

Matriky sa v priebehu 19. storočia stávajú predmetom intenzívnejšieho záujmu štátu. Štát neustále stupňoval zasahovanie do ich vedenia ako aj do s nimi súvisiacich záležitostí. Štátne záujmy sa tak dostávali do neustáleho rozporu s cirkvou, ktorá sa bránila proti štátnym zásahom a ona jediná si nárokovala výlučné právo disponovať s matrikami. Spory vznikali najmä v oblasti manželského práva a s tým súvisiacimi matričnými záležitosťami. Napriek pokrokovým jozefínskym reformám koncom 19. storočia manželské právo nezodpovedalo názorom buržoázie ovplyvnenej liberalizmom. Preto nastala v podmienkach rýchlo sa rozvíjajúceho kapitalizmu úprava manželského práva, ktoré sa štát snažil riešiť zákonným uznaním civilného sobáša medzi príslušníkmi rôznych vierovyznaní. Návrh tohto zákona bol však roku 1884 hornou snemovňou zamietnutý. Konflikt medzi cirkvami a štátom sa však neustále stupňoval, až sa vláde napokon na jar roku 1893 podarilo presadiť požiadavku zavedenia civilného sobáša, zavedenia civilných štátnych matrík a vyhlásenia všeobecnej náboženskej slobody. Z hľadiska vedenia matrík bolo najdôležitejšie prijatie zákonného článku č. 33 z roku 1894, ktorým boli zavedené štátne matriky. Zoštátnením matrík, cirkevné matriky síce stratili charakter úradných kníh a viedli sa už len pre vnútornú potrebu cirkvi, ale ponechala sa im hodnovernosť a dôkazná sila pre vydávanie a overovanie potvrdení, vydávaných v matričných záležitostiach z obdobia do uzákonenia štátnych matrík.

V roku 1984 sa zriadili štátne matričné obvody, v sídlach ktorých štátni matrikári viedli v úradnej reči matriky narodených, zomrelých a sobášených. Minister vnútra menoval štátnych matrikárov. Štátni matrikári boli povinní okrem matrík viesť aj ich duplikáty, ktoré na konci každého roka posielali príslušnej municipálnej vrchnosti. Po každom 10 roku boli povinní vyhotoviť k matrikám abecedné indexy.

Občania mali oznamovaciu povinnosť, v určenom čase mali hlásiť narodenie, sobáš alebo úmrtie. Farári boli povinní poslať zápisnice o uzavretí manželstva slúžnovským úradom, ktoré ich odstúpili štátnemu obvodnému matrikárovi na zavedenie do štátnych matrík.

Vývoj právnej úpravy matrík

Štátne matriky na území Slovenska boli zriadené približne pred 110 rokmi zákonným článkom XXXIII z roku 1894, ktorý nadobudol účinnosť podľa nariadenia č. 2020/1895.

Týmto zákonným článkom boli zavedené štátne matriky a cirkevné matriky stratili charakter úradných kníh. Zákonným článkom boli zriadené matričné obvody. V sídlach matričných obvodov viedli štátny matrikári v úradnej reči matriky narodených, sobášených a zomretých. (viac…)