(Ne)genetická genealógia

Genetická genealógia predstavuje vedný odbor, ktorý sa zaoberá výskumom našich predkov prostredníctvom DNA testovania. Pomáha nám zistiť údaje o našich biologických príbuzných, a tiež určiť, aký blízky príbuzenský vzťah spolu máme.

            V posledných rokoch sa genetická genealógia stáva stále viac a viac populárnou aj v komunite genealógov, ktorí skúmajú svojich predkov prostredníctvom historických záznamov. Genetická genealógia nám umožňuje rozšírenie výskumu a  podáva informácie o niektorých našich starších predkoch.

            Cieľom tohto článku je popísať jednotlivé druhy genetických testov, ktoré sa dnes vyskytujú na trhu. Ponúkneme aj stručné vysvetlenie očakávaných výsledkov v prípade jednotlivých testov.

            K spracovaniu tejto práce sme využili stránku https://www.familytreedna.com/a všetky neskôr spomínané názvy testov uvádzame tak, ako sú uvedené na tejto stránke. Výsledky zistiteľné z iných stránok sú podobné, no môžu sa inak nazývať. Túto stránku sme zvolili z toho dôvodu, že ich databáza patrí k najväčším na svete, a preto je aj šanca nájsť genetických príbuzných prostredníctvom tejto stránky najväčšia.

            Štandardne ponúkajú spoločnosti zaoberajúce sa genetickou genealógiou tri základné druhy testov, a to testy Y – chromozomálnej DNA, testy autozomálnej DNA a testy mitochondriálnej DNA.

Testy Y-DNA

            Na stránke spoločnosti FamilyTreeDNA sa tento test nazýva Y-DNA test. Testy 
Y-DNA predstavujú genetický výskum takej časti DNA, ktorá sa dedí výlučne z otca na syna, tzn. po meči. Ženy tento druh testu nemôžu vôbec podstúpiť, a tak v prípade záujmu o svoj pôvod po meči musia nechať otestovať svojho otca, brata, strýka, bratranca, a pod.

            Tento test odpovedá testovanému na dve základné otázky:

• Akú mali predkovia po meči haploskupinu?
• Kde vo svete žijú príbuzní po meči?

Y–DNA haploskupina

            Haploskupina, resp. haplotyp predstavuje skupinu osôb, ktoré sú navzájom bližšími príbuznými než sú osoby z dvoch rôznych haploskupín. Haploskupiny sa ďalej delia na podskupiny a aj v ich prípade platí, že osoby v rámci jednej podskupiny sú vzájomne bližšími príbuznými.

            Haploskupina nám pomáha zistiť, akou trasou migrovali naši predkovia z Afriky 
až na miesto, kde žijú dnes. V obmedzenej miere nám výsledok testu umožňuje odhadnúť etnicitu našich predkov. Na našom území sa najčastejšie vyskytovali haploskupiny: 

• R1a, ktorú dnes majú prevažne obyvatelia východnej polovice Európy, t.j. hlavne Slovania,
• R1b, ktorú dnes majú prevažne obyvatelia západnej polovice Európy, t.j. hlavne Germáni a Kelti,
• I2, ktorú dnes majú prevažne obyvatelia Balkánskeho polostrova, t.j. potomkovia južných Slovanov.

            Odhad etnicity je do istej miery orientačný v tom zmysle, že etnicita súvisí viac s jazykom, než s genetickou výbavou jedinca. Predsa aj akýkoľvek predok, ktorý sa narodil vplyvom mongolských vpádov v polovici 13. stor., sa identifikoval ako Slovan, podobne ako aj jeho potomkovia.

            K zisteniu haploskupiny postačuje najlacnejší test s využitím najmenšieho množstva markerov. Údaje o jednotlivých haploskupinách je potom možné nájsť na internete, väčšinou sú však v angličtine. Často je možné zistiť, akou trasou daná haploskupina migrovala, a tiež, kde dnes žije najviac zástupcov danej haploskupiny.

Príbuzní po meči

            Y-DNA genetický test ďalej umožňuje zistiť, kde vo svete žijú genetickí príbuzní 
po meči. Ak napríklad žije viacero blízkych príbuzných v nejakej konkrétnej oblasti, môžeme predpokladať, že aj náš predok mohol z danej oblasti pochádzať. 

            Portál FamilyTreeDNA umožňuje  aj približne vypočítať pravdepodobnosť výskytu spoločného predka v posledných 24 generáciách. Po otvorení zoznamu zhôd s ostatnými používateľmi stačí kliknúť na tzv. „TiP report“.

            Po rozkliknutí danej možnosti vyráta stránka pravdepodobnosť, s akou sa mohol spoločný predok niekedy v minulosti vyskytovať. V tomto konkrétnom prípade vykazuje pravdepodobnosť vyššiu než 99 %, že posledný spoločný predok rodiny Suchytovej a rodiny Zakarovskej žil pred 15 – 24 generáciami. Pri približne 25 rokoch na generáciu môžeme tvrdiť, že posledný spoločný predok týchto rodov po meči žil pred 375 – 600 rokmi.

            V tomto prípade už platí, že presnosť výsledkov závisí od počtu testovaných markerov – čím viac otestovaných markerov, tým sú výsledky presnejšie. FamilyTreeDNA umožňuje testovanie 12, 25, 37, 67, 111 a 700 markerov.

            Pri zakúpení najlacnejšej varianty testu systém ukáže veľký počet zhôd, avšak s nízkou výpovednou hodnotou. Nevýhodou drahého testu však môže byť to, že výsledky budú príliš úzko zamerané, a systém neponúkne žiadne zhody (Výsledky je možné filtrovať. Ak si teda niekto zakúpi test na 37 markerov, potom si môže osobitne pozrieť výsledky aj pre 12 markerov, aj pre 25, či 37 markerov). 

            Pre základné testovanie, pri ktorom chce používateľ zistiť okrem haploskupiny aj údaje o genetických príbuzných, sa ako vhodné javí testovanie 37, resp. 67 markerov. Tieto testy však môžu ponúknuť viacero falošne pozitívnych výsledkov. Kto si chce byť istý svojím príbuzenstvom s druhou skúmanou osobou, mal by zvoliť variant testu so 111 markermi. Najdrahší z testov, 700 – markerový Y-DNA test, už obsahuje aj základné testovanie tzv. SNP, vďaka ktorým je možné získať údaje o takých genetických príbuzných, s ktorými sme mali posledných spoločných predkov rádovo pred stovkami až tisíckami rokov.

Test autozomálnej DNA

            Test autozomálnej DNA sa na portáli FamilyTreeDNA nazýva FamilyFinder. Je určený tak pre mužov, ako aj pre ženy a umožňuje skúmať príbuzných bez ohľadu na to, 
po ktorom predkovi sme vzájomní príbuzní. 

            Štandardne umožňuje test odhaliť najmä príbuzných, s ktorými nás spájajú predkovia z posledných 6 – 10 generácií, teda z obdobia, z ktorého máme dochované matriky.

            Výsledky tohto testu sa udávajú v centimorganoch (skratka „cM“). Čím viac majú dve porovnávané osoby spoločnej DNA, tým bližšie k súčasnej dobe žil posledný spoločný predok. Vo výsledkoch figurujú dve podstatné čísla, a  to množstvo spoločnej DNA v cM a najdlhší spoločný úsek v cM. Pri preverovaní výsledkov autozomálnych DNA testov je nutné kontrolovať obidve čísla. 

            Keďže systém spravidla vyhodí desiatky, či dokonca stovky zhôd, je nutné vyberať si najprv tie najkvalitnejšie s najväčším množstvom vzájomne zdieľanej DNA. Zároveň je nutné kontrolovať aj údaj o najdlhšom spoločnom úseku DNA, ktorý by mal mať aspoň 20 cM. Ak najdlhší úsek nemá aspoň 20 cM, potom sa môže pátranie po poslednom spoločnom príbuznom častejšie končiť neúspechom.

Test mitochondriálnej DNA

            Na portáli FamilyTreeDNA sa nazýva aj mt-DNA test. Ide o test takej DNA, ktorá sa dedí výlučne z matky na dieťa, teda po praslici. Testovať je možné tak mužov, ako aj ženy. Výsledky tohto testu odpovedajú na rovnaké otázky ako v prípade Y-DNA testovania, tzn.

• Akú mali predkovia po praslici haploskupinu?
• Kde vo svete žijú príbuzní po praslici?

            K zisteniu haploskupiny postačuje opäť lacnejší test (t.j. mt-DNA plus), ako je to aj v prípade Y-DNA testov. K zisteniu príbuzných po praslici sa odporúča drahší variant testu (t.j. mt-DNA full sequence). Pri tomto type testovania je ale potrebné mať na pamäti, že detekcia príbuzných po praslici je komplikovanejšia. Keďže mitochondriálna DNA mutuje menej než Y-chromozomálna DNA, je vďaka tomuto testu možné „pozorovať predkov“ hlbšie do minulosti za cenu nižšej ostrosti, teda menšej schopnosti odlišovať našu vetvu 
od tých ostatných.

            Veríme, že tento text pomôže každému zvoliť si správny genetický genealogický test, vďaka ktorému získa tie výsledky, po ktorých pátra. Mnoho údajov, najmä o haploskupinách, je dnes na internete len v angličtine. To je síce pre mnohých starších genealógov nevýhodou, no na druhú stranu, ak bude rásť záujem o genetickú genealógiu aj v česko-slovenskom priestore, potom sa možno dočkáme aj odborných a vedecko-populárnych publikácií v tejto oblasti.